Likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi V Košiciach sa stretli potomkovia vyše 70 prenasledovaných kňazov

Prvýkrát v histórii sa v Košiciach zišli potomkovia vyše 70 prenasledovaných gréckokatolíckych kňazov, aby si pripomenuli 73. výročie násilnej likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu.

Biskupi boli vtedy v zinscenovaných procesoch odsúdení na dlhoročné väzenie a viac ako sto kňazov s rodinami vyviezol totalitný režim do českého pohraničia.

„Pozvali sme deti a vnukov prenasledovaných kňazov, pretože mnohí z nich trpeli spolu so svojimi otcami a zažili vyhnanstvo v Čechách alebo ťažký život bez otca, keď bol vo väzení, v tábore nútených prác, pomocných technických práporoch, v internácii či na neznámom mieste,“ priblížil dobové udalosti predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner.

Spomienka sa uskutočnila pri pamätnej tabuli na Dominikánskom námestí, ktorá pripomína tých gréckokatolíckych biskupov a kňazov, ktorí zostali svojej cirkvi verní. Z týchto kňazov žije už len jeden, otec Imrich Marinčák, ktorý má 95 rokov.

Rodinám kňazov, prevažne deťom a vnukom, odovzdali v nedeľu v Košiciach pamätné listy a autobiografiu vladyku Jána Hirku. „Pamätné listy sú vyjadrením úcty a vďaky zosnulým kňazom a ich rodinám, že zostali verní svojej viere aj v ťažkých časoch, keď nevedeli, čo ich čaká, ako dlho to bude trvať a či sa to vôbec niekedy skončí,“ dodal Sandtner.  

Odovzdávanie pamätných listov na Dominikánskom námestí v Košiciach. Foto: TSKE

Tieto časy prežila aj rodina košického eparchiálneho biskupa Cyrila Vasiľa. Jeho otec bol v tom čase bohoslovcom, zažil niekoľkomesačné väzenie, niekoľkoročné práce v PTP, ale aj obmedzené pôsobenie.

„Božia milosť im v kritickej chvíli dala silu, aby v zásadnej veci dokázali povedať nie. A toto je vlastne oslava Boha, nie oslava nášho hrdinstva alebo akejsi trpezlivosti či vytrvalosti,“ upozornil arcibiskup a dodal, že „Božia milosť dokáže vždy v pravý čas a správnym spôsobom nahradiť ľudskú slabosť a nedostatočnosť v akejkoľvek situácii“.

Väčšina potomkov prenasledovaných duchovných žije v Košiciach. Po návrate z vyhnanstva sa tu totiž usadila väčšina kňazských rodín a zamestnali sa napríklad vo Východoslovenských železiarňach či ďalších podnikoch. Do Prešova sa vrátiť nechceli, keďže v tom čase tam pôsobil pravoslávny biskup.

Bilancia uplynulých 30 rokov Od vzniku samostatnej republiky sa Gréckokatolícka cirkev teší rozvoju

TASR Postoj

Nárast počtu kňazov je ovocím utrpenia a obety v 50. rokoch, hodnotí hovorca Bratislavskej eparchie Stanislav Gábor.

Predseda Spolku svätého Cyrila a Metoda a gréckokatolícky duchovný Michal Hospodár pripomenul, že gréckokatolícki kňazi, ktorí zostali verní, museli zanechať svoje farnosti, veriacich, svoje životné plány a odísť do pohraničia, kde sa venovali podradnejším prácam.

Spomenul aj svojho otca, ktorý takisto musel odísť do Čiech, po návrate bol tajne vysvätený a takmer celý svoj život, do roku 1989, musel byť tajným kňazom.

„Celý ten čas, keď bola zakázaná Gréckokatolícka cirkev a potom aj obnovená, prežíval v duchu viery, že raz príde ten moment, keď Boh splní svoje prisľúbenia a dá nám účasť na bohatom stole, ktorý pripravil svojím vzkriesením. A to sa aj stalo, a preto sa z toho tešíme,“ uviedol Hospodár pre Svet kresťanstva.

Pred 73 rokmi sa 28. apríla 1950 uskutočnil komunistickou štátnou mocou zorganizovaný tzv. Prešovský sobor – zhromaždenie, na ktorom niekoľko gréckokatolíckych kňazov a laikov vyhlásilo zrušenie Užhorodskej únie z roku 1646 a návrat do Pravoslávnej cirkvi.

Vtedajšia štátna moc využila závery tohto nelegálneho zhromaždenia, postavila mimo zákona Gréckokatolícku cirkev a celý jej majetok previedla do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi. Nikto z gréckokatolíckych biskupov a len malá časť kňazov a veriacich vstúpila do Pravoslávnej cirkvi. Následkom toho boli zinscenované procesy, dlhoročné väzenie a vyvezenie kňazov s rodinami do českého pohraničia.

Gréckokatolícka cirkev si v tomto roku zároveň pripomína aj 55. výročie svojho obnovenia.