Psychiater a teológ z americkej univerzity Kresťanstvo prehlbuje pochopenie toho, čo znamená byť človekom. V tom môže byť prínosné psychiatrii

„Boh chápe, čo znamená prežívať osamelosť, odkázanosť a stigmu. Takto môžu ľudia v psychickej nepohode nájsť radosť aj v období Vianoc,“ hovorí americký psychiater a teológ Warren Kinghorn.

V rozhovore pre Postoj približuje význam adventu a Vianoc pre tých, ktorí zápasia s rôznymi formami psychických porúch, ako sa kresťanstvo stalo priekopníkom v starostlivosti o psychické zdravie a ako môžeme z kresťanskej perspektívy pomáhať ľuďom so psychickými ťažkosťami.

Dr. Warren Kinghorn je psychiater a teológ na Duke University, ktorá sa v klinickej medicíne umiestnila ako deviata najlepšia na svete. Je docentom psychiatrie a behaviorálnych vied na Duke University Medical Center, docentom pastorálnej a morálnej teológie na Duke Divinity School a psychiatrom v Durham Veteran Affairs Medical Center.

Ste docentom psychiatrie aj pastorálnej a morálnej teológie. Ako sa tieto dve oblasti môžu navzájom dopĺňať a pomáhať si?

Psychiatria aj teológia sú ucelené tradície skúmajúce, čo to znamená byť človekom a ako rozvážne žiť v tomto svete.

Psychiatria zahŕňa nielen súbor vedeckých poznatkov, ale aj múdrosť stretávania sa s ľuďmi, ktorí myslia, cítia a konajú spôsobom, ktorý je znepokojujúci. Zahŕňa ich sprevádzanie a pomáha im nájsť lepšiu budúcnosť. Teológia je, naopak, oveľa staršia tradícia, ktorá skúma, čo znamená žiť verne pred Bohom, v spoločenstve s ostatnými a čo znamená byť človekom.

Z hľadiska toho, ako sa navzájom dopĺňajú, vnímam psychiatriu ako zameranú na otázku „ako“. Napríklad ak má niekto depresiu, psychiatria je výborná v tom, ako mu pomôcť, aby sa cítil lepšie. Teológia sa však viac zaoberá otázkami „čo“ a „prečo“. Čo znamená byť človekom? Čo znamená trpieť? Má utrpenie vôbec nejaký význam? Čo je to zdravie? Čo je psychické zdravie?

Môže kresťanstvo pomôcť psychiatrii pri riešení psychických ťažkostí?

Psychiatria a psychológia sú veľmi užitočné vedy. Moderná starostlivosť o psychické zdravie však často redukuje ľudí na symptómy, ktoré sa potom zo skupujú do diagnóz, ktoré sa majú liečiť rôznymi terapeutickými protokolmi.

Kresťanstvo ponúka oveľa širší pohľad. Nie sme pokazené stroje, ktoré treba opraviť, ale ľudia, ktorí sú poznaní a milovaní Bohom. Sme bytosti, ktoré rastú vo vzájomnom vzťahu, ktoré spoločne putujú životom a sú povolané žasnúť.

Verím, že práve toto je to, čo môže kresťanstvo priniesť psychiatrii. Prehlbuje pochopenie toho, čo znamená byť človekom.

Vianoce sú časom radosti, rodinných stretnutí, darčekov a kolied. Pre ľudí so psychickými poruchami to však môže byť náročné obdobie, ktoré zvýrazňuje ich problémy. Môžu ľudia so psychickým ochorením prežívať radosť prameniacu z Kristovho narodenia?

Vianoce sa stali silne skomercializovaným sviatkom plným osláv a utrácania. To sa veľmi líši od spôsobu, akým sa kresťania majú učiť sláviť toto obdobie liturgického roka, ktoré, mimochodom, nie sú Vianoce, ale advent. Advent nie je časom osláv, ale časom očakávania a túžby.

Vianociam robíme medvediu službu, keď sa na ne hneď vrháme bez toho, aby sme najprv slávili advent. Bolo by zaujímavé zamyslieť sa nad tým, čo by pre nás na modernom Západe mohlo znamenať, keby sme si pred slávením Vianoc vytvorili priestor na advent.

Vianoce sú však naplnením adventu. Nemalo by tu byť miesto pre radosť? Ako môžu ľudia so psychickými poruchami profitovať z adventu aj Vianoc?

Radosť je zložitá vec, líši sa od šťastia, ktoré je skôr emóciou prameniacou z uspokojenia našich potrieb. Radosť môžeme prežívať aj uprostred utrpenia. Pochádza zo schopnosti spojiť sa so zdrojom krásy, nádeje a dobra, ktorý presahuje naše životné okolnosti, čo znamená, že radosť nezávisí od našej psychickej pohody.

Kristus nám dal schopnosť spojiť sa s ním, prostredníctvom ktorej nás uisťuje, že nie sme sami, že na nás záleží a že existuje nádej.

Jedným z krásnych aspektov Vianoc je, že prostredníctvom vtelenia Ježiša sme svedkami pravdy, že Stvoriteľ vesmíru sa spojil s ľudskou prirodzenosťou. Boh chápe, čo znamená prežívať osamelosť, odkázanosť a stigmu. Takto môžu ľudia v psychickej nepohode nájsť radosť aj v období Vianoc.

Prenesme to do praktickej roviny. Ako môžu byť Vianoce prospešné pre ľudí so psychickými ťažkosťami? Začnime depresiou.

Jeden katolícka morálna teologička opisuje depresiu ako skúsenosť púšte. Vo Svätom písme je púšť vykreslená ako miesto sucha, vyprahnutosti a nebezpečenstva. Je to miesto, kde sa človek cíti stratený, zraniteľný a vystavený nástrahám.

Púšť v Písme je však aj miestom, kde sa Boh stretáva s ľuďmi, často nečakaným spôsobom. Pre ľudí, ktorí trpia depresiou, môže advent symbolizovať túto púšť, zatiaľ čo Vianoce predstavujú okamih, v ktorom k nim Boh prichádza, keď to najmenej očakávajú.

Akými neočakávanými spôsobmi sa Boh stretáva s ľuďmi trpiacimi depresiou?

Vianoce sú znamením toho, že Boh je silnejší ako ich depresia a nie je ňou obmedzený. Predstavujú pre týchto ľudí uistenie, že nie sú sami, že na nich záleží a že existuje nádej.

Táto perspektíva môže ľuďom s depresiou pomôcť presmerovať ich pozornosť a viac si uvedomovať každodenné milosti, ktoré im Boh poskytuje, ako je rodina, priateľstvá alebo možnosti liečby.

Pripomína im aj ich schopnosť vnášať do tohto sveta dobro prostredníctvom skutkov milosrdenstva, ako je dobrovoľníctvo alebo prejavovanie láskavosti voči blížnym. Ide však o postupný proces.

A čo ľudia s úzkostnými poruchami? Ich strach môže byť paralyzujúci. Ako im môže posolstvo Vianoc pomôcť vymaniť sa z kruhu úzkosti?

Úzkosti často vychádzajú z troch základných presvedčení. Prvým je presvedčenie, že nie som v bezpečí, na čo majú mnohí dobré dôvody. Druhým je presvedčenie, že nie som dostatočný, ktoré často sprevádza zahanbenie prameniace z našej slabosti. Tretím presvedčením je, že ja alebo moji blízki nebudeme mať to, čo nevyhnutne potrebujeme.

Práve v tomto rámci nachádzame advent. Aj Mária a Jozef čelili takejto úzkosti, no napriek tomu sa odhodlali odpovedať na Božie volanie. Verím, že toto môže byť posolstvo Vianoc pre tých, ktorí trpia úzkostnými poruchami. Chopte sa rizika, čeľte prekážkam a vedzte, že Boh na vás nezabudol a má s vami plán.

Ľudia s obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD) trpia vtieravými myšlienkami a nutkavým konaním. Kognitívno-behaviorálna terapia, patriaca medzi liečbu prvej voľby, pomáha pacientom zvládať tieto myšlienky s cieľom znížiť kompulzie. Ako môže posolstvo Vianoc pomôcť pri zvládaní týchto patologických myšlienkových vzorcov?

Vo vianočnom príbehu sa nachádza veľa spúšťačov OCD. Predstavme si, aké by to bolo porodiť dieťa v maštali so zvieratami naokolo pre niekoho, kto má strach zo znečistenia sa špinou alebo baktériami.

Vianočný príbeh je vo svojej podstate chaotický, špinavý, chýba v ňom štruktúra pre kontrolu, ktorú by sme chceli mať. To znamená, že Boh nielenže poskytuje štruktúru v nepredvídateľnom svete, ale je ochotný vstúpiť do našej vlastnej neusporiadanosti a stretnúť sa s nami v nej. To môže poskytnúť útechu ľuďom trpiacim OCD.

A čo náboženská škrupulozita, ktorá je podtypom OCD?

Myslím si, že náboženská škrupulozita spočíva často v intenzívnej potrebe dodržiavať náboženské pravidlá a udržiavať si status morálnej čistoty, ktorá je poháňaná hlbokým strachom z kontaminácie hriechom.

Ježiš však neustále oslovoval mýtnikov, prostitútky a iných ľudí na okraji spoločnosti. Tým, ktorí sa cítia byť nečistí, ukazuje, že aj oni majú prístup k Ježišovi a sú ním milovaní. 

Ľudia so závažnými psychickými poruchami, ako je schizofrénia alebo bipolárna porucha, sa stretávajú s halucináciami, mániou či inými nepríjemnými symptómami, ktoré často obmedzujú ich schopnosť pracovať, vzdelávať sa a udržiavať vzťahy. Akú nádej im ponúka Kristovo narodenie počas týchto Vianoc?

Posolstvo Vianoc pre ľudí so psychózou alebo bipolárnou poruchou je, že nie sú sami, že na nich záleží a že pre nich existuje nádej. Ježiš vie, aké to je byť stigmatizovaný, byť považovaný za problematickú osobu alebo niekoho, na koho sa nedá spoľahnúť.

Ak teda Ježiš vedel, ako sa títo ľudia cítia, nikto, kto je hospitalizovaný alebo v diagnostike týchto porúch, by nemal mať pocit, že Boh v ich situácii nie je prítomný.

Ale akú nádej im ponúka Boh?

Nádej pre tých, ktorí trpia psychózou alebo bipolárnou poruchou, spočíva v tom, že Boh je s nimi. Tieto poruchy nám nemôžu vziať nádej. Ľudia požehnaní spoločenstvom, rodinou alebo zmysluplnými vzťahmi môžu žiť plnohodnotný život, aj keď sú prítomné symptómy.

Keď však psychóza alebo bipolárna porucha vedú k sociálnej izolácii alebo chronickej stigmatizácii, môže sa v týchto ľuďoch usadiť beznádej. Boh však môže túto izoláciu prelomiť a často nás prekvapí nečakanými milosťami, ako sú nové priateľstvá alebo spoločenstvá.

A žiadna stigma nemôže vymazať Boží obraz, ktorý v sebe nosíme.

Foto: Archív W. K.

Vianoce sú časom, keď sa ľudia zamýšľajú nad svojím životom. Čo znamená Kristov príchod pre tých, ktorí uvažujú o samovražde?

Samovražda je vždy stratou a tragédiou, a to nielen pre tých, ktorí si berú život, a pre ich blízkych, ale aj pre svet. Na každom človeku záleží a má jedinečný zámer, pre ktorý ho stvoril Boh.

Keď niekto spácha samovraždu, svet stráca dobro, ktoré tento človek prináša už len tým, že existuje. Život je dar od Boha a Vianoce sú ideálnym časom, aby sme sa nad tým zamysleli a vyhľadali pomoc.

Ak máte samovražedné myšlienky, zdôverte sa rodine, priateľom alebo odborníkovi. Ak už máte samovražedný plán, okamžite choďte do nemocnice, nečakajte. Ak nemáte žiadnu rodinu ani priateľov, obráťte sa na kňaza alebo niekoho vo vašom kostole, aby vám pomohol vyhľadať potrebnú pomoc. Kňazi a spoločenstvá veriacich zohrávajú dôležitú úlohu, pretože sú často významným zdrojom nádeje pre tých, ktorí uvažujú o samovražde.

Posttraumatická stresová porucha (PTSP) často postihuje osoby vystavené ťažkej traume, ako sú vojaci, záchranné zložky alebo zdravotníci. Niektorí tvrdia, že PTSP vzniká v dôsledku svetonázoru, ktorý nie je pripravený čeliť smrti a zlu. Ako môžu v tomto smere pomôcť Vianoce?

Ľudia si môžu osvojiť svetonázor, ktorý im bude pomáhať chrániť sa pred PTSP, ale netvrdil by som, že táto porucha vzniká výlučne zo svetonázoru, ktorý nie je pripravený čeliť smrti a zlu. Môj mentor nazval PTSP predávkovaním sa realitou.

Ľudia, ktorí prežili traumu, boli svedkami množstva a intenzity utrpenia, ktoré iní nezažili. To všetko môže ovplyvniť ich svetonázor a spôsobiť, že svet začnú vnímať ako nedôveryhodný a nebezpečný.

Posolstvom adventu a Vianoc je, že Ježiš sa narodil do sveta presýteného traumou. 

Posolstvom adventu a Vianoc je, že Ježiš sa narodil do sveta presýteného traumou. Ak vnímame Vianoce spôsobom, ktorý vylučuje násilie, sexuálnu traumu a zneužívanie, neprežívame advent a Vianoce pravdivo.

Ježiš sa narodil do sveta, v ktorom bolo násilie všadeprítomné, a dokonca aj Svätá rodina sa stala utečencami. Advent a Vianoce nás môžu naučiť, že radosť sa môže zrodiť aj uprostred traumy a pomôcť obnoviť stratenú dôveru a pocit bezpečia. 

Ako môže posolstvo Vianoc priniesť nádej a obnovu do života ľudí, ktorí bojujú so závislosťou?

Koreň väčšiny závislostí spočíva v neuspokojených potrebách. Môže to byť blízkosť, dotyk, živobytie, bezpečie. Keď sa snažíme tieto potreby uspokojiť spôsobmi, ktoré vytvárajú cykly slasti a túžby, situácia sa môže rýchlo vymknúť spod kontroly. Potom sa stávame otrokmi práve tých vecí, ktorým sme verili, že nás oslobodia, či už je to alkohol, drogy, sex, hazardné hry, cvičenie alebo niečo iné.

Dôvodom, prečo sa závislosť javí byť taká nezvratná, je často skrytá beznádej. Sme presvedčení, že veci sa nikdy nezlepšia. Ľudia bojujúci so závislosťou môžu mať pocit, že ich život nemá zmysel, budúcnosť alebo nádej, čo ich vedie k deštruktívnemu správaniu.

Prísľubom Vianoc je, že svet, v ktorom sme mohli získať nádej len vlastným úsilím, bol premenený príchodom Boha. Už nie je potrebné neustále sa obávať, že nemáme dosť. Ježiš prináša nové stvorenie, ktoré ponúka poslanie a zmysel.

Máte nejaké praktické rady pre ľudí, ktorí počas Vianoc zápasia so závislosťami?

Betlehem bolo mesto na okraji diania. Ježiš však prišiel na tento svet na tom najmenej pravdepodobnom mieste, k tým najnepravdepodobnejším ľuďom. Ľudia, ktorí bojujú so závislosťou, by mali vedieť, že sú priamo v centre vianočného príbehu.

Mojím povzbudením pre nich je, aby sa zamysleli nad tým, čo skutočne potrebujú. Je to zdravý vzťah? Lepší obraz o sebe samom? Pocit spoločenstva?

Vianoce a advent nás vyzývajú, aby sme hľadali pomoc pre problémy, ktoré sú hlbšie v pozadí našich závislostí. Ak sa títo ľudia cítia odlúčení od ostatných, povzbudil by som ich, aby sa odhodlali osloviť cirkevné spoločenstvá alebo vyhľadať dvanásťkrokové programy.

Nikto z nás nie je za hranicou nádeje. Každý človek má Bohom danú dôstojnosť a poslanie, ktoré nemožno vymazať zlyhaním.

Morálne zranenie, ktoré je hlbokým pocitom viny alebo hanby z morálnych zlyhaní, môže postihnúť väzňov, ľudí s problematickou minulosťou, tých, čo bojujú so závislosťou alebo bezdomovcov. Aké posolstvo prináša Kristovo narodenie tým, ktorí sú preťažení vinou a hanbou?

Morálne zranenie sa spočiatku spájalo s vojakmi trpiacimi PTSP, ktorí sa obviňovali z morálnych deliktov spáchaných počas bojových operácií alebo ktorých zradili iní. Môže sa však týkať každého, kto stratil dôveru v seba alebo v iných na základe nejakého porušenia alebo rozvrátenia morálnych hodnôt.

Kľúčovým posolstvom je, že existuje nádej. Ak máte pocit, že váš život sa nevyvíja tak, ako by ste chceli, a ste zaťažení vinou a hanbou z minulosti, Ježišov príchod znamená nový začiatok, aj keď ste boli roky uviaznutí.

Ak sa pozriete na Ježišov život, je to život poznačený jemnosťou. Verím, že s Božou pomocou je vždy možné zmeniť svoj život, a spoločnosť by sa mala správať k tým, ktorí sa snažia o pokánie, s rovnakou nehou ako Boh.

Poruchy osobnosti často bránia v nadväzovaní zmysluplných vzťahov a nesú so sebou stigmu, napríklad označenie psychopat. Aj oni však v sebe nesú Boží obraz. Čo pre ľudí s poruchou osobnosti znamenajú Vianoce?

Najmä pri poruchách osobnosti je ľahké uviaznuť v diagnostických nálepkách, ako je hraničná porucha osobnosti, antisociálna porucha osobnosti alebo histriónska porucha osobnosti. Tieto pojmy opisujú skúsenosti, ale nemali by sa stať pomenovaniami pre ľudí. Choroba by nikdy nemala určovať identitu.

V kresťanskom príbehu identita spočíva v tom, že sme milované Božie deti. Hlavným posolstvom Vianoc je, že príchod Ježiša na svet nám pripomína našu najhlbšiu identitu – lásku Boha, ktorý sa teší z našej existencie. Ako ľudia sme v Božích očiach dôležití spôsobom, ktorý presahuje akúkoľvek diagnózu, ktorou trpíme. 

Pre tých, ktorí prežívajú smútok po strate milovanej osoby, môžu Vianoce zvýrazniť prázdnu stoličku pri stole alebo prázdnu posteľ v detskej izbe. Ako im Ježiš môže pomôcť nájsť radosť v tomto období?

Je pravda, že Vianoce môžu byť obzvlášť ťažké pre tých, ktorí stratili milovanú osobu. V našom smútku je dôležité dať priestor aj adventu, nielen Vianociam. Advent je časom túžby a vyprahnutosti. V USA mnohé cirkevné zbory organizujú bohoslužbu s názvom „Pobožnosť najdlhšej noci“, ktorá sa slávi počas zimného slnovratu.

A to nie preto, že by sme slnovrat slávili ako náboženskú udalosť, ale preto, že je to najdlhšia noc v roku. Tento čas symbolizuje najtemnejšie chvíle v našom živote. Počas tejto bohoslužby ľudia smútia, oplakávajú a pomenúvajú svoje straty.

Myslím si, že Mária môže byť silným vzorom pre tých, ktorí smútia, keďže bola matkou, ktorá stratila svojho syna.

Myslím si, že Mária môže byť silným vzorom pre tých, ktorí smútia, keďže bola matkou, ktorá stratila svojho syna. Hoci Ježiš vstal z mŕtvych a vystúpil na nebesia, Mária musela čakať až do svojho nanebovzatia, aby sa s ním opäť spojila vo večnosti. 

Ďalšou, možno ešte hlbšou stratou je strata viery, ktorá je často dôsledkom duchovnej alebo existenciálnej krízy. Ako môžu Vianoce pomôcť tým, ktorí sa cítia odlúčení od Boha, znovu objaviť svoju vieru a nájsť nový zmysel?

Ježiš sa narodil v čase, keď bola strata viery bežná. Izraelský ľud bol pod útlakom Rimanov, panovalo násilie a perspektíva vyslobodenia bola v nedohľadne. Ak cítime, že zápasíme s vierou, mali by sme cítiť spolupatričnosť s tými, ktorí žili v čase Kristovho narodenia.

Ježiš prišiel na tento svet nečakane a tých, ktorí zápasia so svojou vierou, povzbudzujem, aby boli pozornejší k novým spôsobom, ktorými Kristus vstupuje do ich života. Vianoce sú na to vhodným časom.

Pre ľudí v existenciálnej alebo duchovnej kríze je však ťažké zaoberať sa Kristom. Niečo praktickejšie?

Ak prežívate existenciálnu alebo duchovnú krízu a pochybujete o existencii Ježiša Krista, zapojte sa do aktivít a obklopte sa ľuďmi a miestami, kde ste sa predtým stretli s Božou dobrotou. Naďalej chodievajte do kostola, pokračujte v čítaní Písma a vyhľadávajte rozhovory s ľuďmi, ktorým dôverujete.

Vystavujte sa situáciám, v ktorých môžete prijať milosť, a milosť príde. Niekomu môže pomôcť aj čítanie kníh alebo počúvanie podcastov o otázkach viery. 

Sú duchovné alebo náboženské problémy považované za psychické poruchy?

V diagnostickom a štatistickom manuály pre psychické poruchy (DSM), ktorý sa používa v USA, je kód pre náboženské alebo duchovné problémy. Hoci tento kód nie je klasifikovaný ako psychická porucha, je zahrnutý v DSM, pretože tieto problémy si môžu vyžadovať pozornosť odborníka. Ak sa totiž neriešia, môžu viesť k závažným problémom v oblasti psychického zdravia

Niektorí počas vianočného obdobia vyžadujú psychiatrickú hospitalizáciu. Ako môžu oni a ich rodiny sláviť Kristov príchod, keď sú v nemocnici?

Najmä počas Vianoc je dôležité, aby sme ľudí čo najviac vtiahli do spoločenstva. Navštevovali ich, udržiavali s nimi kontakt prostredníctvom listov alebo telefonátov a ubezpečili ich o tom, že si ich spoločenstvo váži, miluje a podporuje ich.

Ak títo ľudia nemajú žiadne vzťahy alebo rodinu a ste členom nemocničného personálu, či už lekárom, kaplánom, alebo zdravotnou sestrou, snažte sa dať pacientom najavo, že na nich myslíte, že na nich záleží a že sú milovaní. Počas vianočného obdobia je veľmi dôležité sprostredkovať ľuďom, ktorí sú psychiatricky hospitalizovaní, Božiu lásku.

Kapláni sú členmi personálu v amerických nemocniciach?

Áno, väčšina nemocníc v USA má kaplánov, ktorí sú často súčasťou ošetrujúceho tímu. V niektorých nemocniciach môže byť len jeden kaplán pre celú nemocnicu a nemusí tráviť veľa času so psychiatrickými pacientmi. Veľké univerzitné nemocnice však často majú kaplánov vyhradených pre psychiatrické oddelenia, ktorí veľkú časť svojho času venujú duchovným potrebám týchto pacientov.

Akým spôsobom môžu príbuzní počas Vianoc podporiť svojich blízkych, ktorí bojujú s psychickými poruchami?

Ako som už naznačil, kľúčovou otázkou pre lekárov je, čo pacient potrebuje práve v tejto chvíli? Je to psychoterapia? Sú to lieky, a ak áno, ktoré? Tá istá otázka sa týka aj príbuzných, ale iným spôsobom. Čo potrebuje práve teraz tento človek, ktorý je na ceste? Môže to byť dostať niekoho do nemocnice alebo na prvé vyšetrenie u psychiatra. Ale táto osoba môže potrebovať aj podporujúce spoločenstvo, miesto na bývanie, prácu alebo pomoc dostať sa z toxického prostredia. Vždy sa teda pýtajte, čo je práve teraz najviac potrebné.

Potreba užívať psychiatrické lieky môže byť stigmatizujúca a zastrašujúca. Aký je kresťanský pohľad na túto tému?

Hoci pracujem vo vládnej vojenskej nemocnici a nepraktizujem výslovne kresťanskú formu psychiatrie, vo veľkej miere ma inšpiruje svätý Tomáš Akvinský. Predstavuje nám víziu, že sme Bohom povolaní k slobode a schopnosti oceňovať dobrotu stvorenstva.

Akvinský si však zároveň uvedomuje limitovanosť našich fyzických tiel. Naše psychické ťažkosti môžu negatívne vplývať na náš mozog, rovnako ako náš mozog môže nepriaznivo pôsobiť na naše správanie a emócie.

Psychiatrické lieky, hoci nemusia zvrátiť hlavné príčiny psychických problémov, môžu podporiť správne fungovanie emócií a praktického rozumu, najmä pri stavoch, ako je psychóza alebo bipolárna porucha. Niektoré lieky nám dokonca pomáhajú žiť cnostnejší život. Napríklad naltrexón blokuje systém odmeny pri závislosti od alkoholu. 

Niektorí sa však stále môžu zdráhať užívať psychiatrické lieky.

Psychiater nemá len liečiť telo, ale aj kráčať po boku ľudí čeliacim výzvam, ktoré sa nezdajú byť redukovateľné na telo. Problémom nie sú lieky, ale pokušenie prehliadnuť širší kontext psychických ťažkostí. To sa často môže stať, keď sa priveľmi držíme biologického modelu psychických porúch, ktorý redukuje pacientov na pokazené stroje.

Výskum naznačuje, že chápanie psychických porúch ako mozgových porúch síce môže znížiť pocit hanby a sebaobviňovania, ale má odvrátenú stránku. Pacienti sa totiž stávajú menej optimistickými, pokiaľ ide o ich vlastné uzdravenie, a okolie si od nich môže želať väčší odstup. Vianoce nám pripomínajú kresťanský pohľad, že ľudia so psychickými poruchami sú jednotou tela a duše.

Vo všeobecnosti nie je adekvátne považovať lieky za jedinú odpoveď na psychické poruchy. Chápem, prečo sa ľudia zdráhajú užívať lieky, ak je toto posolstvo, ktoré sa im dostáva. Lieky však môžu byť veľmi užitočné ako súčasť celkovej starostlivosti a liečby, pokiaľ si vždy zachováme širší pohľad na človeka.

Často sa cituje scholastický výrok „milosť stavia na prirodzenosti“, keď sa chce poukázať, že ani náboženský život nemusí postačovať, ak naše srdce krváca. Pre mnohých trpiacich psychickými poruchami je však Božia milosť často jedinou nádejou. Môže Božia milosť posilniť našu prirodzenosť, oslabenú psychickou poruchou, rešpektujúc potrebu psychiatrickej liečby?  

To, ako Akvinský chápal vzťah milosti a prirodzenosti, interpretujem tak, že naša stvorená prirodzenosť je dobrá, no konečná a zranená hriechom. Kvôli našej prirodzenej konečnosti a hriechu musí Boh prísť k nám a darovať nám čnosti viery, nádeje a lásky, aby sme mohli dosiahnuť zjednotenie s ním.

Ústredným posolstvom Vianoc je, že Boh prišiel k nám v osobe Ježiša Krista. My sme sami od seba neprišli k Bohu. Potvrdením milosti je, že aj keď zápasíme so psychickými ťažkosťami, nie vlastným úsilím prichádzame k Bohu, ale Boh prichádza k nám. Takto milosť pozdvihuje našu prirodzenosť k zjednoteniu s ním.

Takže naša prirodzenosť zlomená psychickou poruchou nie je prekážkou pre radostný duchovný život?

Vôbec nie. Môžete mať prekvitajúci kresťanský život, aj keď prežívate príznaky psychickej poruchy.

Akú úlohu by mala Cirkev zohrávať počas Vianoc pri podpore ľudí v kríze psychického zdravia?

Odborníci majú výcvik na riešenie určitých druhov situácií, ako sú myšlienky na samovraždu alebo psychóza, a ľudia so psychickými poruchami potrebujú ich pomoc. Ale odborníci na psychické zdravie nikdy nebudú stačiť na taký rozsah podpory, aký títo ľudia potrebujú.

Cirkev má absolútne zásadnú úlohu v tom, aby bola spoločenstvom, do ktorého ľudia vedia, že patria. Myslím si, že poslaním Cirkvi je zabezpečiť, aby ľudia so psychickými poruchami cítili, že niekam patria. To znamená, že títo ľudia majú niekoho, komu chýbajú, že sú pozývaní na spoločné stolovanie a že sú pravidelne kontrolovaní v ťažkých chvíľach.

Cirkev je tiež Kristovým telom, v ktorom má každý člen svoju úlohu. Keď má niekto problémy so psychickým zdravím alebo sa cíti izolovaný či osamelý, cirkevné spoločenstvo by sa malo pýtať, k akej službe Cirkvi môže byť  povolaný. Môže to byť tak jednoduché, ako pozvať niekoho, aby pripravil stoličky alebo priniesol jedlo na agapé. Môže to byť aj iná forma vedenia či služby.

Cirkev by mala ľuďom so psychickými ťažkosťami dať najavo, že aj oni môžu spoločenstvu niečím prispieť.

Niektorí kresťania nedôverujú psychiatrii a psychológii. Vo svojich prednáškach však hovoríte, že medicína, vrátane starostlivosti o psychické zdravie, má hlboké korene v kresťanstve. Môžete o tom povedať viac?

Kresťania sa ľuďom so psychickými problémami venujú už tisíce rokov a kresťanská starostlivosť má oveľa hlbšiu tradíciu ako psychiatria a psychológia. Žalmy nás napríklad učia, čo znamená byť človekom, keď sa cítime na vrchole i na dne. Nový zákon nám zase ukazuje, ako utešovať a povzbudzovať ľudí, ktorí sa cítia beznádejne a v núdzi.

Na základe tohto odkazu kresťania v 4. storočí vynašli inštitúciu nemocnice. Neskôr boli kresťania priekopníkmi rôznych foriem starostlivosti o psychicky chorých. A to nielen prostredníctvom príbehu katolíckeho kňaza pátra Jofrého, ktorý v roku 1410 založil Nemocnicu svätých Neviniatok vo Valencii, prvú špecializovanú psychiatrickú nemocnicu, ale aj prostredníctvom komunity obce Geel v Belgicku, kde na základe odkazu sv. Dymphny sa od stredoveku o chronicky psychicky chorých starajú miestne rodiny.

Kresťania dokázali v histórii viackrát zmeniť smerovanie starostlivosti o psychické zdravie k lepšiemu.

Tým sa inak táto komunita stala rodiskom komunitnej psychiatrie. Neskôr kvakeri v Anglicku založili rezidenčné liečebné centrá pre psychicky chorých, ktoré im poskytovali prístup do záhrad a na čerstvý vzduch, čím spôsobili revolúciu v psychiatrickej starostlivosti, najmä v USA.

Kresťania dokázali v histórii viackrát zmeniť smerovanie starostlivosti o psychické zdravie k lepšiemu. Kresťania môžu prevziať veľa z modernej psychiatrie a psychológie, ale mali by vedieť, že oni sami majú ešte dlhšiu tradíciu starostlivosti o psychické zdravie.

Ste akademikom na jednej z popredných svetových univerzít a uznávate význam náboženstva v starostlivosti o pacientov. Je úloha náboženstva v medicíne a v oblasti psychického zdravia čoraz viac akceptovaná na akademickej pôde?

Existuje tendencia myslieť si, že veľké výskumné univerzity náboženstvo prehliadajú, ale v skutočnosti je tu veľká otvorenosť voči náboženským otázkam, ako napríklad na Harvarde alebo Duke.

Závisí to od inštitúcie, ale existuje rastúca a rozsiahla sieť nielen kresťanov, ale aj židov a moslimov, ktorí sa zaoberajú náboženskými otázkami v kontexte akademickej zdravotnej starostlivosti.

Aký je váš vianočný vinš pre tých, ktorí počas tohto obdobia čelia problémom so psychickým zdravím?

Ľuďom so psychickými ťažkosťami na Vianoce prajem, aby vedeli, že nie sú sami, že na nich záleží a že je tu pre nich nádej.