List sestry Hermany Dávať si nejaké predsavzatie?

Drahá Emília, 

pýtala si sa ma, či si máš dať nejaké predsavzatie. Je nový začiatok roka a Ty máš plnú hlavu plánov, čo by si chcela zmeniť a najlepšie rýchlo a hneď. Dať si predsavzatie však znamená záväzok. Zobrať si na seba niečo, čo si doteraz neniesla, ale teraz to začneš niesť.

Tak ako aj v mnohých iných ohľadoch stále Ti pripomínam, že treba dostatočne zaťažiť aj telo, aj ducha, aj dušu. A to pekne rovnomerne. Nie je dobré dať si predsavzatia, len že prestanem jesť sladkosti, viac budem jesť zeleninu, viac sa začnem pohybovať. Dobre, toto všetko chceš urobiť pre svoje telo. Ale čo chceš urobiť pre svojho ducha? Čo pre svoju dušu?

Rozoberme si to teda postupne. Ako si poradiť so svojím telom? Si mladá, máš veľa energie, je potrebné, aby si sa hýbala. Neobmedzuj sa na desaťtisíc krokov či na kontrolu len jednej oblasti. Rob všetko – plávaj, lyžuj, skáč na švihadle, korčuľuj, behaj, chodievaj na turistiku. Každý deň nejaký pohyb. Je jedno aký. Dôležité je, že sa budeš hýbať. 

Niekedy môžeš obmedziť MHD, inokedy sa pôjdeš prejsť, aj keď sa ti nebude chcieť. Nepozeraj sa na to, koľko ješ, pozeraj sa na to, koľko sa hýbeš. Povedz si napríklad, že denne to bude hodina na čerstvom vzduchu strávená akýmkoľvek druhom pohybu. Samozrejme, plávanie asi nebude pobyt na čerstvom vzduchu, ale bude Ti ho nahrádzať. A v lete predsa môžeš plávať aj na čerstvom vzduchu a nie v bazéne.

Ako nasycovať ducha? Študuj, venuj sa niečomu peknému, čo Ti robí radosť, napĺňaj sa krásnymi vecami. 

Napríklad si každý deň prečítaj niečo osožné a milé. Nemusí toho byť veľa. Stačí nejakých pätnásť minút. Pôjdeš do divadla, uvidíš zaujímavé predstavenie. Zapisuj si pekné myšlienky, ktoré si si prečítala, s ktorými si sa stretla. Vráť sa k nim. Tvoj duch sa potrebuje sýtiť rovnako ako Tvoje telo, tiež musí trénovať. 

Rob si myšlienkové mapy, kresli si, spájaj si svoje poznanie. Neboj sa experimentovať s myšlienkami, ale ani s ručnými prácami, ktoré Ti pomôžu odľahčiť hlavu. Nepotrebuješ nič a nikoho prekonať. Robíš to len a len pre seba. Povedať si, že teraz mám pre seba svojich dvadsať minút. A miesto knihy, divadla, pekného filmu ich môžeš stráviť sama zatvorená v izbe a tak dobíjať baterky sama sebe.

Posledná je duša. Aj tá potrebuje svoje. Potrebuje pokoj a modlitbu. Čo sa týka modlitby, už sme si o tom písali v inom liste. Dôležité je, aby si svoj čas stretnutia s Pánom ukotvila do svojho denného programu, aby to neboli náhodné stretnutia, iba keď niečo potrebuješ. Modlitba je vzťah. A vzťahy sa budujú vzájomným spoznávaním.

Ako vidíš, ukázala som Ti veľmi veľký priestor na predsavzatia v Tvojom živote. Dôležité je uvedomiť si, že rok je beh na dlhú trať, ktorá bude mať 365 dní. A na túto trať nemôžeš vyraziť šprintom a potom postupne uberať. Je potrebné urobiť to opačne. Radšej pomaly začať, a keď už máš istotu, že máš niečo v živote zakotvené, až vtedy začni pridávať.

Prajem Ti, aby si mala odvahu denne sa postaviť pred zrkadlo a povedať si: „Dnes zlepším svet! A začnem od seba!“ A ja Ťa budem sprevádzať modlitbou, aby sa Ti všetko podarilo.

S láskou na Teba pamätá

Tvoja krstná mama