Slovensko bude mať nového blahoslaveného Pápež potvrdil mučenícku smrť vincentína Jána Havlíka

Pápež František vo štvrtok dopoludnia prijal na audiencii prefekta Dikastéria pre kauzy svätých Marcella Semerara a počas nej potvrdil mučenícku smrť Slováka Jána Havlíka (1928 – 1965) z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.

Tým bol ukončený beatifikačný proces, ktorý sa začal v roku 2013, a vincentín Havlík môže byť vyhlásený za blahoslaveného.

„Zomrel pre svoju vieru a vernosť cirkvi, ktoré nedokázali zlomiť ani krutosti väzenia, kde strávil 11 rokov svojho mladého života. Nikdy sa nestal kňazom, aj keď ním naozaj túžil byť, no napriek tomu bol skutočným misionárom, ktorý zapaľoval druhých svojou hlbokou vierou, ale aj dobrotou a ľudským prístupom. Pre celú duchovnú rodinu sv. Vincenta je toto rozhodnutie asi tým najkrajším a nielen vianočným darom, ktorým nám pápež mohol dať,“ povedal pre Tlačovú kanceláriu KBS provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Tomáš Brezáni.

Slávnosť blahorečenia sa na Slovensku konala naposledy v roku 2018, keď bola v Košiciach vyhlásená za blahoslavenú Anna Kolesárová.

V súčasnosti prebiehajú procesy aj v prípade konvertitov zo židovstva Františka a Tomáša Munkovcov, redemptoristu Jána Mastiliaka, bosého augustiniána Andreja Chmeľa, kňaza Alfonza Paulena či biskupov Jána Vojtaššáka a Michala Buzalku. 

Takisto je otvorený aj proces svätorečenia rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej, ktorú vyhlásil za blahoslavenú pápež Ján Pavol II. v roku 2003.

Kto bol Ján Havlík

Ján Havlík sa narodil v roku 1928 v záhorskej obci Vlčkovany (dnes Dubovce). Okrem rodičov mala na jeho duchovný život výrazný vplyv teta Angela, ktorá sa stala rehoľníčkou a prijala meno Modesta.

V roku 1943 nastúpil do banskobystrickej školy spravovanej Misijnou spoločnosťou sv. Vincenta de Paul. Kým SNP prerušilo jeho štúdiá dočasne, nástup totality natrvalo.

V roku 1950 Havlíka a ostatných novicov presunuli do preškoľovacieho ústavu v Kostolnej pri Trenčíne a následne ich poslali na nútené práce na Priehradu mládeže pri Púchove.

Napriek zložitej spoločenskej situácii tajne pokračovali v rehoľnej formácii pod vedením Štefana Krištína v jednom z nitrianskych bytov. ŠtB však neoficiálny rehoľný dom odhalila a všetkých zatkla.

V súdnom procese, ktorý sa konal začiatkom roku 1952, bolo obžalovaných spolu 17 osôb. Nielen páter Krištín a šiesti novici, ale aj dve rehoľné sestry vincentínky, jezuita Pavol Horský a skupina laikov vrátane Antona Korca, brata tajného biskupa Jána.

Jánovi Havlíkovi súd vymeral 14 rokov väzenia. Výkon trestu sa začal v jáchymovských uránových baniach, kde bol jeho spoluväzňom aj známy salezián Anton Srholec. „Teraz ma potrebujú, hoci slabého, všetci väzni, zúfalí, nevedomí, ľahostajní, kruťasi i ,vlčiaci‘ – gauneri, lumpi, násilníci, zločinci. Teraz ukáž, čo je v tebe, ako to myslíš vážne s tými vysnívanými misiami z mladosti,“ reprodukoval Srholec Havlíkove slová v knihe Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov.    

O tom, že Havlík tieto slová myslel vážne, svedčí aj nová obžaloba, ktorá bola proti nemu vznesená v roku 1958 – dôvodom bola duchovná služba spoluväzňom. Verdikt znel – rok väzenia navyše.

Pre chatrný zdravotný stav napokon v roku 1962 Havlíka prepustili. Vďaka starostlivosti rodičov a tety Angely prežil na slobode ešte tri roky.

„Zomrel 27. decembra 1965 vo veku 37 rokov v ranných hodinách v úplnej opustenosti od ľudí na jednej skalickej ulici neďaleko opravovne, do ktorej cestou k lekárovi išiel zaniesť pokazené rádio. Tam ho našiel opretého o popolnicu v blízkosti svojho domu skalický lekár Jozef Barát, nejaviaceho už známky života,“ opísal posledné pozemské chvíle Jána Havlíka biskup Viliam Judák v knihe Boží priatelia. Slovenské martyrológium.

Teší sa arcibiskup Zvolenský aj Havlíkovi rodáci

Vďačnosť pápežovi Františkovi vyjadril aj bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, ktorý otváral aj uzatváral diecéznu fázu procesu blahorečenia. „Tešíme sa, že budúci rok budeme mať možnosť sláviť vonkajšiu slávnosť jeho blahorečenia,“ vyhlásil arcibiskup Zvolenský. 

Z blahorečenia Jána Havlíka sa tešia aj veriaci farnosti Radošovce, do ktorej patrí obec Dubovce. Dodnes v nej stojí Havlíkov rodný dom a býva tam jeho rodná sestra.

Tamojší farár Viliam Tuma je presvedčený, že budúci slovenský blahoslavený môže byť príkladom pre súčasníkov tým, že išiel za svojím povolaním cez všetky prekážky.

„Aj dnešný svet hádže pod nohy všeličo. Čím viac mu však kládli prekážky, tým viac si išiel za svojím,“ vyzdvihuje farár Tuma. „Možno aj preto, že bol Záhorák, tak aj toto prispelo k tomu,“ dodáva so smiechom, no vzápätí už vážne dodáva, že v prvom rade to bola viera, ktorá mu pomáhala vytrvať na ceste za povolaním.