V knihe Spovednica nie je vyšetrovacia miestnosť, ktorá vyšla nedávno v našom vydavateľstve, sme sa s kapucínom Felixom Tkáčom rozprávali aj o jeho zážitkoch z USA, keď spovedal vtedy ešte so slabšou znalosťou angličtiny:
V prvé dni to bolo veľmi ťažké. Keď som nerozumel hriech, tak som sa opýtal, ale ponaučenia som ľuďom dávať nevedel. Tak som im dával prvý týždeň všetkým rovnaké. Boh ťa miluje. Prijmi jeho lásku a začni znovu. Každému som povedal to isté. Po týždni však začali chodiť škrupulanti. (Smiech.)
Aj v Amerike sú takí?
Viac ako u nás. Škrupulantov som poznal už podľa hlasu. Tam kňaz penitenta nevidí, je za čiernou plentou. Ale nakoniec ten človek povedal: „Otče, bol som tu včera na spovedi.“
Práve v Spojených štátoch majú na pastoráciu ľudí so škrupuľami či úzkosťami vyčleneného kňaza. Je ním páter Thomas Santa, člen rehole redemptoristov. Pôsobí vo Farnosti svätého Alfonza v meste Grand Rapids v štáte Michigan.
Santa má dlhoročnú skúsenosť so sprevádzaním ľudí so škrupuľami, ponúka im duchovné cvičenia a robí aj školenia o tejto téme pre pastoračných pracovníkov a profesionálnych terapeutov.
Je autorom knihy Porozumieť úzkostlivým (Understanding Scrupulosity: Questions, Helps, and Encouragement), ktorá vyšla prvý raz v roku 2007 a dočkala sa aj českého prekladu.
„Veľká časť obyvateľov, mnohí z nich katolíci, sa hriechu tak bojí, že ich život je poznačený úzkosťou a strachom. Títo ľudia trpia trápením nazývaným ,škrupulóznosť‘. Skrupulózni jedinci namiesto toho, aby prežívali vieru ako zdroj pokoja, nedokážu sa zbaviť pocitu blížiacej sa skazy, sklamania a prípadného odsúdenia,“ uvádza propagačný text ku knihe.
Páter Santa má aj youtubový kanál s názvom Catholic OCD.
Meno Thomasa Santu sa spája aj s projektom newslettera s názvom Anonymný škrupulant (Scrupulous Anonymous), ktorého bol riaditeľom a do ktorého stále prispieva.
Na webstránke projektu nájdeme možnosť prihlásiť sa na odber newslettera, ako aj viaceré články určené veriacim, ktorých trápia úzkosti a škrupule.
Posledné vydanie newslettera, teda na december 2022, obsahuje zamyslenia pátra Santu s titulkom Veľké slová, desivé problémy. (Áno, znie to vtipne, že Santa pred Vianocami upokojuje škrupulóznych veriacich.) Obsah je však vážny.
Redemptorista uvádza, že jedna z najlepších rád, ktoré môže dať čitateľom tohto bulletinu, je celkom jednoduchá: „Prestaňte používať veľké, desivé slová na opis normálnej ľudskej činnosti.“
Podľa neho sú takéto slová kontraproduktívne a nepomôžu. Vyzýva svoje „publikum“, aby sa nezaoberalo „veľkými slovami“ a prenechalo isté oblasti odborníkom z radov teológov.
„Nepotrebujete úzkosť a zmätok, ktoré (tieto slová) spôsobujú,“ píše páter Santa.
A ktoré sú to tie silné slová, ktoré môžu naháňať istým typom veriacich hrôzu? Kňaz Santa za také považuje pojmy: recidíva (v zmysle opätovného upadnutia do hriechu, v anglickom origináli revert); novus ordo, teda nový poriadok; náhrada škody (restitution) a ďalej večnosť; smrteľný; nebo a peklo.
Ku každému pojmu krátko vysvetľuje, v čom môže byť pre škrupulóznu povahu zradný.
Keď používame tieto veľké slová, ktoré obsahujú veľa symboliky, na opis obyčajných ľudských aktivít alebo predstáv, podľa pátra Santu si tým robíme medvediu službu. „Môžeme byť plní úzkosti a predstavovať si dôsledky účinku týchto slov. Oveľa lepšia, pozitívnejšia, zrelšia a rozvážnejšia voľba viery je žiť v tajomstve a v nádeji, pripomínajúc si životodarné umučenie, smrť a vzkriesenie nášho Pána. On ukázal svoju lásku k nám, nie najhoršie scenáre,“ uzavrel.
Ako sme spomínali, okrem newslettera možno na stránke Anonymného škrupulanta nájsť aj rôzne články a zamyslenia o duchovnom živote či morálke.
Za dôkaz, že škrupulóznych ľudí môže často trápiť „šestka“, možno považovať skutočnosť, že jeden z textov na hlavnej stránke sa venuje „mýtom o sexualite“.
Dočítame sa v ňom, že sexualita je hlboká ľudská sila a možno práve preto jej cirkev v minulosti venovala toľko pozornosti. „Je však nesprávne tvrdiť, že sexuálne hriechy sú horšie ako iné. Hriechy proti spravodlivosti, láske a pravde môžu byť oveľa horšie a ničivejšie,“ píše sa v článku.
Ďalší text hovorí o dôležitosti humoru. Uvádza sa v ňom, že problémy, s ktorými sa stretávame na ceste plnej otázok a pochybností, sú vážne. „Ale táto vážnosť môže byť sama osebe lákavá. Vnímanie seba samého ako človeka zaťaženého hlbokými otázkami je v konečnom dôsledku egoistickým výletom.“
Medzi textami sa nájdu aj také, ktoré možno označiť za svedectvá. „Po rokoch obáv z toho, čo by sa mohlo pokaziť, sa konečne učím dôverovať Božej prozreteľnosti – a je to skvelý pocit! Chcem, aby ste vedeli, že ak ja dokážem úspešne prejsť cestu od strachu k viere, môžete to urobiť aj vy.“
To sú slová Garyho Zimaka, autora knihy Od strachu k viere: Sprievodca ustarosteného človeka k nájdeniu pokoja. V článku na stránke pre škrupulantov ponúka aj modlitbu k Ježišovi: „Prosím, pomôž mi žiť deň za dňom a obrátiť sa na teba, keď mám strach. Vždy keď si začnem robiť starosti, budem sa snažiť obrátiť sa radšej na teba.“
Zdá sa, že autor článku berie veci striktne duchovne: „Nebuďte prekvapení, ak vás sám satan bude pokúšať myšlienkou, že trvalý pokoj nie je možný,“ varuje čitateľov.
V tejto súvislosti je však vhodné pripomenúť, že do oblasti škrupúľ a úzkosti má čo povedať aj psychológia.

So psychickými problémami sa trápi čoraz viac ľudí. Odráža sa to aj v spovedniciach a kňazi nevedia, čo s tým.
„Škrupulózni jednotlivci dnes svoje ťažkosti neriešia nevyhnutne so spovedníkom, ale často s odborníkmi na duševné zdravie,“ píše v článku na portáli Zasvätený život psychologička a lektorka Jana Vindišová z Centra psychologických služieb Enoia v Považskej Bystrici.
Vedecké štúdie podľa nej potvrdzujú, že vzťah medzi náboženstvom a škrupulozitou nemožno považovať za dôkaz toho, že náboženstvo vedie k prejavom OCD (obsedantno-kompulzívnej poruchy).
Na druhej strane nie každý prejav musí byť nutne symptómom psychickej poruchy.
„Úzkostlivé svedomie môže byť dôsledkom aj nesprávnej náboženskej výchovy, v ktorej centre stojí vízia potenciálneho zatratenia. V kombinácii s citlivejšou osobnostnou štruktúrou sa tak často stráca radosť z prežívania viery,“ uvádza psychologička s tým, že v tomto prípade možno hovoriť o škrupulozite „vývinového charakteru“ bez psychopatologického základu, pri ktorej odstraňovaní môže byť nápomocné duchovné vedenie.
Mimochodom, že sa škrupulóznym veriacim v Amerike venuje práve redemptorista, nie je náhoda. Práve zakladateľ Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa svätý Alfonz Liguori celý život zápasil so škrupulóznosťou.
Tento fakt pripomína aj webstránka Anonymný škrupulant, keď píše, že „z tohto dôvodu majú redemptoristi osobitnú charizmu súcitne pomáhať ľuďom s touto chorobou dosiahnuť pokoj v ich každodennom boji“.
Svätému Alfonzovi sa venuje v citovanom texte aj psychologička Vindišová. Podľa jej slov je pravdepodobné, že škrupulozita neurotických rozmerov, ktorou svätec trpel počas života, by mohla byť klasifikovaná ako religiózne OCD, v dôsledku čoho prežíval nepríjemné stavy úzkosti a pochybností.
„O tom, že Alfonzove škrupule mali pravdepodobne patologický charakter, svedčí celoživotný výskyt, potreba jasného vonkajšieho vedenia, ale aj sezónne zhoršovanie ťažkostí v jesennom období,“ uvádza Vindišová.
Poukazuje aj na to, že je obdivuhodné, že napriek trápeniu, ktoré by v dnešnom ponímaní spĺňalo znaky duševného ochorenia, bol Alfonz vyhľadávaným spovedníkom i kazateľom, krátko po smrti bol vyhlásený za blahoslaveného a svätého.
Aj on je iste dôkazom, že škrupule či úzkosti – nech už majú akýkoľvek pôvod – nemusia byť prekážkou k svätosti. A veríme, že v nebi už predsa úzkosti niet.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.