Slovo kňaza Prečo už nevznikajú ľudové piesne?

Nejeden majster povie, že nájsť dnes pomocníka so schopnými a ochotnými rukami je veľké umenie. Niekedy si mohli vyberať podľa toho, kto čo vedel. Dnes sa to vymenilo. Otázky nekladú zamestnávatelia, ale mladí ľudia. Prvá sa týka nástupného platu a druhá, kedy budú mať voľno. Časy sa menia...

Keď Ježiš oslovuje prvých nasledovníkov, nejde do domov módy alebo do barbershopov. Ide k rybárom, známym svojím tvrdým slovníkom a nočnou namáhavou prácou. Tam nájde pevné stĺpy budúcej cirkvi a nie nagélovaných metrosexuálov. Svet práce spája s vierou v neho.

Mentalita rozvodovosti totiž nie je len záležitosťou manželstiev. Zasiahla aj do vzťahu medzi inteligenciou človeka a jeho rukami. Ruky Ježišovho učeníka sú tie, ktoré sa rady zabárajú do matérie. Tvorenie prezrádza niečo o tvorcovi. Stačí sa pozrieť na žiariace oči muža, ktorý dokázal pre rodinu postaviť dom. Do konca života má byť na čo hrdý a budú ho chváliť aj ďalšie generácie. Jeho láska k rodine dostala konkrétnu podobu.

Aj Ježišove ruky k nám hovoria. Raz sa dotkol mŕtveho dievčaťa a ono ožilo. A túži, aby sme sa ho aj my dotkli, nielen o ňom básnili. Tak ako sa dotkla jeho šiat krvácajúca žena a bola uzdravená. Slovo a dotyk, inteligencia prepojená s rukami. Môžeme ju nazvať aj kreatívna inteligencia.

Tak ako sa poteší kvet, ktorý je darovaný milovanej osobe, tak aj svet akoby vzdychal (slovami apoštola Pavla v Liste Rimanom) a čakal, kedy si ho niekto z ľudí zoberie do rúk a pripraví z neho dar pre Boha na oltári sveta. Tu sa stáva každý tvorca akoby kňazom, keď sa jeho úmysel spojí s rukami a v nich sa premieňa matéria na oslavu Stvoriteľa. Ako znie tá tichá modlitba nad obetnými darmi? Plod zeme a práce ľudských rúk...

Kto si všíma históriu, ten vidí, že úpadok národov prichádza tam, kde ľudia prestávajú s manuálnou prácou a začínajú si prenajímať pracovnú silu z cudziny. Väzneným kňazom a rehoľníkom komunisti vnútili ťažké práce. Zaujímavo to opisuje český román Bílá voda. Paradoxne, aj tam vzniklo niečo dobré – ekumenické priateľstvá, nový jazyk ohlasovania evanjelia (ako to ukazoval Anton Srholec a iní) a stretnutie so svetom vzdialeným od kostolných múrov.

Ježiš nás mení na kreatívcov, ktorí radi tvoria, dávajú prácu druhým, majú chuť sa vzdelávať aj po škole a vedia oceniť kvalitné umenie, ktoré ich zošľachťuje a robí bližšími ľuďom a Bohu.

Jeho dnešná návšteva by mohla byť aj dobrým kritériom pre údajné zjavenia. Zdá sa, že Boh sa necíti dobre medzi lenivcami. Rád odovzdá svoju poštu do rúk tých, čo sa namáhajú. Tak to bolo v prípade malých pastierikov vo Fatime.

Ježiš nás mení na kreatívcov, ktorí radi tvoria, dávajú prácu druhým, majú chuť sa vzdelávať aj po škole a vedia oceniť kvalitné umenie, ktoré ich zošľachťuje a robí bližšími ľuďom a Bohu.

Spomeňme si na dievča Bernadetu z Lúrd, ktorá bola oslovená nebom, keď zbierala raždie do pece. Sestra Faustína sa venovala nie príliš voňajúcim bezdomovcom pri dverách kláštora, varila obed pre komunitu a zároveň si nenápadne zapisovala do denníka niečo, čo raz prinesie svetu viac Božieho milosrdenstva.

Ak sa údajne niekomu zjavila postava Márie, Ježiša alebo svätých – stačí mu dať fúkať, preskúmať jeho zdravotný stav a opýtať sa na jeho vzťah k robote. Lebo práca odhaľuje, či spolupracujeme s Bohom na obnove zeme.

Ak sa lenivému poberačovi dávok zjavuje na skrini či na sporáku znamenie z neba, treba maximálne zavolať novinárov, aby mali o čom písať a točiť reportáže. Ale veriť tomu nemusíme. Pochybnosti by nás mali naplniť aj pri ľuďoch, ktorí radi navštevujú pútnické miesta, zháňajú senzácie o svätých, ale ich ruky nevyjadrujú to známe: modli sa a pracuj.

Poctivá práca spája inteligenciu a ruky. Zároveň sa spája s pokorou. Ako u apoštolov po dnešnom zázračnom rybolove, ktorí sa preľaknú – a u Petra sa začína premena. Pred úlovkom nazval Ježiša rabbi. Keď uvidel jeho moc, už ho oslovuje Pán. Od zvedavosti prešiel k adorácii. Kto skúsil prítomnosť Boha, bude chcieť byť očistený od toho, čo nie je poznačené Božou láskou.