Pravoslávni a prechod na nový kalendár Vianoce ako politikum?

V 16. storočí západné cirkvi a štáty zaviedli takzvaný gregoriánsky kalendár namiesto juliánskeho kalendára, zatiaľ čo byzantské cirkvi si ponechali juliánsky kalendár.

V roku 1923 pravoslávny kongres rozhodol o zavedení nového kalendára. Tento novojuliánsky kalendár sa opieral o gregoriánsky kalendár a mal v budúcnosti viesť k zhodnému počítaniu s týmto kalendárom. Takmer vo všetkých cirkvách, ktoré zaviedli novojuliánsky kalendár – Ekumenický patriarchát, Alexandria, Antiochia, Rumunsko, Bulharsko, Cyprus, Grécko a Albánsko –, došlo k vnútrocirkevným odštiepeniam „starokalendárnikov“, ktorí považovali nové počítanie za zradný modernizmus a odklon od posvätnej Tradície.

Niektoré pravoslávne cirkvi sa preto dodnes riadia juliánskym kalendárom, napríklad pravoslávne cirkvi Jeruzalema, Moskvy, Srbska, Gruzínska, Českých krajín/Slovenska a Poľska.

V roku 2016 nebolo možné rokovať o otázke kalendára

Otázka kalendára je považovaná za jednu z najväčších výziev pre celosvetové pravoslávne cirkevné spoločenstvo, pretože práve pre skôr tradične zmýšľajúcich ľudí má vysokú symbolickú hodnotu a v dôsledku toho obrovský potenciál štiepiť. Všepravoslávny koncil na Kréte v júni 2016 musel stiahnuť túto problematiku z programu – a pritom táto téma bola pred necelými sto rokmi jednou z najhorúcejších tém na zvolanie práve tohto koncilu. Dohoda v tejto otázke sa javila zjavne nemožná.

Veľké ukrajinské cirkvi – dve pravoslávne cirkvi a gréckokatolícka cirkev – sa dlhý čas nezaoberali otázkou kalendára výslovne. Pri regulácii sviatkov sa civilný kalendár orientoval na cirkevné ponuky väčšinových cirkví. Protestantskí a rímskokatolícki veriaci so západným kalendárom mali menšinové postavenie.

Kedy sú vlastne pravoslávne Vianoce?

Tak ako v mnohých prevažne pravoslávnych krajinách, problémy vznikali predovšetkým tam, kde vzhľadom na rozdielne kalendáre medzikonfesijné manželstvá a rodiny museli vyjednávať o významných sviatkoch – Vianoce 25. decembra alebo 7. januára, Veľká noc s rozdielnymi pohyblivými dátumami, sviatky svätých, napríklad svätého Mikuláša, podľa starého alebo nového kalendára.

U veriacich ľudí sa to týka aj rozdielnych pôstnych období, ktoré sa prelínajú so sviatkami podľa druhého kalendára. Na Ukrajine však mnohí ľudia zaujímali pragmatický postoj k týmto rozdielom.

Od vojny bola zmena kalendára politicky žiaduca

To sa zmenilo s ruskou útočnou vojnou. Už v roku 2015 politickí aktéri požadovali prechod ukrajinských cirkví na gregoriánsky kalendár. Vtedajší tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Olexandr Turčynov povzbudzoval: „Nie je už načase, aby aj Ukrajina prešla na slávenie Vianoc 25. decembra, spoločne s väčšinou civilizovaných krajín?“

V roku 2017 sa vláda rozhodla, že dodatočne k 7. januáru zavedie aj 25. december ako deň pracovného pokoja. Politici to považovali za krok vymanenia sa z ruského vplyvu a za pripojenie sa k európskej civilizácii.

Ukrajinské cirkvi byzantskej tradície sa však neriadili týmto politickým rozhodnutím. Odsúdili tento krok ako čisto politicky motivovaný, ktorý v rozpore so zámerom spoločnosť nezjednotí, ale skôr rozdelí. Tento konsenzus pretrvával aj po uznaní Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorá bola v roku 2019 vyhlásená za autokefálnu, a po rozsiahlej invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. Až koncom roka 2022 aj cirkvi začali diskutovať o prechode na nový kalendár.

Boj proti ruskému kultúrnemu imperializmu

Toto sa udialo na pozadí rastúceho politického a spoločenského tlaku na Ukrajinskú pravoslávnu cirkev, ktorá bola do roku 2022 súčasťou Moskovského patriarchátu. Dochádzalo k domovým prehliadkam a trestným procesom proti predstaviteľom tejto cirkvi, ktorí spolupracovali s Ruskom alebo šírili ruskú propagandu.

Ukrajinský štát odňal tejto cirkvi významnú Kyjevskú lavru. Čoraz viac sa dostávali do popredia ako meradlo národnej identity náboženské symboly. Medzitým otázka kalendára, podobne ako cirkevnoslovanský liturgický jazyk alebo niektorí svätci, bola kategorizovaná ako objekt boja proti ruskému kultúrnemu imperializmu, pričom tento boj má za cieľ „ukrajinizovať“ pravoslávie.

Nezávislá Pravoslávna cirkev Ukrajiny už v roku 2022 dala svojim farnostiam na výber, či budú Vianoce sláviť podľa starého/juliánskeho alebo nového/novojuliánskeho dátumu. V lete 2023 biskupský synod tejto cirkvi definitívne rozhodol o prechode na nový kalendár od začiatku nového cirkevného roka 1. septembra 2023.

Predtým sa už aj Ukrajinská gréckokatolícka cirkev rozhodla pre tento prechod. Napriek svojmu spoločenstvu s Rímskokatolíckou cirkvou sa z dôvodov identity dlhý čas držala starého kalendára. Obe cirkvi predbežne zostávajú pri starom dátume Veľkej noci, ktorý ich spája so všetkými pravoslávnymi cirkvami.

Niektoré cirkvi zostávajú aj teraz pri starom kalendári

Pri juliánskom kalendári zostáva Ukrajinská pravoslávna cirkev, avšak aj tá časť Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorá tento prechod považuje za nežiaducu modernizáciu a prispôsobenie sa latinskému Západu. A tak pre túto chvíľu musíme konštatovať, že táto zmena nepriniesla väčšiu jednotu ukrajinských cirkví. A navyše tým, ktorí zostávajú pri starom kalendári, upiera ukrajinskú identitu.

Štatistiky ozrejmujú, že od roku 2016 sa za nový cirkevný kalendár vyslovujú čoraz väčšie časti spoločnosti, avšak práve praktizujúci veriaci v pravoslávnych cirkvách – teda ľudia, pre ktorých sviatky majú skutočne náboženský význam – sú pomerne nerozhodnutí.

Aj najnovší prieskum Razumkovho centra o sviatkoch ukazuje veľmi zmiešaný obraz, podľa ktorého štvrtina kresťanského obyvateľstva naďalej slávi podľa starého kalendára a štvrtina to robí v závislosti od okolností. Na tomto pozadí sa rozhodnutie niektorých ukrajinských cirkví v prospech nového kalendára, hnané politickými okolnosťami, javí ako problematické.

Hľadanie spoločného dátumu Prečo kresťania neslávia Veľkú noc v rovnakom termíne a čo sa s tým dá robiť

V situácii veľkého spoločenského tlaku na Ukrajinskú pravoslávnu cirkev pre jej naďalej nevyjasnené vzťahy s Moskovským patriarchátom táto politizácia náboženských symbolov rýchlo vedie k zostreným predsudkom voči veriacim. Tí môžu mať mnoho dôvodov, prečo sa držať tradičného kalendára – rovnako ako tí z nezávislej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorí Vianoce slávili podľa starého kalendára, avšak vzhľadom na podporu ukrajinského obranného boja v tejto cirkvi to nie je prejav solidarity s Moskvou.

Existuje nebezpečenstvo, že návšteva bohoslužby pri príležitosti Vianoc 7. januára sa nechcene stane verejným politickým vyhlásením a tým dôvodom pre spoločenský rozkol.

Ctiť spoločenskú rozmanitosť

Keď sa prechod na nový kalendár zdôrazňuje ako rozlúčka s Ruskom, ignoruje sa tým skutočnosť, že aj iné pravoslávne cirkvi v Európe zostávajú pri starom kalendári a, mimochodom, aj pri cirkevnoslovanskom liturgickom jazyku. Vzhľadom na ekumenicky významný rok 2025 sa v súčasnosti vo všetkých kresťanských cirkvách diskutuje o otázke kalendára – avšak z čisto teologického a pastoračného hľadiska.

So zreteľom na tieto teologické diskusie má Ukrajina šancu ctiť a chrániť rozmanitosť rôznych cirkevných kalendárov ako normálnu – európsku – spoločenskú rozmanitosť. Pre takýto pokojný vianočný sviatok sa však treba zásadne vyhýbať rétorike, že jeden dátum Vianoce je európskejší, ukrajinskejší a civilizovanejší než ten druhý.

Pôvodne publikované na ukraineverstehen.de. Preložil o. Ján Krupa.