Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
15. november 2022

Cintorín svätého Petra v Salzburgu

Boli ste už v katakombách, do ktorých sa vystupuje hore po schodoch? (+ foto)

V srdci Mozartovho mesta nájdeme najdlhšie fungujúcu komunitu mníchov v nemecky hovoriacom svete aj tajuplné jaskyne.

Boli ste už v katakombách, do ktorých sa vystupuje hore po schodoch? (+ foto)
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

V srdci Mozartovho mesta nájdeme najdlhšie fungujúcu komunitu mníchov v nemecky hovoriacom svete aj tajuplné jaskyne.

Kto videl muzikálový film Za zvukov hudby (The Sound of Music) ovenčený piatimi Oscarmi, isto si pamätá dramatickú záverečnú scénu. Rodina kapitána von Trappa sa pri úteku zo Salzburgu ukryje pred nacistami za veľkou hrobkou vo výklenku na miestnom cintoríne.

Kulisami tejto pôsobivej scény bol cintorín v areáli benediktínskeho Opátstva svätého Petra, ktoré založili okolo roku 700. No v tejto lokalite existujú ešte väčšie skrýše...

Začiatok dušičkového obdobia bol tento rok v rakúskom meste nadmieru slnečný a teplý. Uprostred dňa náhrobné kamene a hrobky nepôsobili tak strašidelne ako vo filmovom závere plnom napätia.

Pri vstupe na cintorín zaujme pohľad na skalnaté bralo, ktoré ho obopína. Po prečítaní pozvánky navštíviť miestne katakomby sa prirodzene človeku vynorí predstava, že zostúpi pod tento jedinečný cintorín do spletitých chodieb v útrobách mesta.

Moment prekvapenia nastáva, keď sa ukáže, že pôjde o pomerne strmý výstup do jaskýň v kopci.

Pohľad na katakomby z cintorína. Ide o slávnu kulisu hollywoodskeho filmu The Sound of Music. Foto: autor

Okná najvyššie položenej jaskyne. Foto: flickr.com/g Tarded

Za prijateľné vstupné sa návštevníkovi dostane nielen možnosť vstúpiť do tejto časti cintorína, ale dostane aj brožúru, v ktorej nájde užitočné informácie.

V historickom úvode sa dočítame, že množstvo jaskýň v kopci Mönchsberg vyvoláva domnienky, že tu možno hovoriť o stopách po prvých kresťanoch, tak ako sú známe pod Rímom v podobe podzemných hrobiek.

„Avšak tu v Salzburgu, ktorý bol vybudovaný na meste Iuvavum z čias Rímskej ríše, by bolo nemysliteľné takéto viditeľné pohrebné miesto, v lokalite hneď pod luxusnými rímskymi vilami,“ píše sa v našom sprievodcovi.

Kľúčovú rolu pri vedeckých výskumoch pôvodu týchto miest zohrala voda, ktorá pramenila na viacerých miestach kopca a stekala dolu tunelmi. Archeologické práce objavili pod kostolom a opátstvom dokonca murivom obložený kanál s vodou.

Keď prišiel do ruín mesta Iuvavum okolo roku 700 franský misionár Rupert, vybral si práve túto lokalitu na založenie kláštora – zrejme pre prístup k vode. „Či už v tom čase slúžili jaskynné priestory v kopci ako útočisko pre miestnych mníchov ako pustovníkov, už nevieme, no nemožno to vylúčiť,“ pokračuje brožúra.

Podľa textu v sprievodcovi je silná aj teória, že to boli mnísi španielskych Vizigótov, ktorí sa uchýlili do jaskýň pri úteku pred Maurmi po roku 711. Túto historickú verziu podporujú aj architektonické prvky ako výzdoba stien či pôdorysy v tvare štvorlístka, ktoré sú určite importované.

Hrob Mozartovej sestry a brata Josepha Haydna. Foto: autor

Do katakomb vedú strmé schody. Foto: flickr.com/Marco Sacchi

Po 48 schodoch prídeme do prvej jaskyne (Gertraudenkapelle). Foto: flickr.com/Chayna Girling

Inzercia

Ešte vyššie sa nachádza Maximova kaplnka (jaskyňa). Foto: flickr.com/Marco Sacchi.

Poďme však dovnútra. Hneď pri vstupe nájdeme Kommunegruft, teda obecnú kryptu. Pochované sú tu dve významné osobnosti – skladateľ a dvorný organista Johann Michael Haydn (1737 – 1806), mladší brat Josepha Haydna. A potom Mozartova sestra Nannerl (Marianne Freifrau von Berchtold zu Sonnenburg, 1751 – 1829).

Nad kryptou sa týči barokový krucifix. Súčasného návštevníka môžu zaujať aj výjavy tancujúcej smrti, namaľované po stranách v roku 1660. Túto vstupnú kryptu vybudovali v polovici 17. storočia a slúžila aj ako dočasné skladisko tela nebohého, keď nebolo na cintoríne voľné hrobové miesto či hrobka.

Z tohto miesta začíname strmé stúpanie do samotných katakomb, po 48 schodoch prídeme do prvej jaskyne (Gertraudenkapelle), kaplnky inaugurovanej v roku 1178. Pôvodne prírodná jaskyňa bola ľudskou rukou rozšírená.

Nájdeme tu šesť klenbových výklenkov, ktoré slúžili ako miesta pre kňazov počas liturgie. Dodnes sa tu konajú sväté omše, pripomína náš sprievodca.

Z katakomb vidno kláštorný kostol, vzadu sa týči veža františkánskeho kostola. Foto: autor

Z vyhliadkovej plošiny pri zvonici sa ponúka pohľad na cintorín, uprostred ktorého sa nachádza neskorogotická kaplnka. Vzadu vidno salzburskú katedrálu a v diaľke kapucínsky kláštor na vrchu Kapuzinerberg. Foto: autor

O pár schodov vyššie sa ocitneme na plošinke, z ktorej je pekný výhľad na celý areál cintorína, ale aj časť centra Salzburgu. Malá zvonica na vyhliadke je dôkazom niekdajšieho použitia priestorov na život komunity pustovníkov.

Po absolvovaní ďalších 36 schodov nás chodba zavedie do jaskyne s názvom kaplnka Maxima. Prístup cez skalu tu vytesali len v roku 1659.

Dozvedáme sa, že pustovníci používali klenbové hrobky ako kamenné postele. V tejto jaskyni nájdeme aj kamennú dosku z roku 1530, ktorá hovorí o údajnom mučeníctve sv. Maxima. Toho vraj spolu s 15 spoločníkmi zabili za prenasledovania rímskeho cisára Odoakara v roku 477 – zhodili ich z tejto najvyššie položenej jaskyne, keď sa tu schovávali.

Brožúra spomína aj miestneho maliara z 19. storočia, ktorý sa venoval katakombám a miestnym oltárom, pričom bol presvedčený, že jaskyne slúžili ako úkryt už prvým kresťanom. V Maximovej kaplnke nájdeme dva oltáre vytvorené z hlinených dosiek, aby sa posilnil dojem rímskych katakomb.

Tak ktovie, ako to bolo naozaj. V každom prípade, ak budete v Salzburgu, oplatí sa toto jedinečné miesto zaradiť do programu.

Čítajte tiež

Ako sme spomenuli, cintorín a katakomby sú súčasťou areálu Opátstva sv. Petra, ktoré založil v 7. storočí svätý Rupert. Webstránka mesta zdôrazňuje, že komunita benediktínov na tomto mieste pôsobí doteraz, čo ju robí najdlhšie fungujúcim kláštorným spoločenstvom v nemecky hovoriacom svete.

Komunitu tu v súčasnosti tvorí 22 mníchov. V priebehu storočí sa veľkosť kláštora menila, uvádza sa na webe opátstva. Napríklad v medzivojnovom období dosiahol kláštor najväčší počet členov, keď mal necelých sto rehoľníkov, vrátane filiálnych domov v okolí.

Na benediktínske Opátstvo sv. Petra mali úzke väzby aj slávni Mozart a Haydn. Ako pripomína webová stránka Salzburgu, v roku 1769 skomponoval trinásťročný Mozart pre opátstvo svoju omšu Dominicus a len o niekoľko rokov neskôr dostal Michael Haydn od opáta objednávku na skomponovanie Rupertovej omše.

Dnes sa baroková, ako aj románska sála kláštora pravidelne využívajú na koncertné podujatia.

Titulná fotografia: Cintorín a katakomby. Flickr.com/Rhiannon Boyle

Odporúčame

)
Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.