Sprevádzanie cez tajomstvá Noví konvertiti a staroveká mystagógia

Teraz je jej úlohou, ako všetkých matiek, živiť svoje deti, aby rástli v múdrosti, veku a v obľube u Boha i ľudí. Matky dospelých detí dobre vedia, že táto úloha nemá dátum exspirácie: cirkev rozdáva dary spásy každému dieťaťu až do jeho posledného dychu.

To, akým spôsobom cirkev túto úlohu prakticky plní, sa za jej dlhý život menilo. Prvotná cirkev pokračovala vo formálnom vyučovaní novopokrstených počas veľkonočného týždňa. Pred krstom boli katechumeni vyučovaní o viere; po ňom boli vovádzaní do viery tak, že boli sprevádzaní pri účasti na sviatostnom živote.

Toto pokrstné vyučovanie sa nazývalo mystagógia (z gréckeho slova mystagogos, „sprevádzanie cez tajomstvá“). A zostáva vzorom aj pre nás dnes. Konvertiti, ktorí boli krstom pretvorení na nové stvorenie – naveky iní ako ich predchádzajúce ja a naveky členovia Božej rodiny –, teraz vedú život milosti. To znamená, že praktizujú vieru modlitbou, sviatosťami, zachovávaním prikázaní, vyhýbaním sa hriechu, rozvíjaním čností a konaním skutkov lásky.

Ako presne však majú neofyti (novopokrstení, pozn. prekl.), z ktorých mnohí prišli ku katolicizmu bez náboženskej výchovy, bez kresťanského svetonázoru a mnohých praktizujúcich katolíkov okolo seba, ktorí by im slúžili ako vzor, premeniť tieto katolícke činnosti na koherentný spôsob života?

Vezmime si napríklad zachovávanie prikázaní a vyhýbanie sa hriechu. Veci, ktoré Katolícka cirkev nazýva hriechom – či už je to kohabitácia, pornografia, umelé oplodnenie, náhradné materstvo, alebo rovnakopohlavné vzťahy –, svet považuje za dobré a hojne ich praktizuje. Ako vyučovať nového veriaceho, aby spoznal pravdu a uvedomil si, že to, čo kedysi považoval za pravdu, je v skutočnosti klamstvo?

A čo modlitba, absolútny základ kresťanského života? Ako sa modliť pravidelne a dôsledne? Aké modlitby sa modliť a ako dlho? Čo robiť, ak človek zažije sucho alebo sa zdá, že jeho modlitby nie sú vypočuté?

Pokrstiť týchto konvertitov a potom im zaželať veľa šťastia na katolíckej ceste bez ďalšieho vedenia by bolo ako zasiať zrno do kamenistej zeme alebo do tŕnia. A priznajme si, hoci je to bolestivé: väčšina katolíkov dnes, aj keď boli pokrstení ako deti a chodili na katolícke školy, vie takmer rovnako málo ako väčšina konvertitov, je rovnako deformovaná našou protikresťanskou kultúrou a jej duchovný život je, žiaľ, rovnako nekultivovaný.

Katolíci od kolísky pociťujú rovnakú potrebu a rovnaký hlad ako neofyti: potrebujú trvalú katechézu, školu katolíckeho života, sprevádzanie pri postupnom zjednocovaní sa s Bohom. A táto moderná mystagógia by sa mala vykonávať v spoločenstve s inými. Katolíci nemajú byť osamelí jazdci, ktorí sa snažia o spásu bez cudzej pomoci.

Moderná mystagógia si vyžaduje vážnu investíciu času, zdrojov a ľudí, darov, ktorých nie je v dnešnej cirkvi s jej obmedzenými zdrojmi a nedostatkom kňazov nazvyš. Boh však inšpiroval niektoré svoje deti vynaliezavosťou a energiou, aby sa čosi také mohlo uskutočniť. A keď sa to robí dobre, prináša to hojné ovocie.

Asi najvýznamnejším prejavom modernej mystagógie je FOCUS alebo Spoločenstvo katolíckych univerzitných študentov (Fellowship of Catholic University Students). Mal som tú milosť, že som za posledné roky vo FOCUS-e sponzoroval dvoch misionárov a každý mesiac dostával správy z univerzity, na ktorej jeden i druhý pôsobili. Pobočky FOCUS-u ponúkajú vysokoškolským študentom spoločenstvá, v ktorých sa môžu učiť viere a prežívať ju v prostredí, ktoré je voči náboženstvu často nepriateľské. Vďaka jeho prístupu, študentom sa venujú ich rovesníci, a práci misionárov na plný úväzok (pričom peniaze si musia vyzbierať sami misionári, ak chcú pracovať ako dobrovoľníci) je FOCUS efektívnejší než typická vysokoškolská pastorácia alebo Newmanov klub. Tieto kluby sú často hodnotné snahy, no obvykle iba ponúkajú omšu a možno ešte raz do týždňa nejaké podujatie.

Farností, ktoré majú mystagogické skupiny na výchovu učeníkov nie je veľa, ale tie, ktoré ich majú, sú takmer vždy zapálené pre vieru – a najmä je v nich nápadne veľa rodín s deťmi. V New York City, kde si prudký nárast konverzií všimlo niekoľko sekulárnych spravodajských portálov, lietajú z troch farností duchovné iskry a vo všetkých z nich, nie náhodou, pôsobia rehoľné rády s viacerými kňazmi slúžiacimi ľuďom, ktorí sa tlačia v kostolných laviciach či sa dokonca vylievajú aj z dverí kostola.

Moja vlastná farnosť vytvorila takúto skupinu tento školský rok. Angažovala apoštolát Five Loaves Ministries vytvorený podľa vzoru FOCUS-u (zakladateľ je jeho bývalý misionár), aby dlhodobo sprevádzal rodiny, ktoré chcú v sebe prehĺbiť povolanie učeníka. Program, ktorý má na starosti vedúci z Five Loaves, obsahuje štyri hlavné podujatia rozložené na celý mesiac: stretnutie len pre manželov (s paralelným stretnutím len pre manželky), štúdium Biblie pre páry, každomesačná večera pre rodiny, na ktorú každá prinesie domáce jedlo, a nočné stretnutie pre rodiny, ktoré sa začína večerou a po nej nasleduje eucharistická adorácia s možnosťou spovede.

Na túto cestu sa vydalo osem rodín, medzi nimi aj moja. Priniesla nám hojné požehnanie. Väčšina rodín, ktoré sa zapojili do programu, verne chodí na nedeľnú omšu, ale nemá veľkú formáciu vo viere. Prostredníctvom stretnutí sme sa dozvedeli, čo je to modlitba a ako sa modliť, všetci sme si dali predsavzatie, že sa budeme modliť každý deň, a náš vedúci nás berie na zodpovednosť, či ho naozaj plníme. Nočné stretnutia nás priviedli priamo k Pánovi a naučili nás pravidelnej spovedi. Spoločné večere vytvorili priateľstvá zakotvené v spoločnej láske k Ježišovi Kristovi medzi nami a našimi deťmi.

Ježiš nás upozorňuje: „Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ (Mt 7, 14) Ak majú noví katolíci – ale aj katolíci od narodenia –vytrvať na ceste, potom by farnosti a špeciálne pastoračné projekty nemali ľutovať úsilie ani zdroje a zakladať pre nich mystagogické skupiny. Možnože práve od nich závisí budúcnosť cirkvi a spása nespočetného množstva duší.

 Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

David G. Bonagura Jr. je spisovateľ a jeho najnovšou knihou je 100 Tough Questions for Catholics: Common Obstacles to Faith Today (100 ťažkých otázok pre katolíkov. Obvyklé prekážky vo viere v súčasnosti), pričom preložil aj knihu Jerome’s Tears: Letters to Friends in Mourning (Hieronymove slzy: Listy trúchliacim priateľom). Externe vyučuje v Seminári sv. Jozefa v New Yorku aj na Catholic International University a slúži aj ako náboženský redaktor knižného časopisu The University Bookman, ktorý v roku 1960 založil Russell Kirk. Jeho osobná webová stránka je tu.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.