Slovenský misionár v pralese cestuje za veriacimi motorovým člnom aj lietadlom (video)

Páter Odrobiňák pôsobí v Ekvádore od roku 2005. Bývalého profesionálneho vzpierača a absolventa veterinárneho lekárstva k Šuarom priviedol iný saleziánsky misionár Ján Šutka, ktorý zomrel pred dvoma rokmi.

 „Som farárom, ktorý je s ruksakom stále na cestách. Ľudia neprídu za mnou kvôli veľkým vzdialenostiam, problémom s cestovaním, ale aj kvôli tomu, že kresťanstvo medzi nimi ešte úplne nezapustilo korene,“ hovorí „padre itinerante“, ako miestni prezývajú saleziána zo Slovenska. „Denne putujem po džungli a hľadám Šuarov, aby som im hovoril o evanjeliu a Ježišovi Kristovi.“

Do farnosti saleziánskeho misionára patrí približne 30 osád, pričom do niektorých musí cestovať aj osem hodín. Pri prekonávaní týchto vzdialeností najčastejšie využíva motorový čln, keďže Amazóniu brázdi množstvo riek. Cestuje však aj pešo a občas dokonca malým lietadlom. „Je to pekné, dobrodružné, ale aj nebezpečné,“ priznáva páter Odrobiňák.

„Po príchode do krajiny som si pripadal ako bludný Holanďan. Nevedel som, kde sú komunity, kde sú cesty, ako sa k ním dostať,“ opisuje misionár svoje začiatky. „Spojil som sa s ľuďmi, ktorí to prostredie poznali lepšie ako ja. Prvým bol práve Ernesto, ktorý ma sprevádzal a predstavil ma ostatným ako nového padreho.“ Šuarský muž v súčasnosti pôsobí ako katechéta. S Cristianom sa páter Odrobiňák spoznal, keď mal trinásť rokov. Rok nato ho pokrstil.

Pred Svetovými dňami mládeže obaja domorodci, ktorí prvýkrát v živote vycestovali za hranice svojej krajiny, strávili tri týždne na Slovensku. „Je to veľmi pekná krajina, obyvatelia sú milí a pohostinní, stále ma niečím ponúkali,“ hodnotí Cristian pobyt v našej krajine. „Som vďačný donovi Antonovi, že ma sem vzal a že na Svetových dňoch mládeže môžem reprezentovať svoj kmeň a svoju krajinu. Doteraz som nikdy nezažil, aby ľudia ku mne prichádzali a zdravili sa so mnou, hoci sa nepoznáme.“

Páter Odrobiňák priznáva, že pri hlásaní evanjelia mu pomáha aj jeho svetlá pleť. „Šuarovia sú veľmi otvorení ľudia, prijímajú najmä cudzincov, ktorí sú bieli, keďže oni sú tmaví, morenos. Pri kontakte so staršími mi navyše pomáha osvojenie si niektorých šuarských fráz,“ dodal slovenský misionár, ktorý po Čenstochovej (1991) a Kolíne nad Rýnom (2005) absolvuje v Krakove svoje tretie Svetové dni mládeže.

Foto a video – Peter Balberčák