Pápež pre denník La Stampa Kritika Fiducie pochádza od „malých ideologických skupín“, Afrika je iný prípad

Tí, ktorí vehementne protestujú proti vatikánskemu dokumentu Fiducia supplicans, patria k „malým ideologickým skupinám“, zatiaľ čo Afričania sú „osobitný prípad“. 

Pápež František sa takto vyjadril v rozhovore pre taliansky denník La Stampa, ktorý zverejnili v pondelok.

V rozhovore František podľa agentúry ACI Stampa pripomína, že „Kristus pozýva všetkých“, a s odkazom na deklaráciu z 18. decembra, ktorá umožňuje požehnanie neregulárnych párov a párov rovnakého pohlavia, vysvetľuje: 

„Evanjelium je určené na posvätenie všetkých. Samozrejme, za predpokladu dobrej vôle. A treba dať presné pokyny pre kresťanský život (zdôrazňujem, že sa nepožehnáva zväzok, ale osoby). Ale všetci sme hriešnici: prečo teda robiť zoznam hriešnikov, ktorí môžu vstúpiť do Cirkvi, a zoznam hriešnikov, ktorí nemôžu byť v Cirkvi? To nie je evanjelium,“ vravel pontifex. 

Deklarácia Fiducia supplicans chce podľa pápeža začleňovať (includere) s tým, že kritika dokumentu pochádza od „malých ideologických skupín“, zatiaľ čo Afričanov označuje pápež za „osobitný prípad“, pretože „pre nich je homosexualita niečo ,škaredé‘ z kultúrneho hľadiska, netolerujú ju“.

Africký kardinál Fridolin Ambongo v januári presadil dohodu s Vatikánom, že Katolícka cirkev v Afrike nebude požehnávať homosexuálne páry. 

Reakcie na Fiducia supplicans Katolíci v Afrike nebudú požehnávať homosexuálne páry, dohodli sa s Vatikánom

Pápež podľa svojich slov v rozhovore pre La Stampa verí, že „všetci sa postupne vyrovnajú s duchom deklarácie“, ktorá „chce spájať, nie rozdeľovať“.

František priznáva, že sa niekedy cíti osamotený, „ale pokračujem ďalej, deň za dňom!“, a hovorí, že sa neobáva rozkolov: „V Cirkvi vždy existovali malé skupiny, ktoré prejavovali schizmatické úvahy... treba ich nechať na pokoji a ísť ďalej... a pozerať sa dopredu.“

Nehovorme o „spravodlivej vojne“, ale je legitímne brániť sa

Ako ďalej približuje obsah rozhovoru česká redakcia Vatican News, v súvislosti so situáciou vo Svätej zemi pápež František pripomenul dohodu z Osla a zdôraznil, že „kým sa nebude uplatňovať táto dohoda“, ktorá predpokladá dva štáty, „mier zostane ďaleko“. 

Pápež pred pojmom „spravodlivá vojna“ uprednostňuje slová, že je legitímne brániť sa, „vyhýbať sa ospravedlňovaniu vojen, ktoré sú vždy zlé“, a že vo Svätej zemi sa treba obávať eskalácie, „prímerie by už bolo dobrým výsledkom“. 

František označuje jeruzalemského kardinála Pizzaballu za „kľúčovú postavu“, ktorá sa snaží byť sprostredkovateľom, a pripomína jeho každodenné videohovory s katolíckou farnosťou v Gaze, ako prioritu uvádza aj „oslobodenie izraelských rukojemníkov“. 

Pokiaľ ide o Ukrajinu, pápež v rozhovore pripomína úlohu kardinála Zuppiho. Svätá stolica sa snaží sprostredkovať výmenu väzňov a návrat ukrajinských civilistov. „Konkrétne spolupracujeme s Mariou Ľvovou-Belovou, ruskou komisárkou pre práva dieťaťa, na repatriácii ukrajinských detí násilne odvlečených do Ruska. Niektoré z nich sa už vrátili k svojim rodinám,“ priblížil pápež.

Cesta do Argentíny nie je istá

Pápež František v interview potvrdil nadchádzajúce cesty do Belgicka, Východného Timoru, Papuy-Novej Guiney a Indonézie v auguste. 

Možnosť cesty do rodnej Argentíny však označil za „v zátvorke“. Pontifex sa v najbližších dňoch stretne s argentínskym prezidentom Mileiom, hneď po kanonizácii argentínskej svätice „Mamy Antuly“, ktorá je naplánovaná na 11. februára. 

František hovorí, že je pripravený viesť s prezidentom dialóg, pričom sa necíti byť dotknutý Mileiovými výrokmi na jeho adresu v predvolebnej kampani.

Argentínčan sa vrátil aj ku konkláve, z ktorého pred jedenástimi rokmi vyšiel ako pápež. 

V rozhovore prezradil, že jeho prejav o vychádzajúcej cirkvi na stretnutí kardinálov, ktoré predchádzalo samotnému hlasovaniu v konkláve, vyvolal veľký potlesk. František zdôrazňuje, že si však „nevšimol kampaň, ktorá sa viedla s cieľom zvoliť ma“. 

„Až do obeda 13. marca, tu v Dome svätej Marty, niekoľko hodín pred rozhodujúcim hlasovaním. Počas jedla mi položili dve alebo tri ,podozrivé‘ otázky... Vtedy som si v duchu začal hovoriť: ,Deje sa tu niečo čudné...‘ Ale aj tak som si stihol dať siestu. A keď ma vybrali, mal som v sebe prekvapujúci pocit pokoja.“

Napokon sa František pre La Stampa zveril, že sa cíti ako farár. „Nejakej veľmi veľkej farnosti, samozrejme, planetárnej, rád si zachovávam ducha farára. A chcem byť medzi ľuďmi. Tam vždy nachádzam Boha,“ uzavrel.