František a nemecká cirkev S Nemcami ho spájalo nevyjasnené životné tajomstvo, možno ich vtedy prekukol

Každý, kto si ráno na Veľkonočný pondelok po správe o pápežovej smrti zapol nemeckú verejnoprávnu televíziu, zažil okrem smútku aj istý pocit trápnosti.

Kým sa nevysielal dokument, ktorý vznikol pri príležitosti 10. výročia zvolenia Jorgeho Bergoglia za pápeža a v ktorom Františka Nemcom s jemným švábskym humorom predstavil dnes už 92-ročný kardinál z kúrie Walter Kasper, spravodajstvo blúdilo v pološere.

Jeden príklad: Verejnoprávni novinári nedokázali vysvetliť schizmatický potenciál „synodálnej cesty“ nemeckej cirkvi a Františkom odmietnutý „synodálny výbor“ opakovane prezentovali ako nástroj proti zneužívaniu maloletých v cirkevných štruktúrach. Vznikol dojem, že stanice s ročným rozpočtom 9,1 miliardy eur nedisponujú katolíckymi novinármi – alebo len takými, ktorí nerozumejú alebo nechcú rozumieť fungovaniu svetovej cirkvi.

Mediálne odcudzenie s Františkom bolo o to pozoruhodnejšie, že argentínsky „pápež synodality“ pôsobil po čiastočne až nenávidenom Nemcovi Benediktovi XVI. vlastne ako pontifex podľa nemeckého gusta.

Františkova kritika nemeckej synodálnej cesty

Nemci však boli v posledných rokoch z Františka sklamaní. Ako Postoj napísal krátko pred Vianocami 2023, vatikánsky dokument, ktorý odobril možnosť požehnania pre páry rovnakého pohlavia, pokiaľ to v ničom nepripomína svadbu (Fiducia supplicans), uviedol mnohé biskupské konferencie na celom svete do rozpakov, pre väčšinu nemeckých laikov však nešiel dosť ďaleko.

Oficiálny webportál nemeckého katolicizmu katholisch.de vtedy odsúdil „železné trvanie na heteronormatívnom biblickom obraze ľudských vzťahov“ a prišiel s takýmto komentárom: „Predstavte si, že by Vatikán povolil dýchanie. Ale len pod podmienkou, že si to nebude možné zameniť so spevom.“

Nemecké sklamanie z Fiducia supplicansVatikán povoľuje dýchanie, ale s podmienkou, že sa to nesmie zamieňať so spevom

Martin Leidenfrost

Nemci svojmu pápežovi zazlievali najmä pasívny a odmietavý spôsob, akým sprevádzal a brzdil „synodálnu cestu“ nemeckých biskupov a laických funkcionárov. V novembri 2023 napísal štyrom nemeckým laičkám, že má „rovnaké obavy“ ako ony: „Významné segmenty tejto miestnej cirkvi skutočne podnikajú mnohé kroky, ktoré hrozia, že ju budú čoraz viac odkláňať od spoločnej cesty univerzálnej cirkvi. To nepochybne zahŕňa zriadenie synodálneho výboru, o ktorom ste sa zmienili. Cieľom tohto výboru je vytvoriť poradný a rozhodovací orgán. Ako sa však uvádza v príslušnom uznesení, jeho navrhovaná štruktúra nie je v súlade so sviatostnou štruktúrou Katolíckej cirkvi. V dôsledku toho Svätá stolica zakázala jeho vytvorenie listom zo 16. januára 2023, ktorý dostal môj osobitný súhlas.“

Pápež ešte raz opakoval svoju skoršiu kritiku: „Vo svojom Liste putujúcemu Božiemu ľudu v Nemecku som sa snažil nehľadať ‚spásu‘ v neustále sa vyvíjajúcich výboroch ani som nezotrvával v zaujatých dialógoch opakujúcich tie isté témy. Skôr som sa usiloval znovu zdôrazniť význam modlitby, pokánia a adorácie.“

Pri iných príležitostiach sa vyjadril ostrejšie. Nemeckých katolíkov, ktorí si 36 rokov po páde štátneho komunizmu v Európe stále udržiavajú „ústredný výbor“ (Zentralkomitee), obvinil z tendencie k ďalšej byrokratizácii. Mal pocit, že sú na metodicky nesprávnej ceste k reformám.

„Nemci zabudli na vieru svojich predkov“

Na jednej tlačovej konferencii novinárom z nemeckej katolíckej tlačovej agentúry KNA odpovedal, že „Nemci zabudli na vieru svojich predkov“. Zameraní na individuálnu sebarealizáciu, oddaní skôr Kantovmu racionalizmu než Hölderlinovým vznešeným snom – tak ich vnímal.

Františkánskej mníške Kataríne Ganzovej, ktorá bojuje za vysvätenie žien, počas audiencie poradil, že ak nesúhlasí s podmienkami prijatia do vysvätenej služby, môže si spraviť „inú cirkev“. Trafil klinec po hlavičke, keď povedal: „V Nemecku je veľmi dobrá protestantská cirkev. Nepotrebujeme dve.“

Mal pravdu a dostal za to neprajné nemecké nekrológy. Bývalý dominikán Daniel Deckers v pravicovom denníku Frankfurter Allgemeine kritizoval, že „pápež počas takmer dvanástich rokov svojho pontifikátu nikdy nenavštívil Nemecko“. Deckers s ukážkovou nemeckou spupnosťou dodal: „Ak vôbec navštívil Európu, bolo to len na jej okraji.“ Medzi okraje Európy očividne ráta Poľsko, Maďarsko a Slovensko.

Nezvyčajne pre nekrológy Deckers obšírne píše o ekonomických chybách „ľavicového perónistu“ Františka: „Skutočnosť, že chudoba vo svete a s ňou aj úmrtnosť matiek a detí klesla do takej miery, že sa to považovalo za takmer utopické, keď OSN začiatkom 90. rokov prijala Miléniové rozvojové ciele (MDGs) – pokrok nestál pápežovi za zmienku.“

Druhý nekrológ Frankfurter Allgemeine prišiel od redaktora sekcie Politické knihy. Thomas Jansen takisto kritizoval odmietnutie „synodálnej cesty“ a ordinácie žien: „Z pohľadu mnohých katolíkov v Nemecku a iných krajinách, ktorí žijú v sociálnej realite, v ktorej sa rovnosť považuje za samozrejmosť, sa tieto zmeny javia ako marginálne. Ak si vezmeme za meradlo nádeje, ktoré sa spájali so ‚synodálnou cestou‘ v Nemecku, výsledok pontifikátu je iný: pápež František neprijal ani ženy do diakonátu, ako to požadovala würzburská synoda už pred päťdesiatimi rokmi.“

Vatikán – Nemecko 1 : 0V zápase o kontroverznú radu začínajú nemeckí biskupi ustupovať rímskym kardinálom

Pavol Rábara

Traja nemeckí kardináli voliči a Walter Kasper

Nemecké sklamanie pramení z pocitu, že František ich nemal rád. Keďže viac ako desať rokov nekreoval nemeckých kardinálov, na nadchádzajúcom konkláve sa zúčastnia len traja Nemci. Všetci traja mali s Františkom nejednoduché vzťahy: 71-ročný mníchovský arcibiskup Reinhard Marx, 68-ročný kolínsky arcibiskup Rainer Woelki a bývalý prefekt Kongregácie pre vieru 77-ročný Gerhard Ludwig Müller.

Barokový Marx bol považovaný za blízkeho poradcu Františka, ten však bývalého predsedu Nemeckej biskupskej konferencie už v roku 2023 do pápežovej rady kardinálov „K9“ nepovolal. Marx sa predtým chválil, že v roku 2021 – po odmietnutí požehnávania homosexuálnych párov Kongregáciou pre vieru – pápežovi osobne povedal, „že takto to nejde“. Liberál Marx dokument Fiducia supplicans síce vítal, označil ho však za eiernd, čo doslovne znamená „potácajúci sa ako vajce“. Je to nemecká nadávka pre ťarbavý štýl písania.

Kolínčan Woelki, jeden z mála konzervatívcov medzi nemeckými biskupmi, je pre chyby pri riešení škandálov so zneužívaním maloletých terčom ostrej kritiky, ktorá prichádza aj zvnútra cirkvi. Kolín pod jeho vedením stratil tradičný status najväčšej nemeckej diecézy z hľadiska počtu katolíkov – toľko ich vystúpilo z cirkvi. Pápež nariadil kolínskemu kardinálovi, aby si v roku 2021 zobral niekoľko mesiacov voľna, a požiadal ho o rezignáciu. To však zostalo až do konca bez odpovede. Woelki tak dodnes úraduje.

Tretí volič budúceho pápeža, kardinál Müller, bol dokonca Františkovým otvoreným nepriateľom. Výrazne konzervatívny teológ, ktorého František v roku 2017 odvolal z vedenia Kongregácie pre vieru, sa odvtedy radikalizoval a začal sa vyjadrovať čiastočne konšpiračným slovníkom. Pravičiar Müller kritizoval dištancovanie sa Nemeckej biskupskej konferencie od AfD ako oportunizmus. Dokument pápeža Františka o požehnávaní homosexuálnych párov by podľa Müllera viedol k heréze.

Dojem, že František nemal o Nemecko záujem, je napriek všetkému mylný. František bol dušpastierom z celého srdca, nebol teológom alebo akademikom – a tak pravdepodobne pociťoval pred krajinou veľkých mysliteľov, filozofov a teológov bázeň.

Petrovo nástupníctvo prevzal od jedného z najmúdrejších mužov našej doby, špičkového bavorského teológa Josepha Ratzingera. Štyri roky spolupracoval s Benediktovým prefektom pre vieru, s Nemcom Müllerom.

Františka inšpiroval nemecký kardinál z kúrie, spomínaný Walter Kasper, ktorý sa vo veku 92 rokov celkom vtipne označuje za „kanonicky mŕtveho“ kardinála. František v nedeľu po svojom zvolení za pápeža pochválil Kasperovu najnovšiu knihu. Jej názov bol rovnako jednoduchý ako programový: Milosrdenstvo. O tri roky neskôr František vyhlásil „Rok milosrdenstva“. Heslo „chudobnej cirkvi pre chudobných“ bolo už obsiahnuté v Kasperovej knihe.

Iracký kardinál SakoNový pápež by mal byť otcom, nie sudcom. Na konkláve bude do troch dní rozhodnuté

Jozef MajchrákLukáš Kekelák

Záhadný študijný pobyt v Nemecku

Aby sme pochopili zvláštny vzťah zosnulého pápeža k Nemecku, musíme sa vrátiť do rokov 1985 a 1986. Vedúci argentínsky jezuita Jorge Mario Bergoglio mal v roku 1985 48 rokov – a presťahoval sa do Nemecka. Keďže samotný František nemeckú epizódu svojho života vo svojich životopisoch a biografických náčrtoch nevysvetlil, kolujú o nej rôzne verzie. Jedni tvrdili, že sa zdržiaval iba „zopár týždňov“ na malej teologickej fakulte Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom, podľa druhých tam bol „niekoľko mesiacov“.

Zistilo sa, že v lete 1985 bol jedným z viac ako stovky účastníkov dvojmesačného kurzu nemčiny v Goetheho inštitúte v Bopparde. Od augusta do októbra 1986 žil v Rothenburgu ob der Tauber, kde navštevoval ďalší kurz nemčiny v Goetheho inštitúte. O Františkovi sa hovorilo, že vedel dobre po nemecky, v Ríme však týmto jazykom rozprával málokedy.

Ani dôvod jeho nemeckého pobytu, ktorý sa začal tri roky po páde vojenskej diktatúry v Argentíne, vlastne nie je úplne známy.

Špekuluje sa, že doma v jezuitskom ráde polarizoval, vzal si čas na oddych alebo bol poslaný do Nemecka. Nemecké médiá po jeho voľbe za pápeža vyhlásili, že si prišiel ukončiť svoju dizertačnú prácu, iné, že si začal písať svoju doktorandskú prácu. Jezuitská škola vo Frankfurte potvrdila iba to, že Bergoglio „strávil v Sankt Georgene niekoľko mesiacov počas študijného pobytu v Nemecku v polovici 80. rokov, aby s jednotlivými profesormi konzultoval možnú tému dizertačnej práce“. Hovorkyňa dodala, že argentínsky kňaz u nich ani neštudoval.

Vie sa o pravdepodobnej téme nikdy nenapísanej dizertácie budúceho pápeža: Romano Guardini, nemecký filozof a teológ, ktorý bol ako Bergoglio talianskeho pôvodu a ktorý ho asi fascinoval svojimi „kresťansko-existenciálnymi výkladmi“ Dostojevského a Rilkeho. V knižnici vysokej školy Sankt Georgen mohol nájsť o Guardinim veľa prác.

Michael Sievernich, čestný profesor pastorálnej teológie, ktorý stretol Bergoglia už pred frankfurtským pobytom v Južnej Amerike a stretol ho tam aj niekoľkokrát neskôr, si na čas strávený s Argentínčanom spomína veľmi dobre. No ani bývalý spoločník podľa vlastných slov „nevie“, prečo páter Bergoglio nedokončil svoju dizertačnú prácu na frankfurtskej univerzite. Obaja jezuiti v priebehu rokov stratili vzájomný kontakt: „To všetko už pretieklo dole riekou.“

Nevieme teda, čo sa v Nemecku stalo. Možno Bergoglio iba hľadal alebo oddychoval, možno sa mu tam niečo pokazilo. Viaceré nemecké médiá sú presvedčené, že kritický vzťah pápeža k Nemecku sa začal práve počas jeho pobytu v rokoch 1985 – 1986. Spravodajský magazín Focus píše: „Budúci pápež sa v Nemecku necítil dobre. Projekt zostal nedokončený. Nerozumel si dobre ani s nemeckým jazykom, ani s nemeckým spôsobom teológie.“

Obraz Johanna Melchiora Schmidtnera z roku približne 1700 pomenovaný ako Panna Mária rozväzujúca uzly. Foto: wikimedia.org

Celkom isté je, že takmer päťdesiatročný Argentínčan niečo z Nemecka videl. Býval, čítal a učil sa v minimálne troch spolkových krajinách, v Porýní-Falcku, v Hesensku a v Bavorsku. Navštívil aj Augsburg, kde si obľúbil obraz nemeckého maliara Johanna Melchiora Schmidtnera. Zobrazuje Madonu rozväzujúcu uzly, ktoré symbolizujú starosti a ťažkosti ľudského života.

Mária, ktorá vyrieši zamotanosť a zmätok tohto sveta, oslovila budúceho pápeža natoľko, že si so sebou do Buenos Aires vzal kópiu. Tam sa nemecká Madona údajne stala jednou z najobľúbenejších svätíc v celej krajine.

S ohľadom na vyschnutú nemeckú zbožnosť vôbec nie je vylúčené, že nemecká Maria Knotenlöserin sa dnes v Argentíne uctieva viac ako na území spravovanom Ústredným výborom nemeckých katolíkov.

Žeby František sa v Nemecku necítil dobre, lebo Nemcov už vtedy prekukol?