Kresťanské mimovládky, ktoré sa pridali ku kritike Fica Nechceme polarizovať, reakcie politikov na protesty boli neadekvátne

Nechceme polarizovať, reakcie politikov na protesty boli neadekvátne
Ľudia z ukrajinskej dedinky Vysokyj pomáhajú vykladať dovezenú pomoc zo Spišskej katolíckej charity. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
„Ak počúvame výčitky napríklad voči osobám z Ukrajiny a hrozby o zastavení pomoci, tak nemôžeme mlčať,“ vraví riaditeľ Bratislavskej arcidiecéznej charity Boris Hrdý.
8 minút čítania 8 min
Vypočuť článok
Kresťanské mimovládky, ktoré sa pridali ku kritike Fica / Nechceme polarizovať, reakcie politikov na protesty boli neadekvátne
0:00
0:00
0:00 0:00
Pavol Rábara
Pavol Rábara
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijný pobyt v Ríme a program Kolégia Antona Neuwirtha. Pracoval v SITA, v denníku Postoj je od roku 2015. Je ženatý.
Ďalšie autorove články:

Spomienka na Nežnú revolúciu v Dóme sv. Martina Sľúbili sme si aj lásku, ktorá povie pravdu druhému bez toho, aby odsúdila človeka (+ foto)

Keď spolu Duka a Havel sedeli za mrežami Citoval nám evanjelium a dodával nádej, spomínal Havel. Prvý som ho vtedy navrhoval za prezidenta, tvrdil Duka

Vatikánska sedma Potešili pápeža, Trumpa menej. Obvykle polarizovaní biskupi USA našli jednotu pri stanovisku k migrácii

Minulý týždeň prišli viac než štyri stovky mimovládnych organizácií s výzvou adresovanou premiérovi Robertovi Ficovi a jeho vláde, aby prestali „s vytváraním atmosféry ohrozenia Slovenska vnútorným nepriateľom a podsúvaním vymyslených sprisahaneckých teórií verejnosti“.

Popri organizáciách ako Transparency International Slovensko, Nadácia Zastavme korupciu, Post Bellum, Iniciatíva Inakosť či Možnosť voľby sú medzi signatármi aj kresťanské a konzervatívne mimovládky Fórum života, Bratislavská arcidiecézna charita či Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku.

Vo výzve mimovládky píšu, že sa musia „rázne ohradiť aj proti hrubým a znevažujúcim verbálnym útokom vládnych predstaviteľov adresovaným občianskemu sektoru ako celku, konkrétnym mimovládnym neziskovým organizáciám, ako aj niektorým ich líderkám a lídrom“.

Podľa vyhlásenia mimovládnych organizácií tieto útoky pripomínajú bývalé totalitné režimy (fašistický a komunistický), ktoré obdobne postupovali pri nastoľovaní nedemokratického politického poriadku.

„Pripájame sa k vyjadreniam a stanoviskám ďalších profesijných skupín a rázne sa chceme ohradiť proti tomu, že uskutočňujete kroky smerujúce k spochybňovaniu princípov demokracie, čoho jedným z najzávažnejších prejavov je odklon našej zahraničnopolitickej orientácie od vyspelého demokratického sveta smerom k nedemokratickým a totalitným štátom,“ napísali.

Polarizujúce je šíriť strach a nenávisť, hovorí šéfka Fóra života

Pod spomínanú výzvu sa podpísal aj riaditeľ Bratislavskej arcidiecéznej charity Boris Hrdý. 

Na otázku Postoja, čo ich k tomu viedlo, reagoval slovami o tom, že zo strany predstaviteľov štátu veľmi citlivo vnímajú vyjadrenia, ktoré bez konkrétnych dôkazov spochybňujú pôsobenie organizácií, ktoré robia služby vo verejnom záujme. 

„Ohrozuje to ich služby. Vyjadrenia a niektoré kroky predstaviteľov štátu môžu viesť k narušeniu demokratických princípov či spravodlivosti a jedno z poslaní charity ako cirkevnej organizácie je nezostať v boji za spravodlivosť niekde na okraji,“ uviedol Hrdý.

Kresťanských mimovládok sme sa pýtali aj na to, či vzhľadom na polarizujúcu tému brali do úvahy, že ich podpis pod výzvou môže vyvolať aj nesúhlasné reakcie.

„Polarizujúce nie je prejaviť slušným spôsobom svoj postoj. Polarizujúcim je opakovane šíriť strach a nenávisť zo strany najvyšších predstaviteľov štátu,“ reagovala Marcela Dobešová, ktorá šéfuje pro-life organizácii Fórum života.

Podporu výzvy vysvetľuje tým, že sa chceli ohradiť „proti tomu, že v našej spoločnosti sa uskutočňuju kroky smerujúce k spochybňovaniu princípov demokracie a otvorenej spoločnosti“. 

Podľa Dobešovej najvyšší predstavitelia štátu šíria strach a nenávisť, čo bude mať nedozerné následky. „Ohradzujeme sa proti šíreniu nenávisti proti mimovládkam,“ dodala.

Šéf Bratislavskej arcidiecéznej charity hovorí, že si uvedomovali, že podpis pod výzvou môže vyvolať aj nesúhlas, ale považovali to za nevyhnutné.

Boris Hrdý poukazuje na to, že v ich organizácii poskytujú služby všetkým ľuďom bez ohľadu na ich názor, národnostnú príslušnosť, politickú či sexuálnu orientáciu a budú tak robiť aj naďalej.

„Ak počúvame výčitky napríklad voči osobám z Ukrajiny a hrozby o zastavení pomoci, tak nemôžeme mlčať,“ vraví s tým, že sa s Ukrajincami denne stretávajú a vnímajú ich ťaživú realitu.

Podľa neho chcú byť Ukrajinci súčasťou tejto spoločnosti, chcú byť pre nás prínosom a uvedomujú si veľký záväzok voči krajine, ktorá im poskytla druhý domov. „A táto naša služba je tu pre všetkých, ktorí pomoc potrebujú. Nepoznáme motivácie našich predstaviteľov štátu, prečo robia to či ono, nevidíme do ich myslenia, vidíme a počujeme, a preto sa ozývame. Nechceme polarizovať, chceme hľadať pravdu a spoločné dobro,“ skonštatoval Hrdý.

Na otázku, či kresťanské mimovládky dostali na svoje angažovanie sa pri výzve aj nejaké reakcie, podľa slov Hrdého boli skôr cez sociálne siete „a tam sa zmestí všetko“. 

Vedenie Bratislavskej arcidiecézy sa k ich podpore výzvy nevyjadrilo. Vníma však, že svoj postoj vyjadrilo spolu s biskupmi Slovenska, pričom Bratislavská arcidiecézna charita vo veľkej miere pôsobí v obdobných podmienkach ako ostatné mimovládne organizácie, a preto považuje za prirodzené – v prípade rovnakých postojov – zjednocovať sa.

Marcela Dobešová hovorí, že nedostali žiadnu reakciu ani od členskej základne, ani od predstaviteľov cirkvi. „Sme občianskym združením – platformou ktorá združuje viac ako sto fyzických a vyše päťdesiat právnických osôb,“ ozrejmila. 

Výzvu podporila aj Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku. 

„Ohrozenie demokratických princípov, občianskej participácie, transparentnosti a šírenie nenávistných kampaní a zvyšovanie napätia vo verejnom priestore negatívne ovplyvňujú fungovanie občianskej spoločnosti, ktorej sme ako kresťanská organizácia súčasťou,“ tvrdí vedenie diakonie.

Riaditeľka evanjelickej organizácie Ľubica Szabóová Vysocká pre Postoj uviedla, že v tejto dobe spoločenského pnutia a atmosféry neistoty povzbudzujú svoje komunity a spoločenstvá, aby v modlitbe a s nádejou vytvárali dobrý a pokojný priestor pre klientov diakonie i  jej zamestnancov.

Reakciu od vrchných predstaviteľov ECAV nedostali, dodáva Szabóová Vysocká s tým, že tajomníčka ECAV pre médiá bola o pripojení sa k výzve informovaná. 

Charita na Spiši išla svojou cestou

K spoločenskej situácii na Slovensku sa vyjadrila aj Spišská katolícka charita. Ešte v pondelok 27. januára vydala vyhlásenie, ktorým sa „pripája k výzve podporiť mier a stabilitu v spoločnosti, odmietnuť akékoľvek rozdeľovanie spoločnosti, diskrimináciu alebo snahy o znevažovanie časti občanov vrátane menšín, ktoré potrebujú našu ochranu a podporu“.

Podľa vyjadrenia dôležité témy, ktorým by sme sa mali spoločne venovať, zahŕňajú dostupné a kvalitné vzdelávanie, funkčné zdravotníctvo, podporu zraniteľných skupín a budovanie udržateľného spoločenstva, kde bude mať každý jednotlivec svoju hodnotu.

„Práca na týchto cieľoch by mala byť prioritou všetkých volených zástupcov na Slovensku. Ich úlohou je podnikať kroky, ktoré spoločnosť zbližujú a podporujú jej jednotu, nie rozdeľovanie alebo vytváranie pocitu menejcennosti u akéhokoľvek jednotlivca,“ píše sa vo vyhlásení Spišskej katolíckej charity.

Táto cirkevná organizácia zároveň vyjadrila podporu všetkým, ktorí nenásilnou formou vyjadrujú svoje občianske postoje, či už ide o pokojne organizované zhromaždenia, alebo aktívnu pomoc vo svojich komunitách.

„Nenásilný dialóg je základom každej demokratickej spoločnosti a my stojíme na strane tých, ktorí ho podporujú,“ napísali.

Riaditeľ Spišskej katolíckej charity Pavol Vilček v rozhovore pre denník SME ozrejmil, že impulzom na vydanie stanoviska bola „neadekvátna reakcia politikov“ na občianske protesty.

„Reakcie politikov na to, že ľudia sa zišli na námestiach v Bratislave a v iných mestách, boli neadekvátne. Demokracia je práve v tom, že môžeme svoj názor vyjadriť aj tým, že niekam prídeme a stretneme sa. A to aj tí ľudia, ktorí s niečím nesúhlasia, aj tí, ktorí chcú niečo podporiť,“ povedal Vilček.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Charita Demonštrácie demokracia Robert Fico Ukrajina
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť