V ďalšom rozhovore zo seriálu o cnostiach a nerestiach sa venujeme spravodlivosti, približuje ju predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených a piarista Juraj Ďurnek, ktorý pôsobí v Prievidzi.
V rozhovore vysvetľuje, čo znamená dať Bohu a ľuďom to, čo im patrí, ako vyzerá spravodlivý človek. Páter Ďurnek hovorí, že cnosť spravodlivosti ide nad rámec spravodlivosti, ako ju chápe právo a zákony.
Na príkladoch zo Svätého písma ozrejmuje, ako asi chápal spravodlivosť Ježiš: „Keď hovoríme my ľudia o spravodlivosti, niekedy pri tom myslíme na pomstu. Ale Boh taký nie je, on chce, aby sa človek obrátil.“
Je to zaujímavá definícia. Kto vie, čo patrí Bohu? A kto vie, čo patrí človekovi? Katechizmus však ide ďalej. Hovorí, že Bohu patrí nábožnosť, teda naša pozornosť, a človeku patrí primeraný postoj. Keď sa pozrieme bližšie na túto definíciu, tak nie je ani úplne kresťanská. Pochádza ešte z rímskeho obdobia.
Pápež Benedikt XVI. v jednom príhovore povedal, že táto definícia neurčuje presne, čo je to „svoje“, čo treba každému zabezpečiť. Hovorí, že hoci materiálne dobrá sú užitočné a potrebné, tak pokiaľ ide o spravodlivosť, človeku nedávajú úplne to, čo potrebuje a čo mu patrí.
Človek síce potrebuje chlieb, ale predovšetkým potrebuje Boha a jeho prítomnosť vo svojom živote. Materiálne dobrá sú potrebné, veď aj Ježiš hladných kŕmil a chorých uzdravoval. Predsa však, spravodlivosť rozdeľovania každému, čo mu patrí, neposkytuje ľudskému bytiu všetko, čo mu patrí.
Spravodlivosť zo strany Ježiša je povolanie a človek v nej má rásť. Keď sa pýtame, kde sa jej môžeme učiť, stačí si zobrať Božie slovo. V piatej až siedmej kapitole Matúšovho evanjelia nás Ježiš učí, čo je spravodlivé. Na Božej spravodlivosti človek stojí, keď robí nielen to, čo musí, ale aj to, čo by mohol urobiť.
Ježiš hovoril: „... počuli ste, že bolo povedané, ale ja vám hovorím...“ Boh to myslel inak: máme prekročiť prah zákona a ísť ďalej.
Napríklad známa téma prepustenia manželky: Počuli ste, že bolo povedané, že kto prepustí svoju manželku, dá jej priepustný list, je to v poriadku, ale ja vám hovorím, že každý, kto prepustí svoju manželku okrem smilstva a vezme si inú, vystavuje ju cudzoložstvu.
Alebo na starozákonné oko za oko a zub za zub Ježiš hovorí, že pred súd pôjde každý, kto sa hnevá na svojho brata.
Nehnevať sa na brata, aj keď mi niečo urobil a očakáva sa nejaká odplata, to je spravodlivé. To je to, čo by spravil Boh na našom mieste, to je Božia vôľa.
Otázka Božej spravodlivosti je iná téma, ktorá by mohla byť na samostatný rozhovor. Ale v skratke, musíme si uvedomiť, že existuje zvrchovaná Božia vôľa, to, čo Boh určuje ako spravodlivé.
Napriek tomu sa deje veľa vecí, ktoré Boh neschvaľuje, ale dopúšťa. Dovolí, aby sa stali veci aj v rozpore s jeho vôľou.
Uvediem príklad. Ježiš sa pred umučením modlil, že ak to je možné, aby ho minul tento kalich. Nebolo spravodlivé, že Ježiš zomrel, ale Boh to dopustil. Za tým prichádza spása človeka. Vec Božej spravodlivosti je vážna, ale veľmi široká otázka.

Rozhovor s provinciálom rehole piaristov Jurajom Ďurnekom, ktorá sa venuje školstvu.
Povedal by som, že budeme nie sklamaní, ale prekvapení. Keď už budeme pri Láske, ona nás usvedčí aj z našej nespravodlivosti a budeme obdivovať Božiu spravodlivosť a to, ako to Boh myslel, ako toho a onoho človeka pritiahol k sebe.
Keď hovoríme o Božích mlynoch a o tom, že Božia spravodlivosť príde, tak často myslíme na pomstu. Ale Boh nie je Bohom pomsty. On pozýva človeka, aby sa obrátil a naučil sa žiť spravodlivo.
Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste:
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.