Čo sa deje po smrti pápeža Kto riadi cirkev? Aká je úloha kardinála komorníka a kedy môže byť konkláve?

Kto riadi cirkev? Aká je úloha kardinála komorníka a kedy môže byť konkláve?
Foto: TASR/AP
Pred začiatkom konkláve musí uplynúť najmenej pätnásť celých dní, pričom pred voľbou môže uplynúť najviac dvadsať dní. Kardinálov dovtedy čakajú každodenné stretnutia, tzv. kongregácie.
10 minút čítania 10 min
Vypočuť článok
Čo sa deje po smrti pápeža / Kto riadi cirkev? Aká je úloha kardinála komorníka a kedy môže byť konkláve?
0:00
0:00
0:00 0:00
Pavol Rábara
Pavol Rábara
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijný pobyt v Ríme a program Kolégia Antona Neuwirtha. Pracoval v SITA, v denníku Postoj je od roku 2015. Je ženatý.
Ďalšie autorove články:

Spomienka na Nežnú revolúciu v Dóme sv. Martina Sľúbili sme si aj lásku, ktorá povie pravdu druhému bez toho, aby odsúdila človeka (+ foto)

Keď spolu Duka a Havel sedeli za mrežami Citoval nám evanjelium a dodával nádej, spomínal Havel. Prvý som ho vtedy navrhoval za prezidenta, tvrdil Duka

Vatikánska sedma Potešili pápeža, Trumpa menej. Obvykle polarizovaní biskupi USA našli jednotu pri stanovisku k migrácii

Smrťou pápeža Františka sa v cirkvi začalo tzv. obdobie sede vacante.

Ide o latinský pojem, ktorý vyjadruje, že pápežský (alebo apoštolský, či rímsky) stolec je uvoľnený, teda vakantný.

V cirkvi existujú presné pravidlá pre toto obdobie. Voláme ho aj interregnum, teda medzivládie – obdobie medzi koncom jedného pontifikátu až po zvolenie nového pápeža.

Kódex kánonického práva uvádza, že keď nastane takáto situácia, v riadení celej cirkvi sa nesmie nič meniť; majú sa však zachovávať osobitné zákony vydané pre tieto okolnosti (kán. 335).

Všetky dôležité cirkevné rozhodnutia, ako sú nové právne predpisy alebo menovanie biskupov, sa zastavia až do zvolenia nového pápeža. 

Počas uprázdnenia Apoštolského stolca sa zveruje vedenie cirkvi kardinálskemu kolégiu, čo je zbor všetkých kardinálov. Ten môže vykonávať len bežné záležitosti, ktoré nemožno odložiť, uvádza Catholic News Service.

Na čele kolégia kardinálov je dekan, prípadne prodekan, pričom dekan ani prodekan nemá nad ostatnými kardinálmi nijakú riadiacu moc, ale je pokladaný za prvého medzi rovnými (kán. 352 § 1).

Končia takmer všetci

Špeciálne pravidlá pre obdobie sede vacante alebo interregna obsahuje apoštolská konštitúcia Universi Dominici gregis z roku 1996. Pápež Ján Pavol II. v dokumente presne určil nielen poriadok konkláve, ale aj limity právomocí kolégia kardinálov. 

V prípade uprázdnenia Apoštolského stolca všetci vedúci kuriálnych inštitúcií a členovia končia v úrade. Výnimku tvoria okrem kardinála komorníka hlavný penitenciár a pápežský almužník, ktorý pokračuje vo vykonávaní charitatívnych diel (Predicate evangelium: čl. 18).

Vedenie úradov si ponecháva aj zástupca štátneho sekretariátu, sekretár pre zahraničné vzťahy a sekretári dikastérií, zodpovedajú sa kardinálskemu kolégiu.

 

Čo sa deje po smrti pápeža (krok za krokom)

Pápež poslednýkrát vydýchne (prítomní sú osobný tajomník – argentínsky kňaz Daniel Pellizzón od júla 2023, osobný lekár Sergio Alfieri a ošetrujúci personál).

O smrti je upovedomený kardinál komorník (Kevin Joseph Farrell, 77, USA, prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život).

Kardinál komorník oficiálne konštatuje pápežovu smrť v kaplnke, nie v izbe (zmena zavedená v novembri 2024).

Kardinál komorník oznámi pápežovu smrť kardinálovi vikárovi Rímskej diecézy (Baldassare Reina, 54, Taliansko), ktorý o tom upovedomí obyvateľstvo Ríma.

Kardinál komorník alebo prefekt Pápežského domu (od odchodu Gänsweina v roku 2023 je táto pozícia uprázdnená) oznámi pápežovu smrť dekanovi kardinálskeho kolégia (Giovanni Battista Re, 91, Taliansko, emeritný prefekt Kongregácie pre biskupov).

Dekan kardinálskeho kolégia oznámi smrť pápeža všetkým kardinálom a zvolá ich do Ríma.

Dekan kardinálskeho kolégia oboznámi so smrťou pápeža diplomatický zbor akreditovaný pri Svätej stolici a hlavy štátov.

Kardinál komorník zapečatí pracovňu a súkromné komnaty zomrelého pápeža a nariadi, aby tam personál, ktorý sa zvyčajne zdržiava v súkromnom byte pápeža, mohol zostať až do jeho pohrebu, keď sa zapečatí celý byt.

Po pohrebe pápeža a počas voľby nového pápeža nemá byť obývaná žiadna časť pápežských súkromných komnát.

Kardinál komorník po vypočutí kardinálov, ktorí predsedajú v troch hierarchických rádoch, vykoná všetky nariadenia týkajúce sa pochovania pápeža, ak on počas svojho života v tejto veci nevyjavil svoju vôľu.

Sekretár a kancelár Apoštolskej komory vystavia úradný dokument o smrti (tzv. rogito).

Kardináli prečítajú existujúce dokumenty, ktoré zanechal zomretý pápež kardinálskemu kolégiu.

Kardináli sa postarajú o to, aby sa zničil rybársky prsteň a olovená pečať, ktorými sa zaopatrujú apoštolské listiny.

Telo pápeža je bezprostredne po smrti uložené do rakvy (zmena zavedená v novembri 2024).

 

Príprava konkláve a generálne kongregácie 

Dekan kardinálskeho kolégia má povinnosť informovať všetkých kardinálov o úmrtí pápeža a zvolať konkláve. Zároveň oboznamuje s pápežovou smrťou diplomatický zbor akreditovaný pri Svätom stolci a hlavy štátov príslušných národov.

Od kardinálov mimo Ríma sa očakáva, že sa čo najskôr vrátia do Večného mesta a ubytujú sa v Dome svätej Marty, ktorý dal postaviť Ján Pavol II. na účely ubytovania kardinálov počas konkláve, pričom izby sa vyberajú žrebom. 

Sixtínska kaplnka (kde sa bude konať samotné konkláve) sa v tomto čase zatvorí, zároveň sa prijmú bezpečnostné opatrenia, aby neboli kardináli odpočúvaní a aby nebola narušená diskrétnosť cez digitálne technológie, približuje web collegeofcardinalsreport.com.

Kardinál komorník Kevin Joseph Farrell (druhý zľava), vedľa neho zľava vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, substitút Štátneho sekretariátu Edgar Peña Parra a vatikánsky ceremoniár Diego Giovanni Ravelli oznamujú úmrtie pápeža Františka. Foto: TASR/Vatican Media via AP

Universi Dominici gregis uvádza, že počas uprázdnenia stolca jestvujú dva druhy kongregácií kardinálov: generálna kongregácia, teda celé kolégium až do začiatku volieb, a mimoriadna kongregácia. 

Inými slovami, niektoré veci riešia všetci kardináli na spoločných stretnutiach a iné záležitosti menší „manažérsky“ tím zložený z kardinála komorníka a troch ďalších kardinálov. 

Na generálnych kongregáciách sa musia zúčastňovať všetci kardináli, ktorým v tom nebránia nijaké právne prekážky. 

Avšak kardináli, ktorí nemajú právo voliť pápeža, teda sú starší ako 80 rokov, sa nemusia zúčastniť na týchto generálnych kongregáciách.

Mimoriadna kongregácia (menší tím) pozostáva z kardinála komorníka a potom z troch kardinálov asistentov, ktorých úloha sa končí po treťom dni a na ich miesto nastúpia ďalší. 

Po zmenách, ktoré urobil pápež František, má byť jeden z trojice kardinálov asistentov kardinál koordinátor Rady pre ekonomiku.

Ak je to potrebné, dôležitejšie záležitosti počas voľby prerokúva zhromaždenie kardinálov oprávnených voliť. Riadne záležitosti naproti tomu priebežne vybavuje mimoriadna kongregácia kardinálov.

Ján Pavol II. určil, že na mimoriadnych kongregáciách sa majú vybavovať iba bežné otázky, ktoré sa objavujú denne alebo sporadicky. Ak by sa však vyskytli závažnejšie otázky, ktoré si vyžadujú dôkladnejšie preskúmanie, tak sa musia predložiť generálnej kongregácii. 

Generálne kongregácie kardinálov sa zvyčajne konajú v Apoštolskom paláci vo Vatikáne.

Generálne kongregácie, ktoré sa konajú pred začatím konkláve, sa nazývajú prípravnými a musia sa konať každý deň, a to i počas dní, keď sa konajú pohrebné obrady za zomretého pápeža. 

Prisahajú zachovanie tajomstva

Čím sa kardináli na spomínaných zasadaniach zaoberajú?

Pri prvých generálnych kongregáciách je podľa dokumentu Jána Pavla II. potrebné rozdať kardinálom výtlačok konštitúcie Universi Dominici gregis, prípadne sa z nej na stretnutí priamo číta časť, ktorá sa týka uprázdnenia Apoštolského stolca. 

Zároveň musia všetci prítomní kardináli zložiť prísahu, že dodržia predpisy obsiahnuté v konštitúcii a zachovajú úradné tajomstvo. Túto prísahu musia zložiť aj tí kardináli, ktorí prídu neskôr a budú sa na týchto kongregáciách zúčastňovať až v druhej fáze. 

Prísaha znie: 

„My, kardináli biskupi, kardináli kňazi a kardináli diakoni Svätej rímskej cirkvi, sľubujeme, zaväzujeme sa a prisaháme, že všetci spolu a každý jeden z nás presne a svedomite dodržíme všetky normy, ktoré sú obsiahnuté v apoštolskej konštitúcii Universi Dominici gregis pápeža Jána Pavla II., a že prísne zachováme v tajnosti všetko, čo sa akýmkoľvek spôsobom vzťahuje na voľbu pápeža alebo čo prirodzene vyžaduje počas uprázdnenia Apoštolského stolca zachovanie tajomstva.“

Na jednej z bezprostredne nasledujúcich kongregácií musia kardináli podľa vopred zostaveného denného poriadku urobiť najnaliehavejšie rozhodnutia vzťahujúce sa na začiatok volebných rokovaní. 

Konkrétne určia deň, hodinu a spôsob, akým sa prevezie do vatikánskej baziliky mŕtve telo zomretého pápeža, aby tam bola vystavená na uctenie veriacim.

Ďalej urobia všetky príkazy, potrebné na smútočné oslavy zomretého pápeža, ktoré sa konajú počas deviatich za sebou nasledujúcich dní, a stanovia ich začiatok tak, aby sa pohreb konal medzi štvrtým a šiestym dňom po smrti.

Kardináli taktiež odobria potrebné výdavky na obdobie medzi smrťou pápeža a voľbou nástupcu, postarajú sa aj o to, aby sa zničil rybársky prsteň a olovená pečať, ktorými sa zaopatrujú apoštolské listiny, a napokon stanovia deň a hodinu začiatku volieb.

Pred začiatkom konkláve musí uplynúť najmenej pätnásť celých dní, pričom pred voľbou môže uplynúť najviac dvadsať dní.

V tomto období sa konajú aj osobitné kongregácie pozostávajúce len z kardinálov voliteľov, na ktorých kardinál komorník vedie diskusie a rozhoduje o menších záležitostiach.

Očakáva sa pohreb a samotné konkláve

Telo pápeža Františka bude v stredu ráno prenesené do Baziliky sv. Petra, kde mu budú môcť všetci veriaci vzdať úctu.

Podrobnosti budú stanovené a oznámené v utorok po prvom zasadnutí kardinálskej kongregácie, povedal to v odpovedi na otázky novinárov riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni.

Najbližšou významnou udalosťou budú potom pohrebné obrady. O pochovávaní pápežov sa zástupca šéfredaktora denníka Postoj Imrich Gazda rozprával v Postoj TV s kňazom Mariánom Gavendom a právnikom Igorom Augustiničom.

 

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Kardináli pápež Vatikán Konkláve Úmrtie pápeža Františka Lev XIV.
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť