Svätý Benedikt Európe priniesol kresťanskú kultúru spolu s krížom, perom a pluhom v rukách

V apoštolskom liste Pacis nuntius z októbra 1964 svätý pápež Pavol VI. vyhlásil svätého Benedikta z Nursie, patriarchu západného mníšstva, za patróna Európy. V jeho dnešný sviatok prinášame úryvok z tohto listu.

Je veľmi správne, že oslavujeme sv. Benedikta, opáta, ako hlásateľa pokoja, tvorcu jednoty, učiteľa spoločenských obyčajov a osobitne ako herolda kresťanskej viery a zakladateľa mníšskeho života na Západe.

V období rozpadu rímskeho cisárstva niektoré európske krajiny očividne upadli do temnoty, iným ešte chýbalo primerané vzdelanie a duchovný vzlet. On vtedy spôsobil prostredníctvom svojho usilovného, vytrvalého a cnostného života, že zažiarila akoby nová zornička pre tento kontinent.

Predovšetkým sám a cez svojich synov ľuďom bývajúcim od Stredozemného mora po Škandináviu, od Írska až po Poľsko priniesol kresťanskú kultúru spolu s krížom, perom a pluhom v rukách.

Cez kríž, čiže cez právo Ježiša Krista, posilnil a skvalitnil spôsob života individuálneho, ako aj spoločenského. Je taktiež potrebné spomenúť, že usporiadaním „Božej služby“ – čiže pevnej metódy horlivej modlitby – učil, že pre ľudskú spoločnosť má najvyšší význam oslava Boha.

Tým vlastne vytvoril duchovnú jednotu Európy, takže národy odlišujúce sa jazykom, pôvodom i spôsobom myslenia pocítili, že sú jedným Božím ľudom. Vďaka usilovnosti starostlivých mníchov, verných žiakov tohto vynikajúceho otca, taká jednota bola charakteristickým znakom zvlášť v období stredoveku. Táto jednota, ktorú sv. Augustín nazýva „formou každej krásy“, sa narušila následkom ďalších smutných udalostí. V našich časoch sa ľudia dobrej vôle usilujú o jej návrat.

Tento ctihodný patriarcha, ktorému tak mnoho kláštorov vďačí za svoje meno a životnú silu, prostredníctvom pera, teda cez duchovnú kultúru, zachránil svojou starostlivou usilovnosťou starodávne pomníky písomníctva, keď temnota zahaľovala krásne umenie.

Tieto pomníky odovzdával ďalej nasledujúcim pokoleniam a horlivo rozvíjal vedu. Napokon prostredníctvom pluhu, to jest cez roľníctvo a iné úsilia, premieňal pusté a neobrábané polia na žírne pole a prekrásne záhrady. Spájajúc s modlitbami remeselnícke práce podľa slov „modli sa a pracuj“, ukázal vysokú hodnotu ľudskej práce.

Nech teda ten znamenitý nebešťan podporuje naše modlitby, a tak ako kedysi rozohnal temnosti svetlom kresťanskej náuky a šíril šťastie pokoja, nech teraz ochraňuje záležitosti Európy a prostredníctvom svojho orodovania nech ich neustále vedie k čoraz lepšiemu rozvoju.