West Point pre biskupov Naši klerici potrebujú akadémiu, ktorá ich pripraví na duchovnú vojnu

Amerika vtedy nebola vo vojne so žiadnou inou krajinou a nebola vo vojne od roku 1783, keď bola podpísaná Parížska dohoda, ktorá ukončila vojnu za nezávislosť. Ak sa mal však nový národ stať jedným z veľkých národov sveta, ako očakávali skoro všetci Američania, bolo takmer isté, že v budúcnosti prídu vojny – ktoré aj naozaj prišli. Preto bolo múdre vytvoriť vojenskú akadémiu, kde sa dávalo odborné vzdelanie generálom a iným dôstojníkom, ktorí mali v týchto budúcich vojnách viesť armádu.

Za svoju vyše 200-ročnú históriu je Vojenská akadémia USA veľkým úspechom. Ak boli Spojené štáty väčšinou úspešným podnikom, veľké uznanie za to patrí odchovancom tejto akadémie, ktorí sa na West Pointe učili nielen taktiku a stratégiu, ale aj vojenské dejiny a geopolitiku.

Preto mám návrh. Katolícka cirkev v Spojených štátoch by mala vytvoriť „West Point“ pre klerikov, kde by sa školili perspektívni biskupi, kňazi, ktorí keď budú povýšení na biskupskú hodnosť, budú viesť veriacich v práve prebiehajúcej vojne proti kresťanstvu. Keď bude mladý kňaz identifikovaný ako materiál na biskupa, mali by ho poslať na katolícky West Point. Tam bude školený, aby pochopil ateistickú povahu nepriateľa, čo znamená, že sa oboznámi s najvplyvnejšími nevereckými mysliteľmi posledných storočí, napr. Marxom, Nietzschem, Herbertom Spencerom, Bertrandom Russellom či Johnom Deweym. Bude sa učiť aj o nepriateľových typických taktikách a stratégiách. A čo je najdôležitejšie, bude poučený, aké stratégie a taktiky používať proti nim.

Nie som si istý, kde by mala byť táto akadémia umiestnená. Možno v bruchu šelmy, čiže v meste s hustou koncentráciou vplyvných nepriateľov, napr. v New Yorku alebo v Los Angeles. Takto budú môcť budúci biskupi „cítiť“ nepriateľa ako konkrétnu realitu, nielen ako obyčajnú abstrakciu. Alebo by možno mala byť ďaleko od „sveta“, v divočine Nového Mexika alebo v lesoch štátu Maine. Bolo by to, ako keď Ježiš strávil štyridsať dní na púšti, než sa postavil pred svet.

Iba kňazi, ktorí úspešne absolvujú mnohoročné štúdium na tejto Biskupskej vojnovej akadémii, by boli spôsobilí na povýšenie na biskupskú hodnosť.

Tento návrh predkladám nie ako vtip, ale vážne či aspoň polovážne. Prečo?

Už minimálne polstoročie, alebo tak nejak, pozorujem našich amerických katolíckych biskupov. Pripúšťam, že ich nesledujem veľmi pozorne, možno iba o trochu viac ako bežný pozorovateľ.

Biskupi sú vodcami Katolíckej cirkvi v tejto krajine. Zastávajú pozíciu, ktorá je analogická generálnemu riaditeľovi obchodnej spoločnosti alebo trénerovi futbalového tímu. No „tímu“, na ktorého čele stoja biskupi, sa posledných päťdesiat či šesťdesiat rokov nedarí. Týždenná účasť na omši prudko klesá, podobne ako kňazské a rehoľné povolania. Mnohé farnosti boli zrušené alebo zlúčené. Nespočetné katolícke školy skrachovali. Množstvo katolíckych vysokých škôl sa dekatolicizovalo. Mladí katolíci, ktorí bývali slávni svojou čistotou, teraz smilnia a chodia na potraty rovnako ako nekatolíci. A tak ďalej a tak podobne.

Keď má futbalový tím za sebou niekoľko zlých sezón, vina za to sa dáva trénerovi a obvykle ho aj vyhodia. Možno to nie je trénerova chyba. Možno je to chyba vedenia klubu, že mu neposlalo dobrého quarterbacka, ktorý by nahradil Toma Bradyho (najlepší quarterback v dejinách amerického futbalu, pozn. prekl.). Na tom nezáleží. Ty máš zodpovednosť, a preto ju musíš niesť.

To isté by malo platiť aj o biskupoch. Ak si hlavou diecézy a tvojej diecéze sa nedarí, musíš niesť zodpovednosť. Možno to vlastne ani nie je tvoja vina. Možno je to vina tvojich farárov, laikov v diecéze, bezbožného ducha čias či Ducha Svätého, že nedodal dostatok nebeskej milosti, aby všetko klapalo. Na tom nezáleží. Ty máš zodpovednosť, a preto ju musíš niesť.

Našich úbohých biskupov tak trochu ľutujem. Väčšinou sú to muži, ktorí to myslia dobre a veľmi sa snažia. Sú však uprostred vojny alebo „kultúrnej vojny“, ako sa bežne nazýva, vojny, ktorá sa vedie vo všeobecnosti proti kresťanstvu a osobitne proti katolicizmu. Väčšina biskupov nie je na základe svojho školenia a svojich skúseností jednoducho vybavená bojovať v tejto vojne. Reálne nepoznajú povahu nepriateľa. Ani reálne nechápu jeho stratégiu a taktiku. Sú to amatéri, ktorí bojujú s profesionálmi; civilisti, ktorí bojujú s dobre vycvičenými vojakmi.

Preto potrebujeme Biskupskú vojenskú akadémiu, West Point pre klerikov.

V ranom stredoveku, keď rodiacu sa kresťanskú civilizáciu v západnej Európe ohrozovalo zo severu a východu barbarstvo a z juhu islam, nebolo úplne nevídané, že do boja – doslova do boja – vyrážal aj katolícky biskup, s prilbou na hlave a s mečom v ruke. Dnes je táto civilizácia už trošku postaršia, ale opäť je v ohrození, tentokrát zo strany ateistických nepriateľov, ktorí vnútri tejto starej civilizácie pôsobia skôr ako rýchlo metastázujúca rakovina.

Opäť potrebujeme biskupov bojovníkov. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že naši súčasní biskupi sú dobrí muži, ktorí milujú Cirkev. Ale nie sú to bojovníci. A niet divu. Neboli školení ako bojovníci. Nevedia, ako viesť obranu kresťanstva pred odhodlanou a vynaliezavou armádou protikresťanských fanatikov. Tak ich to naučme.

Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

David Carlin je profesor na dôchodku, ktorý vyučoval sociológiu a filozofiu na Community College v Rhode Island, autor knihy The Decline and Fall of the Catholic Church in America (Rozklad a pád Katolíckej cirkvi v Amerike), Three Sexual Revolutions: Catholic, Protestant, Atheist (Tri sexuálne revolúcie: katolícka, protestantská a ateistická) a najnovšie Atheistic Humanism, the Democratic Party, and the Catholic Church (Ateistický humanizmus, Demokratická strana a Katolícka cirkev).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.