Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
16. september 2022

Tradícia ručného zvonenia

Zvonom elektrika škodí, hovorí pamiatkar

Najvzácnejší slovenský zvon poškodilo niekoľkoročné elektrické zvonenie viac ako 600-ročná ručná obsluha zvonárom.

Zvonom elektrika škodí, hovorí pamiatkar

Ilustračné foto: TASR/Ján Krošlák

Keď pred rokom navštívil Slovensko pápež František, vo všetkých katolíckych kostoloch zaznievali zvony, aby ľudí pozvali k modlitbe za hlavu Katolíckej cirkvi. Išlo o mimoriadne gesto. Zvony totiž zneli nepretržite 12 minút.

Medzi tisíckami elektrifikovaných zvonov boli aj také, ktoré rozozvučali zvonári a zvonárky tradičným spôsobom – ručne.

Tradičné ručné zvonenie je už dnes zriedkavé, po druhej svetovej vojne začalo vplyvom elektrifikácie veľmi rýchlo miznúť.

Naopak, elektrické zvonenie nahradilo prítomnosť človeka, proces liturgickej služby zvonára sa zjednodušil a ľudský prvok sa vytratil.

Ilustračné foto: Juraj Gembický

Od roku 2011 je táto zanikajúca slovenská tradícia chránená a zaradená do spoločného nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Práve pamiatkari upozorňujú, že aj keď je automatizované zvonenie považované za zaužívané a pohodlné riešenie, má svoje úskalia.

Ľudský cit zvonára

„Elektrika sa od čias jej vynájdenia automaticky vníma ako pokrok, zrejme v dobrom úmysle, v snahe uľahčiť si prácu, čo už tak celkom nie vždy a všade platí. A to sa ukazuje osobitne pri zvonoch. Elektrifikácia má totiž veľmi veľa negatívnych dosahov na samotnú hmotnú podstatu zvona a na zvonenie,“ povedal pre Svet kresťanstva kampanológ Juraj Gembický z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach.

Juraj Gembický. Foto: Martin Kleibl

Na príklade najvzácnejšieho slovenského zvona v rímskokatolíckom Kostole sv. Vavrinca v obci Hrabušice na Spiši priblížil, ako šetrne sa k nemu správali po celé storočia zvonári a čo sa so zvonom udialo už veľmi krátko po elektrifikácii.

Vzácny hrabušický gotický zvon pochádza zo 14. storočia z dielne významného spišského zvonolejára Majstra Konráda zo Spišskej Novej Vsi. Ako prví ním zvonili kartuziánski mnísi na Kláštorisku, kam pôvodne patril. Pamiatkari na ňom merali okrem iného aj hrúbku vybitia úderového venca, teda mieru jeho poškodenia.

Verdikt? „Pri elektrickom zvonení počas pätnástich rokov sa zvon zničil viac ako za storočia pri ručnej obsluhe.“ Aj to je podľa pamiatkara Gembického veľmi vážny a varovný argument pre všetkých, ktorí spochybňujú význam a hodnotu ručného zvonenia.


Foto: Juraj Gembický

Príbeh zvona v Hrabušiciach sa neskončí jeho prasknutím. Vďaka spolupráci tamojšej farnosti a pamiatkarov i ďalších odborníkov sa ho podarí obnoviť v dobrom stave aj pre ďalšie generácie. V budúcnosti by sa na ňom malo zvoniť výhradne ručne.

„Vo veži máme skvost. Je veľmi dôležité, aby zvon slúžil, má obrovskú historickú hodnotu,“ uviedol pre Svet kresťanstva hrabušický farár Ľubomír Cvengroš. Zvon je aktuálne odstavený pre viaceré poškodenia. Hrabušický farár však verí, že už čoskoro sa rozozneje. Ďalšie dva mladšie historické, pamiatkovo neevidované zvony, ktoré má farnosť, už prejdú na tzv. lineárny kombinovaný pohon, teda aj s možnosťou ručného zvonenia.

Práve vzácne historické zvony treba podľa pamiatkara šetriť a uchovávať v čo najväčšej miere, kde sa to len dá. Ani najmodernejšie spôsoby totiž nezaručia to, čo cit zvonára. „Ten, keď cíti, že niečo nie je v poriadku, vie zvonenie ubrzdiť, vie to regulovať. Elektrika je automat, robot či umelá inteligencia, je to stále niečo, čo nemá ľudský cit, nemá dušu ani ducha,“ vysvetlil pamiatkar. Zvonára označil za „dirigenta“ zvona.

Zvony rozprávajú

Bronzový zvon je živým liturgickým hudobným nástrojom, ktorého zvuk sa dotýka všetkých ľudí – veriacich aj neveriacich – už po tisícročia. Odjakživa plnil kultovú – náboženskú – aj informačnú či komunikačnú funkciu. Nielenže privolával k liturgii, ale oznamoval narodenia, úmrtia, pozýval k modlitbe či ohlasoval katastrofy.

Inzercia

„Zvonenie patrí do európskej kultúry a vždy bolo vnímané pozitívne. Spomínam si, že ešte aj pri umieraní náčelníka Apačov Vinnetoua má zvon vo filme dôležitú funkciu. V hlase zvona je čosi mystické, ale obávam sa, že naša generácia je ohlušená mnohými zvukmi a často už nepočuje posolstvo, vníma iba zvuk,“ zhodnotil pre Svet kresťanstva gréckokatolícky farár Michal Hospodár.

Zvonenie podľa neho pomáhalo človeku v minulosti udržiavať rytmus dňa, ktorý sa niesol v znamení práce a modlitby. „Dnes sme to ,zriedili‘ aj u veriacich na poludňajšie zvonenie na Anjel Pána, keď sa, dúfam, na chvíľu zastavíme,“ upozornil Hospodár.


Reprofoto: Juraj Gembický

V košickom Dóme svätej Alžbety udržiavajú pri všetkých zvonoch vrátane umieračika tradíciu ručného zvonenia. „Dómske zvony nie sú elektrifikované. Máme zvonára, ktorý na požiadanie príde a zazvoní. Na odporúčanie pamiatkarov zostávame v režime ručného zvonenia,“ vysvetlil pre Svet kresťanstva kurátor košického dómu Tomáš Harbuľák.

V Severnej veži katedrály sa nachádza stredoveký hodinový zvon, ktorý je najstarší nielen v Košiciach, ale aj v celom okrese. Pochádza z roku 1516 a odliala ho dokonca žena – zvonolejárka Uršuľa – s tovarišom. Bola vdovou po známom majstrovi Hansovi Wagnerovi zo Spišskej Novej Vsi. 

Zvonolejárka tak pochádzala takisto z okruhu dielne Majstra Konráda ako posledný jej známy člen. Význam spišského zvonára Majstra Konráda sa prirovnáva často k významu Majstra Pavla z Levoče.

Historické zvony sú aj technické a výtvarné diela ozdobené ornamentmi, reliéfmi a často majú aj mená či nápisy prehovárajúce akoby v prvej osobe. O REX GLORIE VENI CUM PACE. AVE MARIA (Ó, kráľ slávy, príď s pokojom. Zdravas, Mária) je typická časť stredovekého nápisu na košickom najstaršom hodinovom zvone.

Len šesť percent pod dohľadom

S ručným zvonením začínali od čias raného kresťanstva kňazi a rehoľníci. Až v neskoršom období mal zvonenie na starosti osobitný zvonár. Táto funkcia však nebola len doménou mužov. Manželky zvonárov sa jej často ujímali po smrti muža alebo v kostoloch zvonili z pozície kostolníčky zvonárky.

Elektrické zvonenie má svoje výhody. Pohodlnejšie je vďaka rýchlemu zapnutiu a vypnutiu. K zvonom býva často ťažší prístup z úzkej veže alebo farnosť ani nemá človeka, ktorý by sa podujal na ručné zvonenie.

Michal Hospodár si pamätá časy, keď sa zvonilo ručne, dokonca to skúsil aj sám a opisuje túto činnosť ako zážitok. „Neskôr sa zaviedol elektrický pohon, čo bolo uľahčenie námahy pre zvonára, ktorý nemusel šliapať po schodoch k povrazom a potom ich ťahať. Ale pre prijímateľov hlasu zvonov to veľký rozdiel nebol. Myslím, že tento trend pohonu sa už stal všeobecným a viac-menej nezvratným,“ konštatoval.

Firmy, ktoré ponúkajú elektrifikáciu zvonov, dokážu rozkolísať zvon lineárnym motorom alebo rotačným motorom cez príslušné mechanizmy. Systém funguje na princípe rozkývania zvona pomocou elektromotora či elektromagnetu.

Foto: TASR/Dano Veselský

Gotické, renesančné či barokové aj mladšie historické zvony zvonia aj dodnes v lokalitách, v ktorých ich už dali elektrifikovať.

„Napriek tomu mnohé z nich ešte nepopraskali, ale sú často v katastrofálnom stave bez údržby a kontroly. Zbierky prasknutých zvonov v múzeách v Trnave či v Košiciach sú jasným dôkazom, že elektrika už od čias socializmu až dodnes niektoré zvony veľmi rýchlo poničila,“ varuje znalec zvonov Gembický.

V zozname pamiatok sa aktuálne nachádza vyše 900 slovenských zvonov, od stredovekých až po zvony odliate v 20. storočí. Z celkového počtu približne 13 000 ide tak len zhruba o šesť percent, na ktoré priamo dohliadajú pamiatkari.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.