Vinár, ktorý ulahodil aj pápežovi Omšové víno sa nevyrába, ale tvorí. Vkladám doň dušu aj modlitby

Vinár Peter Mihaľko pestuje vinič v najsevernejších vinohradoch Slovenska už dvadsať rokov. Vyrába z neho omšové víno a svoje povolanie vníma ako dar od Boha.

„Netvrdím, že také víno nevie vyrobiť hocijaký vinár, ale treba splniť rôzne podmienky. Som zároveň aj kurátorom v kostole a ako od garanta sa odo mňa vyžaduje, aby som žil usporiadaným kresťanským životom,“ vysvetľuje v rozhovore pre Svet kresťanstva Peter Mihaľko.

Opisuje tiež, s čím všetkým musí vinár počas roka bojovať, aby mohol pooberať kvalitnú úrodu, a aké podmienky musel splniť, aby mohol svoje víno nazývať omšovým.

Pred pár dňami ste ukončili zber hrozna. Ako hodnotíte tohtoročnú sezónu, splnila vaše očakávania?

U vinohradníkov je skôr dôležité, koľko má hrozno kyselinky a ako ladí s cukrom. Je zásadné, aby bol ten pomer vyvážený. Nejde teda o množstvo hrozna, ktoré sme obrali.

Tento rok bol taký lepší štandard a nebol to rekord, nazbierali sme približne osem ton na necelých troch hektároch. Za doterajší rekord považujeme jedenásť ton.

Prácu vo vinohradoch prispôsobujeme tomu, aby boli naše vína s prívlastkom, teda s cukornatosťou viac ako 19 °NM. A vtedy treba podriadiť množstvo strapcov kvalite.

Ako posledný sme oberali Cabernet Sauvignon s cukornatosťou 22 °NM a s ôsmimi gramami kyselinky, čo je super. Ale to, čo má byť v hrozne, dá vždy až ten Najvyšší.

Vaše vinohrady sú zaregistrované ako najsevernejšie na Slovensku a ich špecifikom je, že sa nachádzajú na vápencovom podloží. Ako teda chutí vaše víno?

Brekovské vinohrady spolu s vápencovým podložím a naplaveninami rieky Laborec predurčujú hrozno na to, aby bolo nenapodobiteľné a kvalitné.

Víno má charakteristickú mineralitu a aromatický profil. Špecifické je pre degustátorov najmä tým, že má štipľavú dochuť. Na Slovensku je takýchto regiónov málo. Objavuje sa len tam, kde je toho vápenca viac.

Aké odrody pestujete?

Hrozno zreje na vinohradníckych honoch Viničná hora a Gečová v obci Brekov. Z modrých je to Frankovka modrá, Cabernet Sauvignon, z bielych je to Sauvignon Blanc a Chardonnay, ale pestujeme aj Rizling vlašský a Veltlínske zelené.

Ako ste sa dostali k vinárstvu?

Prvé víno som vyrobil v roku 1995. Priviedol ma k tomu môj už nebohý priateľ, ktorý bol vincúrom a vystriedal vo vinohrade môjho deda.

V deväťdesiatych rokoch sa o vinohrady družstvo nestaralo, tak som si povedal, že to skúsim, a v roku 2000, keď išlo poľnohospodárske družstvo do konkurzu, sme si s bratom povedali, že tu skúsime vysadiť nový vinohrad.

Budúci rok oslávime dvadsiate výročie založenia nášho vinohradu.

V okolí Brekova má vinohradníctvo stáročnú tradíciu. Táto oblasť sa aj z tohto hľadiska považuje za ideálnu na pestovanie viniča.

Kľúčová osoba vo vinohradníctve bola už Mária Terézia. Členenie Slovenska na vinohradnícke oblasti pochádza od nej. Odvtedy to s mikrozmenami platí stále.

Ako sa tu darí viniču teraz?

Tento rok bol špecifický. Veľmi suchý. Viniču to neprekáža, hlavne v starších vinohradoch, ale pri mladších je to problém. September bol daždivý, dažďa bolo priveľa a prišiel neskoro. Voda zastavila zretie za celý september v podstate až do októbra. Bol to špecifický rok.

Globálne otepľovanie, o ktorom sa rozpráva, je tu naozaj. Viem, aké to bolo pred dvadsiatimi rokmi, to nie sú výmysly. Pre vinára je to markantné. V roku 2018 sme oberali hrozno už prvého septembra, čo bolo niekedy nemysliteľné, veľmi skoro.

Každý rok je iný, nezažil som rovnaký.

Foto Postoj/Tomáš Puškáš

Vaše vinárstvo Barko Vinum je rodinnou firmou?

Vyložene rodinnou. Oficiálnym konateľom je môj brat. Momentálne je spoločníkom môj syn a ja som pivničný majster.

Náš rakúsky priateľ hovorí, že šesť hektárov je strop, čo dokáže rodina zvládnuť. Potom už potrebuje zamestnancov. Pravdou je, že vyše dvadsať rokov robím osobne jarný rez a nepustím k tomu nikoho. Trvá mi to mesiac.

Po každom zbere máme rodinnú oslavu, posedíme, porozprávame sa, aby to bolo nielen o robote, ale aj o zábave, vzťahoch a spolužití.

Čo všetko vinárovi môže zamiešať karty počas roka?

Vinič musí prezimovať, ale keďže zimy už nie sú poriadne, prezimujú aj roztoče a kadejaká iná háveď. Ak je mráz prisilný, môže na viniči poškodiť očko, ktoré má len pár centimetrov a je najchúlostivejšie.

Ďalší moment je kvet. Na prelome mája a júna, keď hrozno kvitne, potrebujeme včeličky, aby hrozno pokojne odkvitlo. Môže do toho prísť lejak, ktorý tie kvety poumýva tak, ako by sme nechceli, a strapec sa nevyvíja, ako by mal.

Potom sú to hubové ochorenia. Toto treba ustrážiť až do zmäknutia hrozna.

Ničivé je krupobitie. Pred dvoma rokmi nám zničilo viac ako polovicu úrody. S tým nič neurobíte.

„Niekedy omšové víno popri komerčnom vyzerá chudobnejšie, ale je stokrát zdravšie a lepšie, bez okrášľovacích prídavkov.“Zdieľať

A potom sú to aj škorce. Máme vyskúšané, že ak je na poli slnečnica alebo sója, tak do vinohradu nepriletia. Ale len čo je pole prázdne, musíme okamžite oberať. Raz sme nechali dva riadky hrozna na ľadový zber v decembri, priletel obrovský čierny mrak škorcov a za 20 minút bolo po hrozne. Ale aj toto je súčasťou vinohradníctva.

Vinár potrebuje, logicky, slnko a vodu. S prírodou sa však bojovať nedá, s tým treba jednoducho žiť.

Ako ste prišli k tomu, že sa zameriavate na výrobu omšového, resp. liturgického vína?

Mám veľmi rád prírodu, vždy som bol za symbiózu človeka s prostredím. A omšové víno rovná sa bio natural. Ak niekto hovorí, že vyrába biovíno, tak omšové je minimálne také dobré, ak nie lepšie.

Vždy som chcel vyrábať natural, prírodné, bez chemikálií, aby to bolo, ako sa dnes hovorí, bio. Omšové vyplynulo z toho, že sme kresťansky založená rodina.

Náš bývalý správca farnosti k nám veľmi rád chodil na víno, takže sme sa k tomu dostali postupne. Biovíno sme vyrábali úplne od začiatku a od roku 2009 vyrábame už oficiálne ako omšové víno celú produkciu.

Foto Postoj/Tomáš Puškáš

V Kódexe kánonického práva sa píše, že omšové víno musí byť prírodné z plodov viniča a nepokazené. Čo to znamená a ako to docielite?

Keď sa hovorí, že by malo byť z viniča, mal by to byť zdravý vinič pravý, čiže Vitis vinifera L., teda vinič hroznorodý, nemôžu to byť interšpecifické alebo hybridné odrody. Toto je prvý moment.

Cukornatosť má byť minimálne 19 °NM, teda 19 gramov prírodného cukru na liter muštu. Pri výrobe nie sú povolené žiadne enzýmy, chemikálie či konzervanty a iné prípravky na skrášlenie vína. Omšové vína nie sú konzervované ani stabilizované.

Na distribúciu omšového či liturgického vína do kostolov potrebujete cirkevný súhlas.

Povolenie na výrobu a distribúciu omšového vína dostala naša firma ešte od arcibiskupa Alojza Tkáča. Ale to nestačí.

Omšové víno môže produkovať len osoba dôveryhodná pre cirkev, pokrstený a praktizujúci katolík. Som teda garantom tohto vína. Zložil som prísľuby aj prísahu.

Dôležité je aj to, že za garanta sa musí niekto zaručiť. Má to byť správca farnosti, ktorý vinára musí poznať.

Je to teda proces, ktorý sa nedá vybaviť zo dňa na deň. Nemôžem prísť za pánom farárom len tak, ale musí tam byť dôvera. Nie je to ako výroba rožkov, že si otvoríme pekáreň a ideme piecť.

Netvrdím, že také víno nevie vyrobiť hocijaký vinár, ale treba splniť všetky podmienky. Som zároveň aj kurátorom v kostole a ako od garanta sa odo mňa vyžaduje, aby som žil usporiadaným kresťanským životom.

Vaše víno putuje do kostolov, vnímate, že je to iné, ako keď ide k obyčajnému konzumentovi?

Určite. Je to väčšia zodpovednosť a zároveň väčšie potešenie. Každý rok požehnávame víno 27. decembra na sviatok svätého Jána Evanjelistu.

Na tento sviatok je u nás v kostole slávnosť. Súčasťou je obrad požehnania. Vinári donesú svoje vína, ktoré kňaz požehná. A to je pre mňa štart nového ročníka.

Vidíte to tak, že výroba omšového vína je vaším poslaním aj ako veriaceho človeka?

Myslím, že som to dostal ako dar zhora. Baví ma to. Keď sme tento rok dooberali a mali sme hrozno pod strechou, cítil som, že celý ten rok bol také zadosťučinenie.

Pýtajú sa ma, ako to ide. Nemám lietadlo ani mercedes. Mám dom, mám čo jesť, v obchode nepozeráme na ceny a chodíme každý rok napríklad do Medžugoria.

Ako čo najlepšie skladovať omšové víno?

Toto víno potrebuje stálu teplotu. Skladovanie omšového vína by malo byť teda adekvátne. Padajú otázky, kde by malo byť. Môže byť aj v izbe, ak tam nie je 20 stupňov.

Stalo sa, že môj priateľ išiel hrať golf do Talianska, dva dni cestoval do Milána, v kufri mal dve krabičky vína. Samozrejme, vozil ho dva dni v kufri, kde boli 30-, možno 50-stupňové teploty. Potom mi zavolal, že z jednej fľaše vytlačilo korok. Toto je presne dôsledok naturálneho spracovania.

Foto Postoj/Tomáš Puškáš

Ako sa dá pri tomto víne dosiahnuť, aby sa nepokazilo?

Ide o viacero atribútov. Dôležitý je dlhší technologický postup a náročnejšia hygiena. Nepísaným pravidlom je, že víno nemôže byť znásilnené. Nedokážem preto dodať omšové víno na trh na svätého Martina. Z časového hľadiska sa to nedá.

Ak chceme zbaviť víno vínneho kameňa, tak ho vymrazujeme vonku. Tam ho máme aj dva mesiace. Kryštáliky vínneho kameňa povypadávajú, polepia sa po stene. Odstránime ich časom a gravitačnou sedimentáciou.

„Slovenské vinohradníctvo išlo míľovými krokmi dopredu. Drvivá väčšina vinárov, ktorí na Slovensku produkujú vína, ich má veľmi kvalitné.“Zdieľať

Čím dlhšie to trvá, čím je to čistejšie, tým je omšové víno stabilnejšie. To je cesta. A toto komercia nemá rada, potrebuje rýchlo predávať. Už na vianočnom trhu chce mať nové víno. Ale to sa nedá. Niekedy omšové víno popri komerčnom vyzerá chudobnejšie, ale je stokrát zdravšie a lepšie, bez okrášľovacích prídavkov.

Vyrábate biele, ružové a červené omšové víno. Ktoré víno je najžiadanejšie?

Uprednostňuje sa biele, a to len z jediného pragmatického dôvodu. Pri purifikácii zanecháva červené víno stopy.

Ružové je fajn, pretože má všetky atribúty červeného. Ide o modrú odrodu, ale nezanecháva stopu a správa sa ako biele víno. Moja teta je kostolníčka, tak to mám z prvej ruky, pretože to perie a žehlí. Sú však aj červené purifikátory, takže aj tomu sa dá predísť.

Kto pre kostol zabezpečuje omšové víno?

Niekde kostolníci, ale aj kňazi. Osobne si u mňa vyberá víno aj pravoslávny duchovný Peter Soroka.

Máte konkurentov, ktorí takisto vyrábajú omšové víno?

Konkurentov je tu veľa, aj na východe má niekoľko vinárstiev povolenie vyrábať omšové víno, niektorí majú povolenie aj od gréckokatolíkov.

Už niekoľkokrát sme komunikovali aj so zástupcami židovskej náboženskej obce o kóšerovaní vína. Ale tam je troška problém. Vyrábať kóšer víno v nežidovskom prostredí je zložité, dosť si na tom potrpia, aby to vyrábal žid.

Rozdiel je aj v tom, že celý proces je síce identický, ale pri výrobe omšového ku mne biskup nepríde osobne na kontrolu. Rabín by prišiel fyzicky trikrát – na alkoholovú fermentáciu, na stáčku a na plnenie.

Arcibiskup k vám teda nechodí osobne dohliadať?

Práve o tom je ten sľub, ktorý som zložil a podpísal biskupovi. V tomto povolení mi kladú na srdce, aby som svoju úlohu vykonával zodpovedne.

Je to veľmi osobné.

Áno, je. Musíte do toho dať dušu, vieru a modlitby.

Na poličke máte aj poďakovanie od košického arcibiskupa Bobera. Za čo?

Dodával som víno na obed, na ktorom sa v Košiciach zúčastnil pápež František počas svojej minuloročnej návštevy. Víno vyberal pán arcibiskup, zvolil Rizling vlašský a Cabernet Sauvignon.

Najskôr som tomu neprikladal takú váhu, no neskôr som si uvedomil, že je to pre mňa hlavne záväzok.

Za tento dar som dostal osobitné arcipastierske požehnanie, ruženec od pápeža a plaketu. Ale nechcem sa tým chváliť. (Úsmev.)

Foto Postoj/Tomáš Puškáš

Aký je záujem o vaše vína zo strany bežných konzumentov?

Moja klientela iné ani nechce. Zákazníci vedia, že toto je omšové víno, a vyložene si ho pýtajú. Máme aj špeciálnu edíciu, ktorá sa predáva na hrade Brekov, nikde inde. Na etiketách sú traja panovníci: uhorský kráľ Matej Korvín, poľský kráľ Ján Sobieski III. a Žigmund Drugeth, ktorí kedysi navštívili hrad Brekov a pili tunajšie víno. Dokladajú to písomné zmienky a záznamy.

Musí byť na fľaši uvedené, že ide o omšové víno?

Označovanie nie je povinné, nemusí tam byť „svätý obrázok“. Na víne je informácia o omšovom víne na zadnej etikete. Prvé víno sme však mali s vinetkou umučenia. Neskôr vznikli aj z obrazov môjho otca.

Čo pre vás osobne znamená víno?

Moja filozofia je taká, že víno je matéria. Nie je to len alkoholický nápoj. Víno sa nevyrába, víno sa vytvorí, a to vďaka tomu, že ho vytvoril niekto tam hore.

Iní zas hovoria, že z dobrého hrozna sa víno vytvorí samo. Nevyjde len vtedy, keď do toho zasiahne človek svojou hlúposťou.

V dnešnej dobe existuje už mnoho moderných technológií. Kedysi sa tak nestrážili teploty, nebolo k dispozícii sklo či antikoro. Teraz sú úplne iné podmienky.

Čo však vnímam za tých dvadsať rokov, slovenské vinohradníctvo išlo míľovými krokmi dopredu. Drvivá väčšina vinárov, ktorí na Slovensku produkujú vína, ich má veľmi kvalitné.

Na druhej strane sú tu vína v obchodných reťazcoch, ktoré sa predávajú za smiešne peniaze.

Aké sú to vína?

To nemá s vínom nič spoločné. Do pohára si treba liať len kvalitné víno.

Čo hovoríte na víno v plaste?

Polyetylén. Toto nie je džús ani mlieko, ale matéria. Mali by sme sa k nej správať ako k vážnej veci. Nepozerajme na to ako na alkoholický nápoj. Vďaka nemu nemáme pookriať len na tele, ale aj na duši.

Určite poznáte aj nejaký vtip o omšovom víne.

Taký východniarsky. V kosceľe jeden pije a šicke špivaju. (Smiech.)