Slovo kňaza Nekorektný Ján a zdravé sebavedomie

Prepáčte, vaše fundamentálne zaodenie nôh vykazuje parciálny defekt, pri ktorom sa vaša fyziologická súčasť tela stáva viditeľnou. Že ste tejto fráze nerozumeli? To asi nikto. Je to upozornenie pre človeka, ktorý má otvorený zips na nohaviciach.

Zaobaľovanie slov do nezrozumiteľných fráz, aby nikto nebol urazený, posúvanie ich významu alebo použitie vulgarizmov na zakrytie malej slovnej zásoby – to sú len niektoré slovné defekty, ktoré nájdeme v dnešnej komunikácii.

Dobre to vidieť na vzťahu učiteľov s rodičmi. Tí prví sú veľmi opatrní vo svojich vyjadreniach na adresu žiakov. Tí druhí sú dnes na koni. Uvedomujú si, že ich dieťa je nositeľom peňazí pre školu. Rodič, ktorý navštevoval školu pred dvadsiatimi rokmi, si myslí, že rozumie vyučovaciemu procesu. Možno aj preto si viac dovolí voči učiteľovi.

Nielen pre učiteľov prichádza inšpirácia od Jána Krstiteľa, nášho adventného sprievodcu. Púšť ho urobila pevným, rozhodným, počúvajúcim i človekom bez výhovoriek.

Správal by sa takto k lekárovi, ktorý má operovať jeho dieťa? Dovolí si takto v zamestnaní na šéfa, ktorý rozhoduje o jeho pravidelnom príjme? 

Bude hrať múdreho, keď ho zastaví policajná hliadka? Zrazu si uvedomíme, že učiteľom chýba sebavedomie štrajkujúcich lekárov, ich šéfa či policajta.

Nielen pre učiteľov prichádza inšpirácia od Jána Krstiteľa, nášho adventného sprievodcu. Púšť ho urobila pevným, rozhodným, počúvajúcim i človekom bez výhovoriek. 

Jeho pomenovanie ľudí ako „hadie plemeno“ a obraz sekery priloženej ku koreňom je dnes v evanjeliu taktne vynechané, ale patrí do kontextu Lukášovej tretej kapitoly.

Rovnako vyznievajú Ježišove slová o obielených hroboch, jeho obraz o dvoch slepých, ktorí sa sprevádzajú do jamy, i jeho neúspech, keď viacerí ľudia pre tvrdú reč odišli – to je len náhodný výber jeho nekorektných vyjadrení.

Jánov prorocký zápal je účinný, lebo nie je moralizujúci. A to priťahuje ľudí. On im neradí, ako by mali žiť a správať sa. Nepotrebujú nevyžiadané rady. Sami ľudia prichádzajú k nemu s otázkou, čo majú robiť, keď vidia jeho horiace srdce a „ťah na bránu“. 

Ján svojím slovom v ľuďoch spôsobil správne nastavenie pre očakávanie. Ak sa niekto opýta, čo by mal robiť, je už v ňom vytvorená otvorenosť na prijatie spásy.

Pokiaľ si človek sám od seba radí a presviedča sa, čo je dobré pre neho, vtedy je podľa cirkevných otcov spirituálna cesta nemožná. Mojžiš by o tom niečo mohol povedať. Bol síce dobre vychovaný na faraónovom dvore a slušný, ale nepoznal Boha. Preto zabil človeka pri obrane druhého žida. 

Chcel by robiť dobre, ale ešte nevie ako. Človek vtedy zostáva uzavretý sám v sebe, hoci sa nadchýna svätými a dobrými návrhmi.

Očakávanie v ľuďoch bolo také silné, že sám Ján mohol byť považovaný za mesiáša. On však pokorne priznáva, že len dokáže pomenovať hriechy a symbolicky očisťovať ľudí. Ten, čo prichádza po ňom, nebude len pomenovávať zlo, ale ľudstvo bude „impregnovať“ Duchom Svätým.

Jánov nekorektný slovník nás vedie k odvahe, akú majú mať aj učitelia, aby sa prestali poklonkovať rodičom. 

Jánov nekorektný slovník nás vedie k odvahe, akú majú mať aj učitelia, aby sa prestali poklonkovať rodičom. Zdravé sebavedomie nás spája s Ježišom. On ľudí, ktorí chceli od neho odísť, nepresviedčal o tom, že to tak nemyslel.

Nech nám v tom pomôže dar nekorektného humoru, v ktorom sú experti naši západní susedia. Treba ho vedieť vhodne použiť pri búraní dnešných modiel. Ony sa ho boja, lebo sa boja zosmiešnenia. 

Z čias prvotných kresťanov je známa legenda o svätom Vavrincovi. Keď sa už piekol na ražni, vraj v jednej chvíli povedal, aby ho otočili na druhú stranu, pretože tá nebola prepečená.

Nekorektné zľahčenie a irónia pomáhajú relativizovať hodnotu toho, čo si dnes zbožšťujeme. Dobrý vtip ničí modlu. Tou sa môže stať politická i duchovná moc, povyšovanie sa obyčajných smrteľníkov, pripútanosť k zdanlivým životným istotám či zbožšťovanie sexuality.

Nedávno som sa zúčastnil na rozhovore s ľuďmi, s ktorými sa život nemaznal – mladá vdova s viacerými deťmi; rehoľník, ktorému hrozil invalidný vozík; mladé dievča, ktoré si nesie batoh komplexov z rodiny. 

Medzi nimi bol aj kňaz, ktorému pre chorobu amputovali jednu nohu. Pri spoločnom rozhovore sme sa zhodli na tom, že už je jednou nohou v hrobe... Zasmiali sa na tom ľudia, zasmial sa na tom on sám. Lebo jeho duchovné zdravie vyvažuje to slabučké telesné.