Ty si Peter

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ty si Peter

Busta kardinála sv. Róberta Bellarmína SJ od Lorenza Berniniho (1622). Foto: wikipedia.org.

Svätý Róbert Bellarmín SJ koncom 16. storočia napísal obsiahlu knihu polemizujúcu s protestantskými výhradami voči katolíkom. Tohto roku vyšla v anglickom preklade.

Dlhoročný editor Homiletickej a pastoračnej revue páter Kenneth Baker SJ nedávno preložil z latinčiny (do angl. jazyka) Sporné otázky o kresťanskej viere od sv. Róberta Bellarmína SJ. Kniha má len 1 087 strán! Niekomu sa možno bude zdať takáto hrubá kniha napísaná v rokoch 1576 až 1592 v Rímskom kolégiu dosť zastaraná. Pripomíname si však 500. výročie reformácie, a tak by sme sa mohli pozrieť, ako Bellarmín riešil spory týkajúce sa Písma a kristológie, ktoré vyvolali Luther a Kalvín. Pozornosť tiež vzbudí skutočnosť, že tretia časť tohto bachanta sa venuje „Sporným otázkam o najvyššom veľkňazovi”.

Bellarmín sa zaoberal otázkami pápežstva v piatich oddieloch (všimnite si č. 3!): 1) „O Petrovom primáte v bojujúcej Cirkvi“, 2) „O nástupníctve rímskych veľkňazov v tomto primáte“, 3) „O Antikristovi, že nemá nič spoločné s rímskym veľkňazom“, 4) „O moci rímskeho veľkňaza v duchovnej oblasti“ a 5) „O svetskej vláde a moci tohto veľkňaza”. Pamätajme, že vtedy bol rímsky veľkňaz i svetským vládcom území v strednom Taliansku.

Každý z týchto oddielov má vyše sto strán a ďalej sa delí na kapitoly. Bellarmínova erudícia bola pozoruhodná. Cituje klasických gréckych a rímskych, ako i katolíckych a protestantských autorov. Presne sa odvoláva na mnohé zdroje, o ktorých autor týchto riadkov, čuduj sa svete, nikdy nepočul: „Teodora Bibliandera“, „pápeža Agatóna v liste cisárovi Konštantínovi IV.“, „Teofylakta“, „Rabiho Akivu“ „Valutabla“ a „Laurentia Suria v jeho dejinách roku 1527“. Túto poslednú knihu by som si veru ani nedbal prečítať.

Rozpravu o povahe Petrovho úradu začína Bellarmín prehľadom klasických gréckych a rímskych úvah o najlepšom režime: „Obyčajná monarchia je lepšia než obyčajná aristokracia a demokracia.“ A ďalej: „monarchia zmiešaná s aristokraciou a demokraciou je v tomto živote prospešnejšia než obyčajná monarchia”. Neprekvapuje, že americkí zakladatelia niečo o Bellarmínovi vedeli.

No „vláda Cirkvi nie je demokratická“. Cirkev ani jej štruktúry nie sú určené na to, aby sa zaoberali časnými záležitosťami. Rešpektuje ich, no nie sú jej cieľom. Vláda Cirkvi „nie je predovšetkým v rukách biskupov či svetských vládcov. A nie je ani demokratická.” Preto „Kristus povedal iba Petrovi: Pas moje ovce (Jn 21,17).” Bellarmín šiel na to systematicky.

V druhej knihe tejto rozpravy o rímskom veľkňazovi Bellarmín tvrdí: „Peter bol v Ríme“. Zomrel tam a bol jeho prvým biskupom. Samozrejme, musí následne „vyvrátiť“ argumenty „heretikov“. Baker upozorňuje, že samotný Bellarmín nikdy nepoužil slovo „protestant“. Boli to „heretici“ alebo „protivníci“, pričom predpokladáme, že „protivníci“ mu tieto čestné tituly aj vracali.

Bellarmín následne „vyvrátil“ nie menej než sedemnásť rozličných argumentov proti svojmu tvrdeniu. Tento úryvok nám umožňuje vychutnať si trochu z celkovej atmosféry tohto diela:

Teraz odpovieme na námietku Velenského, ktorá obsahuje tiež argument Kalvína a Illyrika. Ich prvý argument znie takto: autori, podľa ktorých Peter prišiel do Ríma, sa medzi sebou nezhodujú na čase jeho príchodu. Podľa Orosia prišiel na začiatku Klaudiovej vlády (r. 41 po Kr.), podľa Hieronyma to bol druhý rok Klaudiovej vlády, podľa diela Fasciculus temporum to bolo v 4. roku vlády spomínaného Klaudia a Kniha o životoch svätých kladie jeho príchod do 13. roku Klaudiovej vlády.”

Na tieto námietky Bellarmín sucho odpovedá: „Nesúlad medzi tvrdeniami o čase Petrovho príchodu do Ríma neoslabuje našu pozíciu, že Peter do Ríma prišiel.”

Bellarmín nenechal žiadnu námietku bez odpovede.

V 2. knihe 30. kapitole tohto oddielu sa Bellarmín dokonca pýta: „Je možné zosadiť heretického pápeža?” Zdá sa, že tento problém je starý a neustále sa vynára. Pápež Honorius I. (+ 638) bol obvinený z herézy. Bellarmín našiel pri tejto chúlostivej záležitosti päť „možností“. Cituje mnohých autorov, ktorí sa k téme vyjadrili – Jána z Torquemady, dišt. 40 kán. Si papa, Kajetána, Cypriána, Atanáza, Akvinského, Optáta, „pápeža Celestína I. v liste Jánovi Antiochijskému“, Jána Driedona a Melchiora Cana.

Bellarmín súhlasil s piatou možnosťou: „zjavne heretický pápež automaticky prestáva byť pápežom a hlavou, lebo automaticky prestáva byť kresťanom a členom tela Cirkvi.“ Bellarmín sa nezdráhal utvoriť si názor, keď bolo treba.

A keby niekoho trápilo starodávne obvinenie, že pápež je Antikrist, Bellarmín vyhlásil: „Odpovedám mnohorakým spôsobom, aby bolo zrejmé, ako nehanebne Kalvín napísal, že koho neprivedú jeho argumenty k záveru, že rímsky veľkňaz je Antikrist, ten zámerne uvádza sám seba do omylu.“ Je zjavné, že pri obhajobe svojho stanoviska Bellarmín „zámerne uviedol sám seba do omylu“, keď dobrého Kalvína nazval „nehanebným“.

James V. Schall SJ
Autor slúžil 35 rokov ako profesor na Georgetownskej univerzite a je jedným z najplodnejších katolíckych spisovateľov v Amerike. V poslednom období napísal knihy The Mind That Is Catholic (Myseľ, ktorá je katolícka) a The Modern Age (Moderná doba), Political Philosophy and Revelation: A Catholic Reading (Politická filozofia a zjavenie. Katolícka čítanka), Reasonable Pleasures (Rozumné slasti) a najnovšie mu vychádza kniha v St. Augustine Press Docilitas: On Teaching and Being Taugh (Učenlivosť: O vyučovaní a učení sa).

Pôvodný text: Thou Art Peter.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo