Christoph Schönborn: Naše kresťanské dedičstvo sme prehajdákali

Christoph Schönborn, najvýznamnejšia postava rakúskej katolíckej cirkvi, sa často vyjadruje k zásadným spoločenským témam spôsobom, ktorý vyvoláva kontroverzie. Niektoré postoje mu v rakúskych konzervatívnych kruhoch už dávnejšie vyniesli povesť liberála. Naposledy túto povesť v očiach časti konzervatívcov opäť potvrdil, keď spochybnil slová biskupa Alexandra Launa, ktorý v rakúskych prezidentských voľbách odporučil voliť Norberta Hofera.

Schönborn sa vtedy vyjadril, že nestačí mať len správny názor na potraty, ale z katolíckeho hľadiska je takisto dôležité, aby kandidát stelesňoval kresťanské princípy aj v ďalších témach, ako je postoj k slabším a marginalizovaným, k migrantom či k otázkam európskej spolupráce. Jeho vstup do kampane sa preto vnímal ako odporučenie pre ľavicovo-liberálneho kandidáta Alexandra van der Bellena.

Kardinál sa ešte jasnejšie vyhranil v otázke utečeneckej krízy, ktorá naplno prepukla minulý rok v lete: Schönborn vyzýval k solidarite s utečencami, ktorí utekajú z vojnových zón, ostro odsudzoval rétoriku politických elít najmä v strednej Európe, chválil nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, nedávno ju označil za „veľmi odvážnu, múdru ženu“, ktorá koná „s hlbokým citom pre ľudskosť“ a „najdôraznejšie v Európe hovorí, že tento problém musíme zvládnuť spoločne“.

Christoph Schönborn neostával iba pri rečiach, aktívne sa zapájal do pomoci utečencom, ktorí prichádzali do Rakúska, miestna cirkev aj na jeho popud ponúkla mnohým prístrešie a konkrétnu pomoc. To, čo pápež František stelesňuje na globálnej úrovni, znamená Schönborn pre Rakúsko. Napokon, obaja sú si veľmi blízki, Schönborn na jar predstavil pápežskú exhortáciu Amoris laetitia a bránil Františka pred obvineniami z relativizmu.

Práve z týchto dôvodov spôsobil Schönborn mediálny rozruch svojou nedeľnou kázňou k Sviatku mena Preblahoslavenej Panny Márie. Tento sviatok ustanovil pápež Inocent XI. z vďaky za víťazstvo kresťanských vojsk v boji pri Viedni.

Kardinál Schönborn pri tejto príležitosti hovoril o hrozbách Európy inak ako v uplynulom roku, keď ako hlavnú spoločenskú aj duchovnú drámu vnímal to, či sa Európania dokážu solidarizovať s utečencami.

Tu sú slová, ktoré kardinál predniesol uplynulú nedeľu:

„Naše kresťanské dedičstvo sme premárnili a prehajdákali. A teraz sa čudujeme, ako to v Európe vyzerá. Podobáme sa márnotratnému synovi, ktorý premárnil vzácny majetok svojho otca, vzácne kresťanské dedičstvo. Zrazu zisťujeme, že nám tu a tam niečo chýba, keď sa ocitáme v núdzi. Nielenže nám začína chýbať niečo po ekonomickej stránke, to ešte len príde, ale najmä, že nám niečo chýba ľudsky, nábožensky a z hľadiska viery. Čo sa stane z Európy? Dnes uplynulo 333 rokov odvtedy, čo bola zachránená Viedeň. Dôjde k tretiemu pokusu o islamské dobytie Európy? Mnohí moslimovia si to myslia a želajú a hovoria: Táto Európa je na konci. Myslím si, že to, čo v dnešnom čítaní robí Mojžiš a čo robí Milosrdný Boh (…), by sme si mali dnes vyprosovať pre Európu: Pane, daj nám ešte šancu! Nezabudni, že sme tvojím národom. Tak ako mu Mojžiš pripomína: Je to predsa TVOJ národ, TY si ho vyviedol, TY si ho zasvätil, je to TVOJ národ.
Tak ťa prosíme: Pane, pripomeň nám, je to TVOJ národ. Aj keď sme zblúdili a aj keď sme premárnili dedičstvo, pane, nezavrhuj nás. Nezavrhuj Európu, z ktorej povstalo toľko svätcov. Nezavrhuj nás, hoci sme sa vo viere stali takými vlažnými.“


Niekto môže v týchto slovách vidieť Schönbornovo precitnutie, niekto medzi predošlými výzvami kardinála a jeho dnešným varovaním nemusí vnímať žiaden rozpor. Príklad Christopha Schönborna možno najviac ukazuje, aké nezmyselné je vtesnávať dnešné zložité problémy, ktorým Európa čelí, do jednoduchých ideologických formuliek.