Uhol pohľadu Jula Slováka Prestaňme robiť rozhodnutia zo strachu

Uvedomil som si, že niekedy sa nachádzame v podobnej situácii ako Dávid voči Goliášovi. Je to taká paralela. Všetci poznáme ten príbeh. Na jeho konci Dávid skolil Goliáša. No dôležité je aj to, čo sa dialo predtým.

Štyridsať dní sa Goliáš Izraelitom vysmieval a vyhrážal. A oni vôbec neboli v pohode. Boli nespokojní a zastrašení. Zdá sa, akoby sa každé ráno, počas štyridsiatich dní, Izraeliti zobudili, obliekli do výzbroje, postavili do vojenských šíkov, pripravili sa na boj, zakričali vojnový pokrik... 

Vtedy však vyšiel Goliáš, povedal tie isté posmešné slová a oni sa všetci ZNOVA zľakli a ušli. Ak sa s ním nechceli biť, tak načo sa vlastne obliekali do vojnovej zbroje? Zvláštne, nie? Možno dúfali, že Goliáš už v ten ďalší deň nepríde alebo sa situácia nejako zmení sama od seba.

Vidím v tom tak trochu obraz nášho kresťanstva. Zoradíme sa v kostoloch a na chválach každú jednu nedeľu – aby sme bojovali. Zvoláme naše pokriky, piesne, naše modlitby. No potom príde pondelok ráno a niekto z tohto sveta, niekto ako Goliáš, zareve svoje strachy proti nám a my zložíme zbrane a ujdeme preč.

Izraeliti si akosi zvykli „radšej nebojovať“. My si nemôžeme zvyknúť. Nesmieme si zvyknúť na stav, v ktorom po nás Nepriateľ pokrikuje. Nesmieme si zvyknúť, že veci, ktoré vchádzajú do našich uší a nie sú v súlade s tým, čo hovorí náš Boh, sú v poriadku.

Často sme bezmocní v situáciách, ktoré žijeme, pretože neodpovedáme vierou na veci, ktoré nás stretajú. Neprídeme s tým: „Hej, ty sa nebudeš vysmievať mne a môjmu Bohu! Včera som čosi spieval a dnes to budem žiť!“

My sa tak ľahko necháme odradiť... No ako sa prestať strachovať, keď sa okolo nás dejú také ťažké veci?

Boh môže zlomiť všetky naše strachy. Už nežijeme život otrokov. Náš Boh je väčší, silnejší a už predsa zvíťazil.Zdieľať

Ježiš je odpoveď. Ježiš prichádza so skutočnosťou, ktorú opisuje vo svojich listoch apoštol Pavol: „Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste ducha synovstva, v ktorom voláme: ,Abba, Otče.‘ Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení“ (Rim 8, 15-21).

To je rozdiel, nie? Ježiš hovorí, že všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia a dcéry, a keď sme Bohu dali svoj život, stalo sa to. Čo to má spôsobiť? Že sa nebudeme už ZASE báť!

Je to tu znova aj dnes. My, Boží ľud, celý svet a všetky generácie, znova aj dnes vzdorujeme mnohým strachom. Opäť pred nami stojí Goliáš, smeje sa a kričí, aby sme mali strach. Ale Ježiš nám hovorí, že sme neprijali ducha otroctva, aby sme sa museli zase báť.

Verím, že nepriaznivé okolnosti v našom živote nás majú posunúť. Keď zažívame ťažké, nepohodlné a bolestivé situácie, môžu nás položiť alebo nám poskytnú príležitosť na rast. Môžeme si vybrať.

Možno zažívaš sklamanie, stratu, odmietnutie, kritiku, zradu, to všetko prináša do tvojich dní strach. Musíme sa naučiť prijať dobré aj to zlé a zostávať v dôvere v Boha – bez strachu. Lebo len on spôsobuje nárast sily srdca. Ak to ešte nie je dobre, ešte nie je koniec. Všetky veci, ktorými prechádzaš, budú nakoniec slúžiť na dobré, pokiaľ budeš milovať Boha.

Všetci vieme, ako sa to v tomto príbehu končí. Dávid sa nezmieril so situáciou a nakoniec Goliáša zabil a odťal mu hlavu.

Líder Godzone Julo Slovák Nemôžeme očakávať, že za dve hodiny dostaneme človeka z ulice k sviatostiam

Pavol Hudák

Rozhovor o Godzone Tour a jej organizácii, o tom, ako si dávajú pozor, aby ich neopantala popularita, aj o pápežskom ocenení.

Buďme Dávidovia. Postavme sa do pozície Dávidov, aj keď sa nám zdá, že máme len málo kamienkov. Len málo talentov, len málo odvahy, zdrojov...

Postavme sa v dôvere v nášho Boha a zasaďme spoločne smrteľnú ranu Goliášovi, ktorý sa rozhodol nás zastrašovať.

Zastrašovať mladú generáciu, ktorá sa bojí snívať. Staršiu generáciu a všetkých, ktorí žijú zo strachu. Ľudí, ktorí chodia do kostola zo strachu z posledného súdu. Ktorí chodia do práce len preto, že sa boja, čo bude ďalej. Ľudí, ktorí boli sklamaní, zradení, opustení, odmietnutí, zažili stratu a majú strach niečo urobiť, len aby ich srdce opäť necítilo rovnakú bolesť. Prestaňme robiť rozhodnutia zo strachu!

Boh môže zlomiť všetky naše strachy. Už nežijeme život otrokov. Náš Boh je väčší, silnejší a už predsa zvíťazil. Čokoľvek sa nám stane v živote, nič nás už neodlúči od jeho lásky.

Nebojme sa kráčať úzkou cestou. Nebojme sa svietiť uprostred tmy. Nebojme sa stať bláznami pre tento svet. Nebojme sa svedčiť. Nebojme sa milovať tam, kde je to nelogické. Nebojme sa tvoriť vzťahy. Nebojme sa hľadať a hovoriť pravdu. Nebojme sa stratiť kontrolu nad svojím životom. Nebojme sa nástrah tohto sveta. Nebojme sa, čo o nás povedia ľudia. Nebojme sa byť svätými.

On je za nás po všetky dni až do skončenia sveta.