František, Vance a ordo amoris Postavili sa pápež alebo viceprezident proti tradičnému Akvinského učeniu? Rozdiel je skôr v rétorike

Kto by bol čakal, že sa roku pána 2025 bude na najvyššej úrovni svetovej politiky riešiť filozofia sv. Tomáša Akvinského a že sa do polemiky navyše zapojí samotný Svätý Otec?

Začalo sa to zdanlivo nevinnou poznámkou nového viceprezidenta Spojených štátov amerických J. D. Vancea, ktorá padla vo vysielaní Fox News. Viceprezident poznamenal, že existuje „veľmi stará kresťanská zásada“, podľa ktorej sú naše morálne povinnosti voči jednotlivým ľuďom hierarchicky zoradené.

Inak povedané, moje morálne povinnosti voči rodine sú záväznejšie ako povinnosti voči komunite, ktoré sú záväznejšie ako povinnosti voči krajine a tie sú záväznejšie ako povinnosti voči zvyšku sveta.

Táto hierarchia má svoj význam pre naše praktické kroky najmä v okamihoch, keď sa naše morálne povinnosti voči jednotlivým ľuďom dostávajú do konfliktu. Je teda pochopiteľné, prečo ju viceprezident spomenul práve v kontexte diskusie o migrácii.

Čo písal Akvinský

Viacero verejných katolíckych osobností (ako Edward Feser či Michael Knowles) vo Vanceových slovách nadšene rozpoznalo skutočne starú kresťanskú myšlienku nazvanú ordo amoris, respektíve ordo caritatis, ktorej najznámejšie výskyty sú v diele De doctrina Christiana od sv. Augustína a v Sume teologickej od sv. Tomáša Akvinského.

Akvinský na základe zjavenia aj prirodzenej filozofie dospel k záveru, že by sme mali milovať predovšetkým Boha. Lásku k Bohu však nedokážeme vysvetliť cez tradičnú definíciu lásky ako „chcenia dobra pre iných“, keďže Bohu ako čistému aktu nič nechýba. Žiadne dobro navyše preňho už nemôžeme chcieť.

Milovať Boha preto znamená skôr nasmerovanie našej vôle smerom k nemu, jeho uznanie a oslavu – nie preto, že by to potreboval, ale pretože je to dôstojné a správne – a prispôsobenie našej vôle tej jeho. Z toho nevyhnutne plynie druhá časť ordo caritatis, ktorou je láska k stvorenstvu.

Zo stvorenstva máme v prvom rade (nesebeckým spôsobom) milovať seba a potom našich blížnych, pričom naše povinnosti voči nim sú hierarchicky usporiadané.

Na inom mieste v Sume teologickej Akvinský spresňuje, čo to znamená: „Každému by sme mali prednostne udeľovať také výhody, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je s nami, jednoducho povedané, najtesnejšie spojený.“

„Tesnosť“ vzťahu sa potom určuje premennými ako blízkosť vzťahu či fyzická blízkosť osoby k nám. „A to sa môže líšiť podľa rôznych požiadaviek času, miesta alebo danej veci: v niektorých prípadoch by sa totiž malo v krajnej núdzi pomôcť skôr cudziemu človeku ako vlastnému otcovi, ak ten nie je v takej naliehavej potrebe,“ dodáva ešte anjelský doktor.

Zoom Michala LukáčaPrečo je morálne prípustné uprednostňovať vlastnú krajinu

Michal Lukáč

Vance sa hlási k Akvinskému

Samotný Vance sa k tejto tradícii explicitne prihlásil v internetovej polemike s učiteľom na Yale Rorym Stewartom.

„Stačí si vygoogliť ‚ordo amoris‘. Okrem toho myšlienka, že neexistuje hierarchia povinností, je proti zdravému rozumu. Naozaj si Rory myslí, že jeho morálne povinnosti voči vlastným deťom sú rovnaké ako povinnosti voči cudziemu človeku, ktorý žije tisíce kilometrov ďaleko? Myslí si to niekto?“ napísal.

Stewart si vtedy zrejme uvedomil, že jeho pôvodná kritika Vanceovho postoja ako „pohanského tribalizmu“ je slabá, a preto odkázal na biblický príbeh o milosrdnom Samaritánovi (pozri Evanjelium podľa Lukáša 10, 25 – 37).

Samaritán v tomto príbehu pomôže Židovi, ktorý sa stal obeťou násilnej lúpeže, a to potom, ako Žida bez povšimnutia obídu príslušníci jeho vlastného národa. Tento príbeh sa teda dá interpretovať ako príklad toho, že adresáti našich dobrých skutkov nemajú byť ohraničení príslušnosťou k nášmu národu.

Profesor filozofie James Orr však v texte pre prestížny časopis First Things upozorňuje, že tento príbeh netvrdí, že sa máme vždy starať o všetkých rovnako, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. V skutočnosti nás podobenstvo varuje, aby sme pre rozdiely nediskriminovali tých, ktorí sa nachádzajú v našej blízkosti a môžu sa stať adresátmi našej pomoci.

Je veľavravné, píše Orr, že grécke slovo pre „blížneho“, πλησίον (plēsion), vychádza z gréckeho slova πλησίος (plēsios), čiže „blízko“. (Pre slovenského čitateľa bude táto asociácia asi menej prekvapivá ako pre anglického.)

Pravé ordo amoris? Samaritán

Práve na príbeh o milosrdnom Samaritánovi odkázal vo svojom liste o migrácii americkým biskupom aj Svätý Otec František.

Ten do diskusie vstúpil 10. februára listom, v ktorom explicitne spomenul výraz ordo amoris. Je preto jasné, že reagoval priamo na Vanceovu interpretáciu tohto tradičného katolíckeho učenia.

Pápež František v liste napísal, že testom právneho štátu je to, či dôstojne zaobchádza aj s tými najchudobnejšími a marginalizovanými. To podľa neho nie je v rozpore s právom na riadenie vlastnej migračnej politiky, no tá nemôže byť uskutočňovaná „prostredníctvom privilégií niektorých a obetí iných“.

Tu pápež prichádza ku konceptu ordo amoris, na ktorý sa odvolával viceprezident Vance. „Kresťanská láska nie je koncentrickým rozširovaním záujmov, ktoré sa postupne rozširujú na iné osoby a skupiny,“ napísal František.

„Inými slovami: ľudská osoba nie je len relatívne expanzívne indivíduum s nejakými filantropickými citmi! Ľudská osoba je subjekt s dôstojnosťou, ktorý prostredníctvom konštitutívneho vzťahu k všetkým, najmä k tým najchudobnejším, môže postupne dozrievať vo svojej identite a povolaní,“ pokračoval.

„Pravé ordo amoris“ sa má podľa pápeža dosiahnuť meditáciou nad spomínaným príbehom o milosrdnom Samaritánovi, „teda rozjímaním nad láskou, ktorá buduje bratstvo otvorené pre všetkých bez výnimky“.

Vatikánska sedmaKto lepšie rozumie ordo amoris? Pri polemike medzi pápežom a Vanceom lietajú aj teologické argumenty

Imrich Gazda

Vágnosť neumožňuje jednoznačnú interpretáciu

Je medzi tvrdeniami Svätého Otca a viceprezidenta Vancea rozpor? Ťažko povedať, najmä pre vágnosť vyjadrení pápeža Františka. Katolícki komentátori sa v tejto veci preto rozchádzajú.

Kritický tón zvolil Ed Condon píšuci pre The Pillar. Pápežove vyjadrenia sú podľa neho nejasné, pretože o migrácii rozpráva široko, nerozlišujúc ekonomických migrantov od utečencov.

Na to, o akej konkrétnej veci pápež píše, bola príliš nekonkrétna aj pasáž o „privilégiách niektorých a obetiach iných“. Nie je totiž jasné, či pod tým Kristov námestník myslí napríklad rasovú diskrimináciu, ktorú by katolícka sociálna náuka jednoznačne odsúdila, alebo migračnú politiku vo všeobecnosti, ktorá nevyhnutne povedie k tomu, že sa do krajiny niektorí dostanú, niektorí nie.

Vágne pápežove vyjadrenia podľa Condona nepomáhajú polarizovanej americkej cirkvi. Na jednej strane sú progresívci, ktorí môžu pápežove slová vnímať ako kritiku akejkoľvek reštriktívnej migračnej politiky.

Na druhej strane sú silno pravicoví katolíci na hranici či za hranicou schizmy, ktorí sa zhromažďujú okolo osobností ako Carlo Maria Viganò, a cirkevná hierarchia sa im takýmito vyjadreniami ešte viac vzdiali.

„Stručne povedané, je veľmi dôležité, či pápežov list bude účinný pri formovaní postojov amerických katolíkov alebo len utvrdí ich politické postoje – to sa ešte len uvidí,“ napísal Condon.

Obrana amerických biskupov?

Katolícky analytický filozof Edward Fesser nie je žiadnym nekritickým obdivovateľom administratívy Donalda Trumpa (práve naopak, prednedávnom zverejnil esej, v ktorej tvrdí, že Trumpov plán s Gazou je „smrteľne nemorálny“), no v tejto polemike sa postavil na viceprezidentovu stranu.

Pápež František podľa neho buď popiera samotný princíp ordo amoris (čo by znamenalo disent proti katolíckej Tradícii), alebo jeho vyjadrenia nekritizujú skutočný postoj J. D. Vancea (ktorý netvrdí, že ľudia sú iba „indivíduami s filantropickými citmi“, či nepopiera univerzálnu ľudskú dôstojnosť).

Komentátor Raymond de Souza v texte pre National Catholic Register tvrdí, že sa to podľa neho dá vysvetliť tým, že medzi pápežom a viceprezidentom nie sú teologické, iba rétorické rozdiely.

Svätý Otec podľa neho neobhajuje otvorené hranice, ale za zlé považuje „zatváranie srdca pred imigrantmi, znevažovanie ich dôstojnosti a politické zneužívanie ich ťažkej situácie“.

V rétorike Trumpovej administratívy mohol František badať nedostatok súcitu k migrantom, a preto sa rozhodol zakročiť zdôraznením ich ľudskej dôstojnosti, ktorá je súčasťou ordo amoris z amerického pohľadu.

Raymond de Souza súčasne tvrdí, že pápež František sa mohol na Vanceove vyjadrenia zamerať aj preto, že Vance v iných vyjadreniach obviňoval amerických biskupov z toho, že zneužívajú štátnu podporu na pomoc migrantom na zlepšenie svojich vlastných finančných výsledkov.

„Svätý Otec pravdepodobne považoval za potrebné vyjadriť solidaritu s americkými biskupmi,“ dodal komentátor.

Intelektuálne pramene Trumpovej „dvojky“J. D. Vancea ovplyvnil filozof volajúci po konci liberalizmu aj kontroverzný blogujúci monarchista

Michal Lukáč

Téme sa ešte budú bližšie venovať kolegovia zo Sveta kresťanstva.