Biskup Jozef Haľko Ísť na námestia vyzýva aj pápež, tam prídu na rozhovor aj nahnevaní či ateisti

Ísť na námestia vyzýva aj pápež, tam prídu na rozhovor aj nahnevaní či ateisti
Foto: Postoj/Marka Zacková
Rozhovor s bratislavským pomocným biskupom Jozefom Haľkom o zmysle Adventu, rozhovoroch na námestí aj o spovedaní na stanici.
23 minút čítania 23 min
Vypočuť článok
Biskup Jozef Haľko / Ísť na námestia vyzýva aj pápež, tam prídu na rozhovor aj nahnevaní či ateisti
0:00
0:00
0:00 0:00
Pavol Hudák
Pavol Hudák
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijný pobyt na Univerzite kardinála Stefana Wyszyńského vo Varšave a stáž v Katolíckom týždenníku v Prahe. V minulosti pracoval ako bratislavský redaktor Rádia Lumen. Venuje sa témam zo života cirkvi, ktoré spracúva aj vo forme podcastov.
Ďalšie autorove články:

Pár poznámok ku Dňu odprosenia Cirkvi urobili silné gesto, no po slovách by mali nasledovať skutky

Deň odprosenia Cirkvi sa ospravedlňovali za arizáciu, fyzické a duchovné zneužívanie či kolaboráciu s nacizmom a komunizmom (+ foto)

Rozlúčka s kardinálom Dukom Nebál sa hovoriť s ľuďmi, ktorými iní pohŕdali, povedal arcibiskup Graubner, počas pohrebu prvykrát zaznel nový organ

S biskupom Jozefom Haľkom sme sa rozprávali o jeho rozhovoroch s ľuďmi na námestí a na ulici aj o tom, ako reaguje na verbálnu agresiu. Radí tiež, ako sa vyhnúť predvianočnému zhonu a ako sa dobre pripraviť na svätú spoveď. Prezradil aj to, kde bude tráviť vianočné sviatky a kde v Rakúsku a Maďarsku bude mať vianočnú omšu pre Slovákov.

Keď sme si dohadovali termín rozhovoru, boli ste práve v zahraničí, keďže máte na starosti aj pastoráciu Slovákov v zahraničí. Prečo za nimi lietate?

Sú v tom dva momenty. Je dobré, keď biskup z domácej krajiny navštívi a najmä duchovne povzbudí veriacich Slovákov v zahraničí. Samozrejme, ktorýkoľvek Slovák v zahraničí, ak sa chce o čomkoľvek rozprávať, komunikácia so mnou je otvorená.

Druhým cieľom je povzbudiť našich krajanov v katolíckej ortodoxii a pravovernosti. Ľudia totiž žijú v zahraničí v prostrediach, ktoré vzhľadom na učenie cirkvi nie sú vždy konzistentné a jednoliate.

Preto je dobré, keď ich môžem povzbudiť v úcte k Eucharistii, Ježišovi, Panne Márii a k pristupovaniu k sviatostiam. Potom sú krajiny, kde je Slovákov málo, a mohlo by sa zdať, že sa neoplatí za nimi ísť. No práve oni potrebujú tento typ pozornosti, z ktorého majú potom radosť.

Ktoré krajiny máte na mysli?

Bol som v Albánsku a vo Švédsku. Samozrejme, nestretávam sa tam len so Slovákmi, ale aj s tými, s ktorými sú naši krajania v tej krajine v kontakte. Aj menšia komunita si zaslúži pozornosť. Cesta, ktorú k nim človek absolvuje, dáva stretnutiu hodnotu. Všeličo by sa dalo vybaviť online a telefonicky, ale nič nenahradí osobné stretnutie.

Máte nejaký rozpis týchto návštev Slovákov v zahraničí alebo chodíte, keď príde pozvanie?

Komunikácia s nimi má niekoľko podôb. Všetci Slováci, ktorí prídu na Slovensko, majú univerzálne pozvanie sa zastaviť u mňa v Bratislave, prísť na kávu. Nielen kňazi, tí, samozrejme, predovšetkým. Často sa takto stretávame cez leto a iné dovolenkové obdobie. 

Druhá vec je online komunikácia. Vždy na Vianoce a Veľkú noc dostanú naši misionári gratuláciu, podnet a pozvanie. V júli sme mali stretnutie v Bratislave a Nitre so slovenskými misionármi. Aj to bol podnet na dohodnutie si viacerých stretnutí.

Išlo o stretnutie slovenských kňazov, ktorí pôsobia v slovenských farnostiach vo svete?

Bolo to stretnutie kňazov, ktorí sa venujú slovenským komunitám. To nie sú len Slováci. Niekedy sa im venujú Poliaci, niekde sa im venuje miestny kňaz. Napríklad Srb Siniša Tumbas Loketič sa vyložene kvôli tomu naučil po slovensky.

Foto: Postoj/Marka Zacková

Prežívame Advent, o ktorom sa hovorí, že je očakávaním. Čo máme očakávať?

Predovšetkým očakávame narodenie Ježiša a jeho prítomnosť v bežiacom čase. Niekedy si ľudia povzdychnú, že zase Advent. Avšak to nie je ten istý Advent, pretože adventné impulzy a podnety prichádzajú do nejakej konkrétnej životnej situácie.

Preto prežívame vždy koniec roka aj duchovne, očakávame Ježiša Krista, aby sa narodil pre nás, v nás a medzi nami.

Pre nás – to znamená ako náš Vykupiteľ, v nás – ako ten, ktorý dáva zmysel nášmu životu a medzi nami – ako ten, kto nastavuje naše vzťahy v kategóriách dobroprajnosti, odpúšťania, proaktívnej komunikácie.

Liturgické adventy dodávajú rytmus nášmu veľkému celoživotnému adventu. Veríme a vyznávame, že sa narodíme pre nebo a Ježiš sa narodí takpovediac pre nás. A potom máme aj „mikroadventy“ každodenných stretnutí. Ježiš hovorí, že komu podáme len pohár vody, jemu ste to urobili.

To môže byť úsmev, empatické vypočutie, trpezlivé konanie, proaktívna pomoc. „Mikroadventy“ sa dejú, keď v druhých ľuďoch spoznávame Pána Ježiša a tým sa medzi nami vytvárajú akoby živé jasličky.

Ako sa ochrániť pred zhonom, aby nás nepohltil? Stačí vyjsť do mesta a zovšadiaľ už počas Adventu hrajú koledy, ľudia sa naháňajú za nákupmi.

Nedajme sa tým kolotočom pohltiť. Do kolotoča treba vstúpiť, spomaliť ho a pretransformovať na cestu. Jedna vec je točiť sa dookola a druhá je konečne vykročiť konkrétnym smerom. Existuje o tom vtip, že pre menej zdatných šoférov bude dopravná značka „koniec kruhového objazdu“. Lebo v duchovnom slova zmysle je veľmi dôležité vykročiť za zmysluplným cieľom. 

Ľuďom na „kolotoči“ nepomôže moje odsudzovanie, ale pozvanie. Úžasný prístup ukázal Ježiš v synodálnom evanjeliu o emauzskej ceste. Ježiš kráča istý čas s emauzskými učeníkmi, kráča s nimi zlým smerom, aby im v určitom momente nasýtenia povedal: „Bratia, je čas sa vrátiť, lebo sa točíte sami v sebe, vo svojich strachoch a frustráciách.“

Vy opäť ponúkate ľuďom možnosť sa s vami stretnúť na námestí v Bratislave, prísť, porozprávať sa. Ako vznikol nápad napísať ľuďom na Facebook: príďte, budem tam a tam?

Stále je tu volanie po komunikácii. Veľké percento ľudí by asi neprišlo zazvoniť na vrátnicu arcibiskupského úradu, možno ani na farský úrad a možno by neprišli ani do kostola. Vznikla jednoduchá myšlienka, že ja verejne oznámim na sociálnej sieti, že budem v meste na tomto mieste odvtedy dovtedy. Je to v tejto dobe veľmi jednoduché.

Pred 50 rokmi by sa to však zrejme nedalo. Ako by to oznámili? Bolo by to v oznamoch v kostole? Tie sú pre ľudí v chráme, ktorí prídu do sakristie aj do spovednice či na faru oveľa ľahšie. Teraz máme sociálne siete, ktoré môžu byť aj prostriedkom na rýchle rozšírenie informácie, že človek je k dispozícii. 

Veď aj pápež František vyzýva ísť na námestia a do ulíc, to je jasná výzva. Tam na rozhovor prídu aj ateisti, aj nahnevaní ľudia rôznym spôsobom zranení, prídu aj takí, ktorí chcú duchovný rozhovor alebo požehnanie.

Pravdaže, najlepším miestom na spovedanie je spovednica. Ale ponúknuť spoveď alebo aspoň dohodnúť sa na nej je dôležité aj na námestí. Vrcholom komunikácie s kňazom je, keď môže hľadajúcemu človeku povedať: nie som dôležitý ja, ale Ježiš, ktorý ti odpúšťa. Ja som Kristov kňaz, a keď ti dám rozhrešenie, budeš oslobodený.

Foto: Postoj/Marka Zacková

Čo bolo impulzom okrem slov pápeža, aby ste takto šli na námestie?

Impulzom bolo prekročiť určitý prah zaužívaných spôsobov komunikácie. A to bez toho, aby som si myslel, že ostatné je menej hodnotné. Je veľmi dôležité, aby niečo také robil ktokoľvek slobodne. Ak si niekto povie, že takýto spôsob komunikácie nie je preňho, je to v poriadku, veď každý má svoj spôsob. 

Na námestí som videný, vždy však myslím na tisíce neznámych kňazov, ktorí sedia hodiny ticho v spovedniciach a ktorých nikto nepozná. No Boh ich vidí – a to je najdôležitejšie.

Čo vám najviac utkvelo z rozhovorov na námestí?

Tie rozhovory sú diskrétne.

Nechcem, aby ste niekoho konkrétne menovali.

Nerád by som riskoval aj ilustratívne čokoľvek hovoriť, nech to naozaj ostane v diskrétnosti.

Základný dojem je však taký, že ľudia potrebujú niekoho, s kým sa môžu rozprávať. Jednoducho prahnú po komunikácii. A negatívne podnety majú zmysel tiež. Aj Ježišovi vraveli emauzskí učeníci, že je cudzinec neznalý veci. A Ježiš sa mohol uraziť, že ak takto, potom sme skončili. No on sa nenechal odradiť a ide s nimi kus cesty, čo prinesie ovocie. Lebo jeho láska je nepodmienená.

Zažili ste aj nejakú verbálnu agresiu? Ako vtedy reagujete?

Stalo sa mi, že ma raz v meste oslovil mladý muž. Po jeho vulgárnom úvode nasledoval rozhovor, a tak som mu mohol povedať, aby sa dal pokrstiť a spoznal Pána Ježiša. V mnohých prípadoch je takýto atak v skutočnosti volaním po komunikácii. Preto nemôžem reagovať zrkadlovo a brať to osobne. Keď ma on atakuje, čaká zrkadlovú reakciu, lenže ja mu otvorím iné dvere, o akých netušil, že sa mu otvoria.

Môže to byť teda návod aj pre ostatných kňazov a veriacich, ako reagovať na verbálne ataky?

Nechcel by som to nejakým spôsobom romantizovať. Sú prípady, keď je lepšie človeku nedať priestor, aby sa ešte viac nahneval. Niekedy je pre jeho dobro lepšie si držať odstup a niekedy je dobré nereagovať zrkadlovo.

Verím, že nám Duch dá rozlíšiť, ako sa zachovať. Pri stolnom tenise existuje pravidlo, že musí ostať loptička na stole. Dostanem smeč, ale ja dokážem loptičku spracovať tak, že ostane na stole, nezoskočí na zem.

V každom stretnutí s človekom by tiež mala pomyselná loptička ostať na stole. Aby „hra“ komunikácie mohla pokračovať s tým, že to nie je hra alebo manipulácia, ale komunikácia.

Možnože niekto má o kňazovi nejaký obraz, a keď na neho zatlačí a duchovný nereaguje, ako si on predstavuje, už sme nadviazali komunikáciu a môže vzniknúť rozhovor.

Foto: Postoj/Marka Zacková

Rozumiem, že o rozhovoroch na námestí nechcete hovoriť pre diskrétnosť...

... nie, nechcem. (Úsmev.)

Predsa len, nedávno sa pri vašich rozhovoroch na námestí stalo, že vás jedna redaktorka nahrala a rozhovor medializovala. Vy ste to pôvodne nechceli rozmazávať v médiách, ale neskôr sa o tom písalo. Stále existuje riziko, že niekto môže za vami prísť s kontroverznými otázkami, tajne si vás nahrá a zverejní to.

Počítam aj s takýmto rizikom. Dôležité je odložiť hnev a ideme ďalej po ceste, po ktorej sme vykročili. Jeden človek zo sto prišiel s nie úprimným úmyslom, ale ďalších 99 ľudí prišlo s úmyslom sa porozprávať. Ideme ďalej.

Okrem rozhovorov vo vlaku či na námestí ste ponúkli v minulosti možnosť prijať sviatosť zmierenia aj na bratislavskej vlakovej stanici. Prišli penitenti?

Prišlo asi sto ľudí.

Ide o budúcnosť, že cirkev bude ponúkať sviatosť zmierenia aj na takýchto miestach?

Chcel by som zdôrazniť, že si veľmi vážim kňazov, ktorí spovedajú v chrámoch a spovedniciach, a rád im pomáham. Mám v rámci KBS na starosti aj cestujúcich a migrantov, teda všetkých, ktorí sa hýbu, cestujú. Ako súčasť tejto svojej kompetencie som aj v komunikácii s inými ľuďmi. Vždy sa pýtam druhých, čo si myslia o nejakom nápade, aby to nebolo individualistické, chcem si to trošku zobjektivizovať.

Pokiaľ ide o spovedanie na stanici, mnohí odchádzajú domov tak, že už nestihnú spovedanie. Najprv bola myšlienka, že budeme spovedať vo vlaku, ale to sa nepodarilo. Potom sme sa obrátili na bratislavskú stanicu, kde boli veľmi ústretoví a umožnili nám to.

Ľudia potrebujú niekoho, s kým sa môžu rozprávať. Jednoducho prahnú po komunikácii.Zdieľať

Nie je však v Bratislave, nielen pred sviatkami, dosť možností na svätú spoveď?

Lenže sú dni, keď sa už z pochopiteľných dôvodov spovedá menej, napríklad na Zelený štvrtok a Veľký piatok. Ukázalo sa, že mnohí využili túto možnosť. Aj v televízii sa spovedanie na stanici prezentovalo pozitívne.

Ide tu o spúšťanie sietí v duchovnom rybolove aj tam, kde je tých sietí menej. Je to v princípe to isté ako stáť na námestí. Železničná stanica je uzol, kde sa prestupuje, kde niektorí čakajú, iní odchádzajú, ďalší prichádzajú. A tam to chceme ponúknuť. Ponúka to aj vladyka Cyril Vasiľ v Košiciach.

Tam spovedali viacerí gréckokatolícki kňazi.

Áno, mne tiež pomáhali dvaja kapláni.

Hovorili ste, že niektorí sa nestihnú vyspovedať. Jedna otázka spočíva v tom, prečo si to ľudia nechávajú na poslednú chvíľu. Na druhej strane, potom sa stáva, že niekto príde už na začiatku sviatkov za kňazom, že sa chce ešte vyspovedať, a stretne sa s neochotou, keďže kňaz už môže byť objektívne unavený.

Nerád by som posudzoval kňaza po dlhých dňoch spovedania. To sa môže prihodiť. Ale tiež platí, že som kňazom dvadsaťštyri hodín krát sedem dní v týždni. Keď niekto žiada o spoveď tri minúty pred omšou, tak mu, samozrejme, poviem, nech príde omši. No v inej situácii som mu povinný poskytnúť duchovnú službu.

Keď hovoríme o vianočnom spovedaní, ako sa dobre pripraviť? Aké chyby robia ľudia?

Existujú kvalitné spovedné zrkadlá. No základným zrkadlom, ktoré nám nastavil už Mojžiš, je Desatoro, potom Ježišove blahoslavenstvá, prikázanie lásky k Bohu a blížnemu. To sú tri spovedné zrkadlá, ktoré máme garantované vo Svätom písme, a z nich sa odvíjajú ďalšie, rozmenené na drobné pre moderného človeka.

Dobre sa pripraviť na spoveď znamená prežívať Božiu prítomnosť a predstaviť si, Pane Ježišu, toto si povedal v evanjeliu, toto si urobil a ja som bol taký, povedal som také veci a urobil také skutky... 

Jeden z problémov u nás je, že nezhodu v jednej konkrétnej téme prenášame do celého vzťahu. Zdieľať

Takto sa dá veľmi dobre pripraviť na spoveď s tým, že ideálne je pristupovať k sviatosti zmierenia pravidelne. Podmienka je raz do roka, ale to je minimum. Ideálne je mať nejaký rytmus, napríklad raz za dva mesiace, raz za mesiac. Úžasné je, keď si niekto robí deväť prvých piatkov. Človeku scitlivie svedomie. Bojovať s menšími alebo väčšími závislosťami sa dá len tým, že duchovná kúra je pravidelná.

Ako my, penitenti, môžeme pomôcť kňazom?

Nenechávajte si spoveď na poslednú chvíľu, to nechajte tým, ktorí naozaj nemôžu skôr, lebo napríklad prišli zo zahraničia.

Foto: Postoj/Marka Zacková

Spomenuli ste, že máte na starosti aj migrantov. Tých sme nedávno videli aj v uliciach našich miest, mnohí boli aj tu v Bratislave. Aj niektorí katolíci negatívne vnímajú slová pápeža Františka, ktorý vyzýva, aby sme v nich videli Ježiša. Ako sa k tomu postaviť?

Stojí pred tebou moslimská matka, ktorá týždne uteká, alebo ukrajinská, sýrska či iracká matka s dieťaťom alebo rodina. Pán sa ma nebude pýtať, či som mal celoplošné politologické a strategické vedomosti o situácii utečencov, ale či som konkrétnej osobe konkrétnym spôsobom pomohol.

Toto bude otázka. Bol som smädný, hladný, pocestný v tej matke a v tom dieťati. Isteže, sú ľudia, ktorí majú kompetencie, aby rozlíšili, čo je invázia a čo je migračná vlna. Toto treba jasne rozlíšiť. No nesmieme zanedbať konkrétneho hladného, smädného, chorého a unaveného človeka.

Čiže ak vidíme niekde veľkú skupinu migrantov, radšej pomôcť jednému ako nikomu.

Radšej pomôcť jednej rodine ako hodinu premýšľať, ako sa nedá nikomu pomôcť.

To je ako v živote svätého Martina, ktorý urobil tri veci: všimol si, zastavil sa a konkrétne pomohol. Zastavenie sa je fáza rozlišovania. Ježiš sa ma bude pýtať: „Bol som hladný a dal si mi alebo nedal si mi jesť? Bol som smädný a dal si mi alebo nedal si mi piť? Bol som nahý, zaodel si alebo nezaodel si ma?“ Posledný súd bude veľmi konkrétny.

Niektorí ľudia, ktorí sa hlásia ku katolíckej viere, verbálne na pápeža útočia a dokonca spochybňujú jeho legitimitu. Pritom veriaci na Slovensku pred takými 30 rokmi hrdo deklarovali vernosť Svätému Otcovi. Čo sa podľa vás stalo?

Ja by som sa ich opýtal: modlili ste sa za konkláve, keď volilo pápeža? Predpokladám, že by potvrdili, že sa modlili. Takže pápež vzišiel z konkláve, za ktoré ste sa modlili. Treba k nemu mať úctu ako k hlave Katolíckej cirkvi, ako k Petrovmu nástupcovi. Je to legitímny pápež, hlava Katolíckej cirkvi, Kristov služobník.

Čo sa dá robiť s rozdelením na Slovensku?

Jeden z problémov u nás je, že nezhodu v jednej konkrétnej téme prenášame do celého vzťahu. Keď s tebou nesúhlasím v jednej konkrétnej veci, tak sa už s tebou ani nechcem stretnúť. Môže to byť prejavom plytkých koreňov vlastného presvedčenia. Je chybou s odmietaním názoru zavrhnúť celého jeho nositeľa.

Hovorili sme o tom, že chodia za vami ľudia s problémami, starosťami. Kam ide biskup, keď jeho niečo ťaží?

Biskup má svojho spovedníka aj duchovného vodcu, ktorého som si vybral tak, aby bol voči mne otvorený a úprimný, ktorý ma bude duchovne sprevádzať. Najlepšou školou pastiera je byť aj ovečkou. Ako povedal svätý Augustín: „S vami som kresťanom, pre vás som biskupom.“ Som jedným z putujúcich v túžbe za večnou spásou, padajúc a vstávajúc.

Dokážu s vami vaši spolupracovníci hovoriť otvorene? Predsa len, ste biskup.

Aj biskup bol kedysi kňazom, členom presbytéria, spolužiakom, priateľom, vyučujúcim, niektorí starší kňazi ho možno učili náboženstvo. Žijeme teda medzi kňazmi, s ktorými už máme väzby z predošlého obdobia. Je veľmi dôležité ich naďalej pestovať.

Je pre mňa veľmi vzácny okruh kňazov, s ktorými ako biskup komunikujem, a mám zaručené, že mi povedia, čo povedať treba, vrátane odozvy z terénu aj ich vlastného pohľadu.

Popri biskupskej službe sa stále venujete aj histórii a pripravujete i dve knihy. O čom budú?

Jednu knihu pripravujeme u vás v Postoji, bude to o svätej omši. Pôvodne príhovory na obrazovke TV Lux sa teraz redakčne spracúvajú a dopĺňajú, aby hovorené slovo pretavené na text bolo zrozumiteľné a dobre čitateľné. Dúfam, že táto publikácia čitateľovi pomôže prijať Ježiša živo a osobne.

Druhá kniha vyjde až o rok a pol, bude o zadržaní troch mladých mužov – Tomáša Konca, Branislava Borovského a Alojza Gabaja pri prenášaní náboženskej literatúry. Počas štyroch mesiacov v poľskom väzení ich bili a terorizovali, do ciel na nich nasadili agentov provokatérov.

Je k tomu veľa dokumentačného materiálu, ktorý sa ešte zbiera a systemizuje, aby v roku 2025 mohla o tom vyjsť monografia, keď bude výročie ich odsúdenia. Tento rok sme si pripomenuli 40 rokov od ich zatknutia.

Ako trávite vianočné sviatky? Idete k rodine alebo ostávate na arcibiskupskom úrade?

Mám výhodu, že medzi domom, kde som sa narodil, a úradom je desať až pätnásť minút pešo. Takže chvíľu budem s mamou a so sestrou, potom s kolegami na kúrii. 

Nasledovať bude polnočná svätá omša najprv o deviatej v neďalekom rakúskom Bad Deutsch-Altenburgu a polnočná o polnoci u františkánov minoritov v Karlovej Vsi, keďže pred 800 rokmi svätý František zorganizoval prvý betlehemský výjav. Na Božie narodenie sa teším na svätú omšu po slovensky v maďarskej Rajke.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
pápež Interview Rozhovory
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť