Vatikanista Andrea Gagliarducci Kardináli diskutujú o nástupcovi od momentu, keď sa nový pápež ujme úradu

V deň pápežovej smrti uverejnil kritický komentár o Františkovi, pýtali sme sa ho, či podľa neho prevládajú pozitívne alebo negatívne aspekty pontifikátu zosnulého pápeža a či mohla mať Františkova dlhšia hospitalizácia vplyv na dĺžku konkláve.

Andrea Gagliarducci je taliansky novinár, píše predovšetkým pre ACI Stampa a Catholic News Agency. Vatikánske dianie komentuje aj v stĺpčeku na vlastnej stránke MondayVatican.com.

V pondelok 21. apríla ste uverejnili kritický komentár o pápežovi Františkovi bez akýchkoľvek pozitívnych emócií. Kto bol pre vás pápež František, pre vás ako novinára aj ako veriaceho katolíka?

Predovšetkým, neuverejnil som negatívny komentár. Text, ktorý som zverejnil, nemal byť hagiografiou. Chcel vyzdvihnúť kritické aspekty pontifikátu, a nielen tie pozitívne. Existuje tendencia robiť z pápeža svätca, keď zomrie. Lenže jedna vec je hovoriť o osobe, druhá vec hovoriť o jeho vládnutí, úrade. 

Pápež je pápežom pre každého veriaceho. Pápežstvo treba vždy brániť, ale na konkrétne rozhodnutia sa dá pokojne pozrieť a snažiť sa pochopiť, či idú správnym smerom alebo nie. A o to som sa snažil aj ja.

Keď hovoríme o Františkovom pontifikáte, prevládajú pozitívne alebo negatívne aspekty?

Nikdy by som sa neodvážil vysloviť takýto jednoznačný súd, aj preto, že je ešte skoro na historické hodnotenie pontifikátu. Keď sa pozrieme späť na históriu tohto pontifikátu, videli sme rôzne fázy. Uvedomil som si veci, ktorým sme pred dvanástimi rokmi pripisovali veľkú dôležitosť a na ktoré sa už nikto nepamätá, ako napríklad pápežov dialóg s laickým novinárom a ateistom Eugeniom Scalfarim, o ktorom Scalfari sám priznal, že o ňom neinformoval správne.

Kardináli cítia tlak, vedia, že vonku sa bude hovoriť, že sú rozdelení, a je nepravdepodobné, že by prekročili piaty deň hlasovania.

Môj názor je, že na komplexné, vyvážené zhodnotenie je potrebný čas. Novinár sa pozerá na súčasnosť, historik analyzuje minulosť. Pokiaľ ide o mňa, toto stále považujem za prítomnosť.

Môžete uviesť nejaké ďalšie príklady?

Uviedol som niekoľko skôr paradoxov pápeža Františka než negatívnych príkladov. Máme tu paradox pápeža, ktorý chce byť pre chudobných, potom však, sčasti pre nedostatočné historické pochopenie, redukuje Úrad apoštolskej charity (Elemosineria Apostolica), ktorý bol priamym úradom charity pápeža, na úrad v rámci Rímskej kúrie. K byrokracii teda pribudla ďalšia byrokracia.

Bol to pápež, ktorý sa zbavil symbolov moci, ktoré považoval za svetské, napríklad mozety (krátky plášť, ktorý zakrýva plecia), ale zároveň zasiahol ako svetský vodca do vatikánskeho súdneho procesu a počas neho zmenil pravidlá. Sú to možno detaily a otázky pre odborníkov, ale myslím si, že niečo naznačujú. 

Prejdime k tomu, čo sa blíži. Kardináli postupne prichádzajú do Ríma, očakávate dlhé konkláve? 

Myslím si, že vo všeobecnosti by sme nemali očakávať dlhé konkláve. Kardináli cítia tlak, vedia, že vonku sa bude hovoriť, že sú rozdelení, a je nepravdepodobné, že by prekročili piaty deň hlasovania. Potom by nás mohli prekvapiť.

Mohla mať nedávna hospitalizácia pápeža vplyv na dĺžku konkláve v tom zmysle, že počas Františkovej choroby už kardináli mohli diskutovať o nástupcovi?

Kardináli diskutujú o nástupcovi od momentu, keď sa nový pápež ujme úradu. Potom sa časom mení zloženie kolégia, ktoré môže hlasovať (nesmie mať viac ako 80 rokov), a mení sa tiež smerovanie. Na samotný proces to však nemá vplyv. Ovplyvňuje ho skôr skutočnosť, že kardináli sa stretávajú veľmi málo. Bude potrebný týždeň stretnutí, aby pochopili, ktorým smerom sa chcú uberať.

Aké sú podľa vás témy neformálnych rozhovorov medzi kardinálmi – hovoria hneď o potenciálnom pápežovi alebo sa najprv rozprávajú o témach, ako napríklad o tom, aké by mal mať budúci pontifex vlastnosti?

Kongregácie (stretnutia kardinálov pred konkláve, pozn.) slúžia predovšetkým na to, aby bolo v cirkvi zabezpečené bežné riadenie. Do pohrebu pápeža sa o budúcnosti príliš nediskutuje. Hovorí sa skôr o praktických otázkach, ako napríklad o dátume prenesenia pápežovho tela, o dňoch vystavenia či dátume pohrebu.

Po pohrebe, keď prídu všetci kardináli, sa začne konkrétnejšie diskutovať o budúcnosti cirkvi. Zostáva už len čakať.