Kto má rád cestopisy, nájde rôzne spôsoby, akými ľudia spoznávajú svet. Niekto ho prejde žltými trabantmi, iný kúpou lacných leteniek a niekto ako samotár s kamerou či so zápisníkom v ruke.

Sympatických cestovateľov niečo spája: okrem túžby po poznaní je to aj schopnosť prispôsobiť sa miestnej kultúre – v obliekaní, jedení, reči i používaní miestnych bankoviek.

Ak vstupujeme na Božie územie, ako hostia sa takisto potrebujeme prispôsobiť. Dante Aligheri vo svojej Božskej komédii umiestnil na peklo nápis: Zanechajte všetku nádej. Nad vstupom do Božej krajiny by mohol byť vývesný štít pozmenený: Zanechajte všetko neodpustenie.

Tak ako sa pripravuje cestovateľ na dobrodružstvo tým, že sa učí základné frázy v miestnom jazyku, rovnako by sa mal pripraviť ten, kto sa teší na definitívne stretnutie s Božím majestátom. Tým jazykom je odpustenie. Vie to aj starozákonný autor, keď nás učí túto frázu: „Pamätaj na svoj koniec a zanechaj nenávisť.“

Samozrejme, argumentov proti odpúšťaniu nájdeme v slovenskej falošnej ľudovej zbožnosti viacero. Napríklad že odpustenie je pre slabochov. Alebo že takto len uznáme protivníkovu pravdu. Niekomu by napadlo, že takto legitimizujeme násilie, ktoré by mohlo pokračovať.

Spoločne sa pozrime na evanjeliovú odpoveď. Podobenstvo sa začína odpustením obrovského dlhu. Kristus takto naznačí Petrovi, že odpúšťať treba stále. Pritom si evidentne nemyslí, že je to etický imperatív alebo príkaz. Odpustenie sa nedá rozkázať ani vynútiť.

Ježiš potvrdzuje, že žijeme z odpustenia. Dostali sme ho od Boha a my ho iba rozdávame iným. Kto žije v odpustení, podobá sa na človeka s pravidelným dýchaním: nádych, výdych; prijatie Božieho odpustenia, odovzdanie odpustenia ľuďom. Pavol to vystihne slovami, že odpúšťame iba tak, ako nám Pán odpustil. A v tomto budeme celoživotnými dlžníkmi ľuďom i Bohu, ako to neskôr vyjadril v Liste Rimanom.

Podobenstvo o kráľovi, ktorý odpustil dlh svojmu sluhovi, by malo viesť sluhu k tomu, aby aj on daroval odpustenie svojmu dlžníkovi. Kristus porovnáva nepomer medzi veľkosťou dlhu, ktorý bol odpustený sluhovi, a tou maličkou časťou, ktorú nebol schopný urobiť.

Kráľ mu odpustil desaťtisíc talentov, čo by v prepočte mohol človek zarobiť, keby pracoval dvestotisíc rokov. On však nie je schopný odpustiť toľko, čo človek zarobí za sto pracovných dní, teda asi za päť mesiacov. Láska, ktorá k nám prichádza vďaka odpusteniu zo strany Boha, je prijatím bohatstva života. Ak ho prijímame, radi z neho rozdávame po kúsku, keď odpúšťame druhým.

Argumentov proti odpúšťaniu nájdeme v slovenskej falošnej ľudovej zbožnosti viacero. Napríklad že odpustenie je pre slabochov. Zdieľať

Kto má rád hru čísel, dnes je pre neho pripravená Božia matematika. Prečo sa v evanjeliu objavia práve čísla 7 a 77 (bližšie k originálu by mohlo byť 7 a 70 × 7)?

Biblista Gianfranco Ravasi tvrdí, že v knihe Genezis sú použité tieto šifry ako nástroje brutálnej pomsty. Jeden z potomkov Kaina sa vyhráža, že na svoje zranenie bude odpovedať zabitím. Ak bol Kain pomstený sedemkrát, Lamek sa pomstí sedemdesiatsedemkrát (Gn 4,23-24). Stopa nenávisti sa po Adamovi rozširuje.

Tento negatívny nepomer Boh ako trpezlivý pedagóg neskôr mierni pomstou „jedna k jednej“. Tak ako ho opísala kniha Exodus: „Život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, popáleninu za popáleninu, ranu za ranu, modrinu za modrinu“ (Ex 21,23).

Nám sa to môže zdať ako barbarské, ale v tom čase to bolo, vzhľadom na Lamekovu pomstu, reálnym progresom. Už toto je krok k vývoju spravodlivosti medzi ľuďmi a národmi.

Ježiš túto matematiku zdokonaľuje. Najskôr ponúkne pozitívny pomer 1 : 1, keď povie, že máme milovať blížneho ako seba samých. „Počuli ste, že bolo povedané: ,Oko za oko a zub za zub!‘ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť.“ Takto prechádzame od krvnej pomsty cez tvrdý realizmus židov až k milosrdnej láske, projektu, ktorý má byť natrvalo vložený do ľudskej histórie.

Dnes sa dostávame k posledným číslam: 7 a 70 × 7. Toto je formula odpustenia, pokory a kresťanskej lásky, ktorú Ježiš pripomenie Petrovi. Je to vrcholná méta milosrdenstva a odpustenia. Vychádza z konania samotného Boha, ktorý takú lásku necháva pršať a svietiť nad spravodlivými i nespravodlivými. Dochádza k prekonaniu dichotómie priateľ – nepriateľ, pretože v moci Ducha môžeme milovať aj svojich nepriateľov a modliť sa za tých, čo nás prenasledujú.

Odpustenie je v mnohých oblastiach cudzím slovom: v politike, ekonomike aj medzi bojujúcimi vojakmi. Odpustiť môžu iba tí, ktorým bolo odpustené. Preto sa nedávno taliansky kardinál Zuppi, osobitný vyslanec pápeža pre mierové rokovania, obrátil na Kristových svedkov z Ukrajiny – biskupov, ktorí boli nedávno vo Vatikáne. „Víťazstvom je pokoj a nikdy nie poníženie nepriateľa, ktoré vedie, naopak, k budúcemu nepriateľstvu,“ pripomenul Zuppi úlohu veriacich v spoločnosti.

Bolonský kardinál, ktorý medzitým stihol rokovania v Pekingu, pozval veriacich a zvlášť svätyne celého sveta k súzvuku so Svätým Otcom Františkom, aby sa v októbri pripojili k modlitbám za pokoj na Ukrajine. A ten je možný iba spolu s darom odpustenia. Lebo keď milujeme, to ako by sme porodili dieťa, ale keď odpúšťame, kriesime ľudí z mŕtvych.