Prieskum o praktizovaní viery Na Slovensku klesá podiel ľudí, ktorí chodia pravidelne do kostola

Aktualizované

V praktizovaní náboženstva zaznamenalo Slovensko mierny pokles. Prejavuje sa to poklesom podielu tých, ktorí chodia pravidelne do kostola, a nárastom podielu tých, čo na bohoslužby nechodia nikdy.

Vyplýva to z výskumu Generácie a viera 2024 na vzorke 1 245 respondentov, ktorý pre konzorcium pracovísk – Sociologický ústav SAV, Ústav politických vied SAV a Univerzitu Komenského – uskutočnila agentúra Focus.

„Jedným z kľúčových rozmerov náboženskosti je účasť na bohoslužbách. Pri rovnako položenej otázke, ako bola položená viackrát od roku 1991, vidieť za tri dekády mierny pokles podielu tých obyvateľov Slovenska, ktorí sa zúčastňujú pravidelne na bohoslužbách v kostole,“ uviedol Miroslav Tížik zo Sociologického ústavu SAV.

Častejšie ako raz za týždeň chodí na bohoslužby vyše sedem percent opýtaných, raz za týždeň navštívi kostol viac ako 18 percent ľudí. Raz za mesiac je na svätej omši osem percent respondentov.

Približne 13 percent opýtaných prichádza na bohoslužbu iba v osobitné sviatky počas roka. Raz za rok chodí do kostola päť percent opýtaných, menej často 14 percent. Až tretina ľudí (33,5 percenta) sa vyjadrila, že do kostola nechodí prakticky nikdy.

Dynamika zmeny účasti na bohoslužbách v rokoch 1991 – 2024 (v percentách)

Pri sčítaní podielu ľudí, ktorí chodia do kostola aspoň raz za týždeň s tými, ktorí najvševujú chrám viackrát do týždňa je výsledná hodnota 26,3 percenta, pričom v roku 2017 bolo toto číslo takmer totožné – 26,5 percenta.

Náboženstvo je na Slovensku výrazne viac doménou žien. Ukazuje sa to pri návštevnosti bohoslužieb. Až 29 percent žien chodí na omše raz za týždeň alebo častejšie, mužov 24 percent.

Raz za rok alebo menej často chodí podľa výskumu do kostola 20,6 percenta žien a 17,4 percenta mužov. Z výskumu vyplýva, že 38,5 percenta mužov a 28,8 percenta žien sa nikdy nezúčastňuje na bohoslužbách.

Rozdiely návštevnosti bohoslužieb medzi mužmi a ženami v roku 2024 (v percentách)

„Popri vyššej a frekventovanejšej návšteve žien je nemenej zaujímavá aj návštevnosť podľa veku. Od veku 60 rokov sa pomer osôb, ktoré nikdy nenavštevujú bohoslužby, a tých, ktorí chodia raz za týždeň alebo častejšie, vyrovnáva a v neskoršom veku 70 – 79 prevažuje. Je tiež zaujímavé, že každotýždenná návšteva kostola do 50. roku života klesá a potom začína znova rásť,“ vysvetľujú Juraj Majo a Marcela Káčerová z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

„Tak ako návštevnosť bohoslužieb stúpa s vekom, tak štandardne klesá s veľkosťou sídla. Do veľkosti sídla do 2 000 obyvateľov je najčastejšou odpoveďou práve každotýždenná a častejšia návšteva kostola. V týchto obciach chodí takto pravidelne viac ako 1/3 tu žijúcich respondentov,“ dopĺňajú.

V stredne veľkých mestách (päť- až deväťtisíc obyvateľov) je najviac respondentov, ktorí chodia do kostola iba raz za rok (19,3 percenta), a v oboch metropolách (Bratislava a Košice) vôbec nechodí do kostola takmer polovica respondentov (47 percent).

Výrazné rozdiely v návštevnosti bohoslužieb sú aj medzi najväčšími kresťanskými prúdmi. Katolícki respondenti (gréckokatolíci a rímskokatolíci spolu) oveľa výraznejšie (38 percent) navštevujú bohoslužby ako protestanti (evanjelici, reformovaní a ostatní) (15 percent). Protestanti sa definujú skôr cez návštevu kostolov cez osobitné sviatky (štvrtina respondentov) alebo do kostola neprídu nikdy (štvrtina respondentov).

Rozdiely v účasti na bohoslužbách podľa konfesionálnych skupín v roku 2024
(v percentách)

Ak v prípade účasti na bohoslužbách v kostole je možné sledovať ich dynamiku od roku 1991, v prípade otázky na frekvenciu modlenia sa je možné sledovať až od roku 1999, teda v čase vrcholiaceho náboženského oživenia na Slovensku.

„Aj v tejto dimenzii náboženskej praxe vidieť mierne klesajúci trend medzi tými, čo sa modlia niekoľkokrát do týždňa alebo denne, a veľmi mierne posilnenie skupiny tých, čo sa modlia aspoň raz mesačne. Spolu s tým však vidieť aj nárast podielu tých, ktorí sa nemodlia nikdy,“ uviedol Miroslav Tížik zo Sociologického ústavu SAV.

Dynamika vo frekvencii modlenia sa mimo bohoslužieb 1991 – 2024 (v percentách)

Pri modlitbách je rozdelenie podobné ako v prípade účasti na bohoslužbách. „Je tiež kontrastné s dvomi najčastejšími odpoveďami na oboch extrémoch, a to buď nikdy (26 percent), alebo každý deň (24,7 percenta), a vidieť aj podobné rozdiely medzi mužmi a ženami,“ opísali Majo a Káčerová.

Modlitba sa ako súčasť náboženskej aktivity javí výraznejšie preferovaná u žien, najmä v prípade raz týždenne alebo častejšie (52 percent, pričom každý deň modlí takmer 30 percent žien). V ostatných frekvenciách sa rozdiel medzi pohlaviami stráca, kategória nikdy je dominantná ako odpoveď pre mužov (34 percent).

Rozdiely vo frekvencii modlenia sa mimo bohoslužieb podľa pohlavia (v percentách)

Zrejme najvýraznejší vzťah sa ukazuje medzi veľkosťou sídla a intenzitou modlenia. Vo všetkých obciach do 10-tisíc obyvateľov je najčastejšou odpoveďou na frekvenciu modlitby odpoveď „každý deň“, prípadne aspoň raz do týždňa alebo častejšie.

Až vo väčších mestách je dominantnou odpoveď „nikdy“, pričom v najväčších mestách Slovenska (Košice a Bratislava) sa nikdy nemodlí až takmer 40 percent respondentov.

Rozdiely vo frekvencii modlenia sa mimo bohoslužieb podľa pohlavia (v percentách)

Špecifický vzťah k modlitbe a jej frekvencii vidieť v rámci kresťanstva. Rozdiel medzi katolíckymi (rímskokatolíci a gréckokatolíci) a protestantskými (evanjelici, reformovaní a ostatní protestanti) náboženskými kategóriami ukazuje v prospech Katolíckej cirkvi, kde je každotýždenná a častejšia modlitba deklarovaná až u 60 percent opýtaných, pričom z tohto počtu sa každodenne modlí až takmer 35 percent katolíckych respondentov.

Špecifikom odlišných tradícií medzi katolíckym a protestantským prostredím je aj to, že katolíci sa najčastejšie modlia každý deň, prípadne aspoň raz do týždňa, kým protestanti skôr aspoň raz do týždňa alebo častejšie, alebo menej často ako niekoľkokrát do roka.

Výskum bol realizovaný na vzorke 1245 dospelých obyvateľov Slovenska v období od 4. do 21. októbra 2024. Pre konzorcium pracovísk – SÚ SAV, Ústav politických vied SAV a Univerzitu Komenského – ho uskutočnila agentúra Focus.