Čo vyžaruje Godzone tour 2024 My nebudeme ticho, musí nás byť počuť. Nielen v hale, ale aj v školách a na námestiach

V pondelok ráno prichádzame na Gymnázium Poštová v centre Košíc. V jednej z druháckych tried sa práve začína hodina náboženskej výchovy. Je iná ako zvyčajne.

Namiesto učiteľky sa pred študentov postavia šiesti mladí ľudia z tímu Godzone. Pri úvodnej otázke, kto už počul o tomto evanjelizačnom projekte, sa nezdvihne ani jedna ruka. Raperi Puer Dei a Augustín si však z toho ťažkú hlavu nerobia a odpaľujú svoje vystúpenie.

Kresťanský rap po chvíli striedajú svedectvá. „Nechceme nikoho presviedčať, chceme iba s vami zdieľať svoje príbehy,“ prihovára sa Puer Dei, vlastným menom Dávid Janočko.

Po jeho story, ktorá by sa dala zhrnúť do slov „od drog ku Kristovi“, si mikrofón berie Adela. Svojou osobnou skúsenosťou o problémoch so sebaprijatím oslovuje hlavne ženskú časť publika.

„Boh nezmenil môj život tak radikálne ako Dávidovi, ale mení ho postupne. Najdôležitejšie pre mňa bolo uvedomiť si, že ma miluje práve takú, aká som, že mám v jeho očiach nevyčísliteľnú hodnotu,“ vyznáva sa mladá vysokoškoláčka.

Približne 45-minútový program sa končí pozvánkou na večerný koncert v Steel Aréne.

Foto: Godzone (3x)

V rovnakom čase pozvánkové tímy prichádzajú aj na ďalšie košické školy. „Samozrejme, ľahšie sa dostaneme na cirkevné ako na štátne školy. Tam nás oveľa viac poznajú a sú ochotní poskytnúť nám väčší priestor – či už v telocvični, alebo na hlavnej chodbe, takže dokážeme osloviť oveľa viac mladých,“ vysvetľuje Laura Šarišská, ktorá je koordinátorkou „pozvankárov“.

Pred tour a počas nej sa takto dostanú na približne 40 škôl. Nejde však len o prilákanie mladých na večerný program. „Chceme ich pozvať k tomu, aby sa pozreli do seba, pravdivo si pomenovali, čo ich ťaží a znepokojuje, ale najmä aby si uvedomili svoju obrovskú hodnotu,“ približuje Laura.

Svoje vnútorné pocity môžu vyjadriť zdvihnutím ruky počas anonymnej aktivity alebo ich napísať na papierik. Za tieto úmysly sa potom členovia tímu modlia počas nočných presunov z jedného mesta do ďalšieho.

Namiesto hlučného pódia mĺkva inštalácia

Krátko po 14. hodine je Hlavná ulica v Košiciach zaliata príjemným jesenným slnkom. Pozornosť ľudí posedávajúcich na lavičkách a terasách podnikov už niekoľko desiatok minút púta skupina ľudí v bledomodrých mikinách s nápisom „Nie si na to sám“, ktorá pod sochou Immaculaty čosi pripravuje.

Nie, nejde o žiadne pódium, z ktorého by sa každú chvíľu mali rozozvučať náboženské piesne a svedectvá o obrátení.

„Rozhodli sme sa pre úplne iný koncept pouličnej evanjelizácie. Nechceme ľudí oslovovať spevom a slovom – hoci aj to má svoje silné stránky –, ale, naopak, tichom a obrazom,“ ozrejmuje šéf evanjelizačného tímu a kňaz z Koinonie Jána Krstiteľa Michal Irsák.

Foto: Godzone/Matej Oleštek (3x)

Hlavnú myšlienku celej tohtoročnej Godzone tour stvárňuje šesť živých sôch, ktoré vyjadrujú rôzne druhy osamelosti. Medzi nimi sa nachádza maketa zemegule, z ktorej si okoloidúci môžu zvesiť povzbudivú biblickú myšlienku.

V okolí inštalácie sa pohybujú dve desiatky dvojíc, ktoré záujemcom vysvetľujú zmysel inštalácie a rozdávajú pozvánky na večerný program. Jednu z nich tvoria Markéta z celoslovenského evanjelizačného tímu a miestna dobrovoľníčka Aneta.

„Snažíme sa byť štedré v pozývaní, ale zároveň citlivé a nevtieravé. Keď niekto na prvý pohľad nejaví záujem o kontakt, nezastavujeme ho. Zároveň sme však pripravené kohokoľvek nielen vypočuť, ale sa zaňho aj pomodliť,“ hovoria za pochodu mladé evanjelizátorky.

Chceme vidieť prebudenie

Do začiatku večerného programu ostáva ešte hodina a pol, no pred Steel Arénou sa už vinie niekoľko desiatok metrov dlhý had účastníkov, ktorí čakajú na otvorenie vstupov. O zábavu sa stará bubnová šou, zatiaľ čo dobrovoľníci ešte dokončujú stanové mestečko Moja fam.

Zdá sa, že v porovnaní s minulými ročníkmi prišlo oveľa viac organizovaných skupín z rôznych farností a spoločenstiev. Neraz na čele so svojím kňazom či rehoľnou sestrou. Vidno však aj celé rodiny s deťmi rôznych vekových kategórií.

„V Steel Aréne je tour po prvýkrát. Keď sme si objednávali tento priestor, pracovníčka sa smiala, že ešte nezažila, aby tu niekto robil podujatie so vstupom zadarmo,“ pobavene priznáva Lukáš Valach z komunikačného tímu. „Vopred sa registrovalo približne 5 500 ľudí. Ale čakáme, že ďalšie stovky sa zaregistrujú až priamo na mieste,“ dodáva.

Napokon to však neboli len stovky, ale vyše dve tisícky, takže s celkovým počtom 7 658 účastníkov sa košický večer stal najúspešnejším v doterajšej 15-ročnej histórii Godzone tour.

Foto: Godzone/Katarína Tomaščová

Foto: Godzone/Katarína Tomaščová

Foto: Godzone

Foto: Godzone/Katarína Zvolenská

Hlavný program sa začína krátko po 18. hodine. Úvodné dramatizované stvárnenie podobenstva o márnotratnom synovi a milosrdnom otcovi 21. storočia strieda prúd dynamickej hudby a tanca.

„My nebudeme ticho, musí nás byt počuť,“ spieva zaplnená aréna spolu s kapelou. Publikum však živo reaguje nielen na hudbu, ale aj na osobné svedectvá, ktoré neobchádzajú ani spoločenské udalosti ako pandémia, vojna na Ukrajine a ich dosah na život mladého človeka.

„My chceme vidieť prebudenie,“ spievajú tisícky účastníkov – neraz so zatvorenými očami a zdvihnutými rukami. Nie je to pre nich len koncert, ale modlitba.

„Nikdy na to nie si sám,“ pripomína tému tour provinciál redemptoristov Jozef Mihok, no vzápätí zdôrazňuje: „Nemá to byť však len o tebe, ale práve vďaka tebe majú aj druhí pocítiť, že ani oni nie sú sami.“

Hovorené slovo opäť strieda chválová hudba, divadelné scénky, tanečné choreografie, ale aj pozvania na osobnú modlitbu a sviatosť zmierenia, ktorú poskytujú kňazi v jednom zo sektorov štadióna.

„Boh je vždy s vami, nikdy proti vám. A ja mu ďakujem, že vás máme,“ burcuje dav košický arcibiskup metropolita Bernard Bober, ktorý spolu s niekoľkými ďalšími biskupmi dal Godzone tour po prvýkrát oficiálnu záštitu.

A najsilnejší moment? Každý si nájde ten svoj. No nesporne to pre mnohých bude v tme a tichu žiariaci kríž, na ktorý sa upiera pohľad celej generácie, ktorej ide o Božie kráľovstvo.