Americký pastor o Slovensku Amerika by sa od vás mala učiť pokore a autentickosti, ale niekedy ste až príliš úprimní

„To, čo na Slovákoch za tie roky oceňujem, je vaša autentickosť a otvorenosť. Nenosíte toľko masiek, dokonca pretvárky je tu stále menej, čo o Amerike neplatí. Páči sa mi, že tu dokážem ísť s ľuďmi veľmi rýchlo do hĺbky, naozaj rýchlo,“ hovorí americký pastor a hudobník Mark Chase, ktorý so svojou manželkou žije na Slovensku už 12 rokov.

Od roku 2018 stojí za hudobno-evanjelizačným projektom Bratislava spieva gospel, ktorý prepája 200 amatérskych spevákov s profesionálnymi hudobníkmi. V rozhovore hovorí nielen o tom, ako tento projekt mení ľudí, ale aj o tom, ako sa za dekádu zmenilo Slovensko i Spojené štáty americké. 

Prečo prišiel evanjelizovať práve na Slovensko? Ako ľudí privádza k viere? Čo sa mu nepáči na americkej spoločnosti a čo by sa Slováci mohli naučiť od Američanov?

Skôr než sa dostaneme k tomu, ako ste sa dostali na Slovensko, odkedy ste vedeli, že budete pastorom? 

Myslím, že to bolo niekedy v 10. ročníku, mal som asi 14 či 15 rokov, keď som prvýkrát cítil volanie do služby. Vyrastal som v kresťanskej rodine a obaja moji rodičia boli taktiež hudobníci. Viera a hudba boli vždy súčasťou môjho života. Vedel som, že budem robiť niečo s hudbou, pretože to je to, čo som miloval a bavilo ma to, no chcel som to nejako spojiť s Božím poslaním a tým, čo pre mňa bude mať. 

Rozhodol som sa študovať kompozíciu a biblickú teológiu. Na vysokej škole som spoznal aj svoju manželku. Boh akosi stále otváral dvere príležitostiam na službu a ja som sa len tak viezol na jeho vlne. Nepremýšľal som o tom, že budem slúžiť na plný úväzok s hudbou v zbore. Tento koncept vtedy nebol v Amerike taký populárny ako dnes.

Nikdy by som takisto nepovedal, že pôjdem niekam do zahraničia a budem misionárom, ale určite som bol otvorený, ak by Boh chcel otvoriť tieto dvere.

Otvoril ich a už ste 12 rokov na Slovensku. Ako ste sa tu ocitli?

Cirkev, v ktorej sme 20 rokov slúžili v Colorade, nás oficiálne poslala sem na Slovensko na misiu ako partnerov Josiah Venture, mládežníckej organizácie, s ktorou naša cirkev spolupracuje už mnoho rokov. Víziou Josiah Venture je vidieť Božie hnutie medzi mládežou v strednej a vo východnej Európe, ktoré nájde svoj domov v miestnej cirkvi a premení spoločnosť. 

Naším poslaním je pripraviť novú generáciu na plnenie Kristovho poslania prostredníctvom miestnej cirkvi. Túto prácu vykonávame v spolupráci s Tréningovým centrom Kompas tu na Slovensku.

Prišli ste evanjelizovať na Slovensko, kde je viera v porovnaní s inými západoeurópskymi krajinami stále pomerne živá. Prečo práve sem?

To je dobrá otázka. Cítili sme, že Boh nás volá práve do tejto časti Európy, no nevedeli sme presne kde. Najskôr sme prišli do Českej republiky, známej pomerne silným ateizmom, aby sme videli, čo tu Boh robí. Pár priateľov nám však po príchode povedalo, že by sme sa mali pozrieť na Slovensko, pretože cítili veľkú potrebu aj tam.

O Slovensku sme nič nevedeli, tak sme len tak trochu počúvali a nasledovali Božie vedenie týmto smerom. A to sa potom naozaj potvrdilo mnohými rôznymi spôsobmi.

Nedostávate otázku, či nemajú možno akútnejšie potreby Spojené štáty americké? 

To je dobrá otázka. Myslím si, že v Spojených štátoch je určite veľká potreba, ale aj v Amerike praktizujeme biblickú tradíciu nasledovania Krista v duchu hlásania evanjelia všetkým národom.

Na svete, aj tu na Slovensku, je veľa ľudí, ktorí sa môžu nazývať kresťanmi alebo veriacimi, avšak skutočne nasledovať Ježiša a žiť tak, ako žil on, je celkom iná realita. Je toľko veriacich ľudí, ktorí však vieru nežijú. Ak o sebe tvrdíme, že sme kresťania, na to, aby toto tvrdenie bolo pravdivé, musí existovať dôkaz, že ho človek osobne pozná a žije tak, aby napĺňal Kristovo dielo a vôľu vo svete.

Vy sa to na Slovensku snažíte robiť aj cez projekt Bratislava spieva gospel. V jednom rozhovore ste povedali, že Slováci majú hudbu v krvi a svoje emócie vyjadrujú najautentickejšie práve prostredníctvom hudby. Stále si to myslíte?

Stále to tak cítim. Dokonca si myslím, že Slováci sú pri kontakte s umením ešte emocionálnejší, ako to bolo vtedy, keď sme sem prišli. Dnes je to ešte výraznejšie, len keď sa pozriem, ako sa tu rozšírila forma chvál medzi mladými ľuďmi a funguje toľkými rôznymi spôsobmi. Bude zaujímavé sledovať, ako budú pokračovať vaše ďalšie generácie. Rastie tu čosi zaujímavé.

Mark Chase. Foto: Facebook/Bratislava spieva gospel

Prečo ste si na evanjelizáciu vybrali práve projekt Bratislava spieva gospel?

Desať rokov sme boli súčasťou speváckych zborov Fusion Slovensko a bol to skvelý nástroj na oslovenie mladých. Keďže však títo mladí ľudia z Fusionu vyrastali, chceli sme preskúmať iné hudobné možnosti, ktoré by mohli zažiť. Keď sme videli, aký úspech mal projekt nášho priateľa z Ostravy – Ostrava spíva gospel, povedali sme si, že to skúsime aj my v Bratislave. Prišlo nám to ako krásny spôsob prepojenia všetkých vekových skupín slúžiacich bok po boku. 

Podobné prepájanie ľudí z rôznych vekových skupín pokladám za naozaj dôležité, pretože mám pocit, že si ako generácie prestávame rozumieť. Žijeme aktívne, ale málo vecí robíme spolu, pritom naše spoločné stretnutie naprieč generáciami je veľmi dôležité. Musíme to budovať. Takto sme dostali nielen na jedno pódium všetky generácie od 15-ročných až po seniorov vo veku 75 rokov. Je to naozaj zdravé a je krásna vec, keď nás to k sebe privedie aj cez evanjelium. A stále rastieme.

Máte už toľko záujemcov, že musíte uchádzačov odmietať? 

Zatiaľ nie, ale začíname siahať na naše kapacitné limity, čo je však na jednej strane aj vzrušujúce. Akoby sme jazdili na vlne. V roku 2018 sme začali s približne 73 spevákmi, ďalší rok sa ich počet zdvojnásobil na 150 a tento rok bolo prihlásených už 232 účastníkov, z ktorých vystupovalo na pódiu približne 200.

Koľko z nich tvoria tí, ktorí sa vracajú každý rok? 

Skoro polovica. Druhá polovica je nová a často nemá kresťanské pozadie ani zázemie v žiadnej cirkvi. Sú to ľudia, ktorí prídu len preto, že to uvideli niekde na Facebooku alebo Instagrame, sú zvedaví a chcú spievať. Takto sa zídu ľudia z úplne rozličných prostredí, profesií, a to je to, čo je na tom nádherné.

Na záverečný koncert v Slovenskom rozhlase nacvičujete s ľuďmi 10 týždňov, pritom nerobíte rozdiely, či človek vie alebo nevie spievať. Ako to, že to napriek tomu viete dať tak rýchlo dokopy a znie to dobre?

Robíme to jednoduché pre každého. Teda relatívne, niekedy to neznie, ale v tom je tá krása. Moja žena, ja a ďalší máme dary od Boha, aby sa tieto veci stali. Speváci nemusia poznať noty, všetko sa učia podľa sluchu. Opakujú po nás, a keď to podávate skutočne zábavným, energickým spôsobom, tak to ide rýchlo. Ľahko získate rýchle výsledky. 

V takejto veľkej skupine ľudí nemusíte mať ten najdokonalejší hlas, keď sa to všetko spojí dokopy, spolu to vytvára krásny zvuk. Nemusí byť každý nadaný tak ako ten druhý, ale všetci sme boli stvorení na to, aby sme spievali. My len ľuďom dávame priestor, aby to ukázali. To je na tom to Božie a on to požehnáva.

Napriek tomu to neznie amatérsky. 

To sme radi, ale aj tak nehľadáme dokonalosť. Chceme, aby to bolo otvorené pre každého, aby sa mohol učiť a budovať vzťahy. To je to hlavné – budovanie vzťahu s Bohom aj medzi sebou, a funguje to. Ľudia sa bavia, vytvárame dobrú atmosféru a myslím, že všetci naozaj úprimne cítia, že sa tu ľuďom naozaj záleží na druhých.

Ľudia tu slúžia druhým rôznymi spôsobmi. A je to pre nich cesta, ako sa prejaviť a milovať iných. Rastú v používaní svojich duchovných darov, učia sa, ako ich dostať von zo seba a vniesť aj do životov iných.

Mark Chase. Foto: Postoj/Adam Rábara

Nie každý účastník je veriaci. Ako to robíte, aby to medzi ľuďmi vzájomne fungovalo a necítili sa do ničoho tlačení? 

Myslím si, že to funguje práve preto, že sa všetci vzájomne rešpektujeme, že sme z rôznych prostredí. Je to taká dobrá zdravá rodina. Nie dokonalá, ale zdravá rodina. Ľudia tu napriek tomu majú možnosť zažiť niečo skutočne výnimočné. Verím, že je to dielo Božie. On pracuje cez nás, a ak chceme a máme otvorené srdcia, on to žehná.

Keď vidíte toľko ľudí, ktorí sa neustále usmievajú, ale aj keď vidíte plač, je to krásne. Ukazuje sa, ako sa hudba dotýka sŕdc. Ukazuje to, ako sa hudba a jej posolstvo dokáže dotknúť sŕdc. Videl som tu ľudí, ktorí trpia v zúfalstve, ako dostali vnútornú radosť. Ľudí, ktorí sú smrteľne chorí a umierajú, ale toto miesto v nich vzbudilo pocit nádeje uprostred chaosu. To je vzácne.

Podarilo sa vám niekoho z neveriacich priviesť k viere?

Áno, deje sa to.

Deje sa to často? 

Ťažko sa to počíta. Osobne si nerobím poznámky, ale na základe toho, čo počujem, a vecí, ktoré vidím, to nie je ojedinelé. Mojou úlohou však nie je byť tým, kto to s istotou uvidí. Kristus povolal všetkých, ktorí v neho veria, aby robili učeníkov a tí privádzali k viere ďalších. 

Aj našou misiou je hľadať a získavať učeníkov, no najmä zasadiť semená a nechať ich zakoreniť sa. Keď vidíte, že semienko klíči a rastie, pracujete s ním ďalej, aby prinášalo ovocie. Niekedy však nemusíme poznať výsledok, napriek tomu vidím, ako aj táto skúsenosť mení ľuďom životy. Nie je to len o speve.

Pociťovali ste niekedy počas nácvikov aj duchovné útoky? 

Určite. Diabol nikdy nespí. Nechcem o tom ani veľa hovoriť, pretože nechcem, aby môj nepriateľ vedel, čo si myslím. Voči takému rivalovi musíte byť strategický. (Úsmev.) Boli sme však viackrát v minulosti testovaní mnohými spôsobmi.

Môžete aspoň niečo z toho priblížiť? 

V roku 2022 bola moja žena počas nácvikov v nemocnici celý mesiac. Počas skúšok vážne ochorela. Chodil som za ňou do Viedne každý deň. Bol to rok, keď témou našich koncertov bola radosť v Kristovi a skúška viery uprostred ťažkostí, pretože strach nie je naša budúcnosť. V tom čase mi to pripadalo ako neuveriteľný útok na nás a na to, čomu veríme.

Ale aj uprostred týchto ťažkostí sme videli Boha robiť veľké veci, meniť ľudské životy, pre ktorých bolo to, čo sme zažívali, svedectvom aj povzbudením. Predsa opakom strachu je viera. Samozrejme, aj ja môžem mať obavy z mnohých vecí, ale strach, to je iná úroveň. No ako hovorí Písmo, dokonalá láska vyháňa strach.

Vidíte, ako vaše dielo mení ľuďom životy. Ako sa za tých 12 rokov, čo ste tu, zmenilo Slovensko?

Slovensko je čoraz viac západnejšie. A nie je to len tým, že Bratislava sa vyvíja a všetko tu rastie. Aj mentálne ste na Západe, ale ešte o živote stále nerozmýšľate rovnako.

Veľa vecí, ktoré sa dejú v Amerike, sa dejú aj tu. Mnohé veci, aj tie negatívne, sa u vás opakujú. Čím viac slobody máte, tým viac vecí sledujete a nechávate sa samými sebou pohltiť. Prepadnúť negatívnym stránkam kapitalizmu, najmä sebectvu, ktoré nás učí nemyslieť na ľudí naokolo, je veľmi ľahké pre každú kultúru. Dôležité je s tým bojovať. Ale vidím aj to, že sa o to snažíte. 

Napokon, nasledovanie Ježišovho príkladu je odpoveďou na všetky problémy, ktorým čelíme osobne aj v spoločnosti.

Ako vnímate Slovákov? 

To, čo na Slovákoch za tie roky oceňujem, je vaša autentickosť a otvorenosť. Nenosíte toľko masiek, dokonca pretvárky je tu stále menej, čo o Amerike neplatí. Tam má stále veľa ľudí tendenciu často nosiť masky. 

Ľudia sú tu veľmi úprimní, myslím, že niekedy až príliš úprimní. Mnoho ľudí vám tu dokáže povedať všetko a prichádzajúca generácia mladých ide v tom ešte ďalej. Mladí ľudia sa tu naozaj neboja veľmi otvorene povedať čokoľvek, čo si myslia a s čím zápasia.

Neviem, či je to však vždy len pozitívne. 

Súhlasím, ale celkovo si myslím, že je to skôr dobré, pretože byť schopný pomenovať niektoré veci otvorene a autenticky, to posúva človeka dopredu. Páči sa mi, že tu dokážem ísť s ľuďmi veľmi rýchlo do hĺbky, naozaj rýchlo. Áno, nie vždy je to najlepšie a niektorí to môžu zneužiť, ale je to skvelé na budovanie vzťahov. V USA nie je také ľahké nadviazať podobne hlboké vzťahy tak rýchlo.

Mark Chase. Foto: Postoj/Adam Rábara

Ako sa zmenili Spojené štáty za ten čas, čo ste preč? 

Samozrejme, nie som tam, ale sledujem to s odstupom. Na vývoji Spojených štátoch ma znepokojuje veľa vecí. V našej spoločnosti je akýsi škaredý prvok hrdosti, ktorý v Amerike prechádza do extrému. Spoločnosti vládne narcizmus. Veľa z neho pramení aj z vedenia našej krajiny. 

Samozrejme, Amerika má aj veľa krásnych hlbokých duchovných koreňov, vyslala do celého sveta veľa misionárov, za čo sme vďační, pretože aj my sme jednými z nich. Mám však obavy o našu cirkev v Amerike.

Čoho sa obávate? 

Nehovorím, že je to univerzálna pravda, ale evanjelikálna cirkev v Amerike sa stáva príliš politickou spôsobom, akým nám to Ježiš nikdy nehlásal. Mám pocit, že žijeme skutočne nezdravú rovnováha medzi zdravou povahou snahy prevziať kontrolu nad spoločnosťou, ku ktorej sme povolaní, a tým, čo už je cez čiaru. Na to, čo sa dnes deje aj s požehnaním veriacich, sme ako veriaci neboli povolaní.

Ako to myslíte? 

Boli sme povolaní, aby sme robili učeníkov zo všetkých národov a nechali Ducha Svätého robiť, čo chce. Mám však dojem, že niekedy možno zachádzame do nevyváženej snahy o uzákonenie spravodlivosti. Nemôžete uzákoniť spravodlivosť. Spravodlivosť pochádza zo sŕdc, ktoré sa stretli s Božím Duchom a chcú ísť za Bohom skutočne, autenticky, osobne. 

Nemyslím si, že to, čo sa v Amerike politicky deje, je to, čo nás Kristus skutočne pozval robiť. Musíme byť ochotní trpieť, ale nie prevziať kontrolu nad politikou.

Čo konkrétne vás znepokojuje? Čo sú veci, v ktorých sa Cirkev v USA politicky angažuje a nemala by sa?

Nechcem sa venovať presným podrobnostiam jednotlivých tém, tých kategórií je veľmi veľa. Najviac ma však znepokojuje postoj a držanie tela ľudí, ktorí sa nazývajú kresťanmi. Zdá sa, že mnohí majú pocit, že musia byť militantní a osobne všetko kontrolovať, držať nápisy, kričať a pochodovať v uliciach o tom, čo si myslia. Kedy to Ježiš robil? Ježiš povedal, že sa jedného dňa vráti a bude vládnuť. To je jeho úloha. 

Našou úlohou ako jeho nasledovníkov nie je vládnuť a ovládať svet prostredníctvom politiky. Našou úlohou je naďalej sa s láskou deliť o evanjelium plné milosti a pravdy s každým, koho stretneme, keď Boh otvorí tieto dvere, a pokračovať v získavaní učeníkov, ktorí budú získavať učeníkov. 

K premene spoločnosti dochádza, keď Kristovi nasledovníci pokorne a s láskou investujú do životov ľudí, do jedného života za druhým, kým sa Kristus nevráti, s rovnakým posolstvom lásky a nádeje, aké osobne prijali od Krista. Žiaľ, škaredý prístup „militaristického postoja“ medzi tými, ktorí sa hlásia ku kresťanom, má z pochopiteľných dôvodov negatívny vplyv a hrubo skresľuje Ježišovo meno.

Takže zmenu k lepšiemu od Trumpovej administratívy, ktorú podporujú aj kresťanské komunity, neočakávate.

Nie som politický expert, ale nie. Nič z toho, čo sa politicky deje, by som nespájal s tým, čo je potrebné na to, aby sme videli Kristovo víťazstvo. Verím však, že Boh môže využiť aj toto na svoju slávu. Ale to, čo sa deje v súčasnej americkej politike, je niečo škaredé, čo určite nemá nič spoločné s nasledovaním Kristovho života.

Čo by sa mali Spojené štáty naučiť od Slovenska? 

Určite pokoru. Američania by sa mali od vás naučiť byť ešte autentickejšími. A mali by sa aj naučiť, že Amerika nemá všetky odpovede na svete. (Smiech.) Myslím, že toto je chybné nastavenie amerického myslenia, že Amerika je stredobodom vesmíru. Je to veľmi smutné, ale mnohí to takto vnímajú. Myslím si, že Američan potrebuje viac cestovať a získať lepší pohľad na svet.

Čo by sme sa mali naučiť my od vás, Američanov?

Myslím si, že by ste si mali viac veriť a taktiež veriť v to, že nič nie je nemožné. S Bohom je všetko možné, ak je On v tom. Tomu by ste mohli viac veriť. Viera je jedným z mojich duchovných darov číslo jeden, takže o nej hovorím veľa, ale je pre život naozaj veľmi podstatná. 

Vieru rád žijem. Milujem jej dobrodružný aspekt, nechávam Boha, nech ma prekvapí každý deň, každú chvíľu. On je predsa zvrchovaný, všemocný Kráľ kráľov a vie všetko. Takže si určite zaslúži moju úplnú dôveru. Okrem toho v Písme čítame, že „bez viery nie je možné páčiť sa Bohu“. To sa mi zdá dosť podstatné.