Útok na kresťanov v Pakistane Dav moslimov vypálil niekoľko kostolov, dve tisícky kresťanov sú na úteku

Rozvášnený dav stoviek ľudí na severovýchode Pakistanu zaútočil v stredu na kresťanskú komunitu, pričom podpálil niekoľko kostolov a zničil stovky domov.

S odvolaním sa na miestnu políciu o tom informovala agentúra AFP.

Útoky vyprovokovala skupina náboženských fanatikov, ktorí obvinili miestnu kresťanskú rodinu zo znesväcovania Koránu – posvätnej knihy moslimov.

„Fotografie a videoklipy spálených stránok Koránu sa šírili (na sociálnych sieťach) medzi miestnymi obyvateľmi, čo vyvolalo rozruch,“ objasnil agentúre AFP hovorca mestskej záchrannej služby v meste Fajsalabád. Dodal, že podpálené boli následne štyri kostoly. Nateraz nie sú hlásení žiadni zranení.

Podľa stredajšieho vyhlásenia Marie Lozanovej z organizácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi bolo znesvätených až 15 cirkevných budov, z toho 13 kostolov, boli tiež zničené stovky kresťanských domov a dve tisícky kresťanov museli utiecť.

Lozanová ďalej pre Catholic News Agency potvrdila, že svedkovia hlásili, že „z mešít sa cez reproduktory ozývali správy, ktoré vyzývali miestnych ľudí, aby ,vyšli von a zabíjali‘ kresťanov“.

Generálny vikár katolíckej diecézy Faisalabad a očitý svedok útokov Abid Tanveer pre ACN povedal, že „kresťania sú veľmi vystrašení“ a že mnoho ľudí prišlo o svoj majetok. „Nevedia, čo majú robiť a kam majú ísť,“ povedal páter Tanveer.

Pakistanský biskup Azád Maršál z mesta Láhaur uviedol, že kresťanská komunita v oblasti žiada spravodlivosť, zásah orgánov činných v trestnom konaní a spravodlivosť a bezpečnosť pre všetkých občanov krajiny.

Ani príchod hasičov a polície neodradil podľa ACN útočníkov, ktorí pokračovali v ničení majetku, vyhadzovali nábytok na ulicu a podpaľovali kostoly a domy, pričom vyzývali na zabitie údajných rúhačov.

„Prosím, modlite sa za našich ľudí, opustili svoje domy a odišli, ale ich domy a kostoly sú ničené,“ povedal miestny kňaz, ktorého kontaktovala ACN. „Dokonca vylomili aj dvere farského domu, dostali sa do miestnosti archívu a všetko podpálili a zničili,“ opísal.

Napriek rozsiahlej deštrukcii a šoku, ktorý incident spôsobil, v súčasnosti nie sú známe žiadne obete. Kresťania zrejme stihli z miesta činu utiecť.

Zhorený kostol v Jaranwale neďaleko Faisalabadu v Pakistane v stredu 16. augusta 2023. Foto: TASR/AP

Zhorený kostol v Jaranwale neďaleko Faisalabadu v Pakistane v stredu 16. augusta 2023. Foto: TASR/AP

Arcibiskup Sebastian Francis Shaw (v strede) a moslimskí duchovní Maulana Muhammad Asim Makhdoom (vpravo) a Mufti Syed Ashiq Hussain na tlačovej konferencii k útoku moslimského davu v Jaranwale. Foto: TASR/AP

Pakistanská polícia posilnila hliadky v kresťanskej štvrti v meste Džaranwala. Hovorca vlády provincie Pandžáb v stredu neskoro večer informoval, že bolo zatknutých viac ako sto ľudí, pričom polícia sa snaží zatknúť aj osoby podozrivé zo znesvätenia Koránu.

Znepokojenie z najnovších útokov voči kresťanom vyjadril aj Washington, ktorý vyzval Pakistan, aby začal vyšetrovanie.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Vedant Patel uviedol, že hoci Spojené štáty podporujú slobodu prejavu, „násilie alebo hrozba násilím nikdy nie sú prijateľnou formou“.

Novovymenovaný dočasný pakistanský premiér Anwár ul-Hak Kákar vo svojom statuse na platforme X napísal, že je „zdrvený“ tým, čo sa v Pakistane deje. „Proti tým, ktorí porušujú zákon a útočia na menšiny, budú prijaté rázne opatrenia,“ avizoval.    

Kresťania demonštrujú v reakcii na stredajšie útoky. Foto: TASR/AP

Kresťania sú v Pakistane nepatrnou menšinou a často sú vystavení prenasledovaniu davom. V takýchto situáciách sa často vznášajú obvinenia z rúhania, hoci sa zvyčajne ukážu ako falošné a nepodložené.

Podľa Správy o stave náboženskej slobody, ktorú vydala nadácia ACN v roku 2023, sa „viac ako 49 % prípadov rúhania týka menšín, ktoré predstavujú len 3,5 % pakistanskej populácie. Menšiny sú tiež nadmerne zastúpené pri vraždách súvisiacich s rúhaním a inými formami násilia“.

Správa zaradila Pakistan medzi kritické krajiny z hľadiska náboženského útlaku. Konštatuje, že situácia v krajine sa od uverejnenia predchádzajúcej správy v roku 2021 zhoršila.