Čo hovoria kardináli pred konkláve Konzervatívny papabile z Afriky chváli Františkove reformy, Müller vystríha pred zvolením heretika

Do začiatku konkláve zostáva päť celých dní. Počas samotnej voľby pápeža, ktorá sa začne v stredu 7. mája, už nemajú kardináli volitelia príliš veľa priestoru na diskusiu. Preto sú práve tieto dni časom na formálne aj neformálne diskusie, kardináli sa každý deň stretávajú na tzv. generálnych kongregáciách, kde sú prítomní aj členovia kardinálskeho zboru nad 80 rokov.

Každé jedno slovo z úst kardinálov voliteľov môže byť interpretované ako signál, predstavenie vlastnej vízie alebo snaha poukázať na to, koho bratia kardináli voliť nemajú.

Niektorí majú privilégium predniesť homíliu v rámci tzv. novendiálnych smútočných omší (konajú sa od pohrebu pápeža do nedele 4. mája). Niektorí kardináli sa vyjadrujú pre médiá, poskytujú rozhovory alebo utrúsia pár slov pred vstupom do Vatikánu, kde sa ráno schádzajú na spomínané kongregácie.

Čo ukázali posledné dni? Ktoré vyjadrenia zaujali a prečo?

Vybavil výnimku z Fiducie supplicans, chváli Františkove reformy

Azda najsledovanejším africkým kardinálom pred konkláve je arcibiskup Kinshasy v Konžskej demokratickej republike a predseda Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru kardinál Fridolin Ambongo. 

Jeho váha za posledné roky stúpla. Nielenže stojí na čele združenia afrických biskupských konferencií, pápež František ho zavolal, aby bol jedným z deviatich členov Rady kardinálov, najužšieho poradného orgánu argentínskeho pápeža. 

Kardinál Fridolin AmbongoPre Afriku vybavil výnimku z požehnávania homosexuálov, doma ho chcú trestne stíhať

Pavol Hudák

Tento 65-ročný kapucín, ktorý vedie jednu z najväčších diecéz v Afrike, sa výraznejšie zviditeľnil na jar roku 2024.

Bolo to po vydaní dokumentu Fiducia supplicans, ktorý umožňuje požehnávanie párov v tzv. iregulárnych situáciách a aj párov osôb rovnakého pohlavia. Africkí biskupi na čele práve s kardinálom Ambongom vydali spoločné vyhlásenie, že tieto páry nebudú požehnávať.

Následne kardinál zozbieral výhrady afrických biskupov, spravil z nich syntézu, napísal pápežovi list a odletel do Ríma. Po stretnutí s Františkom pripravil s prefektom Dikastéria pre náuku viery kardinálom Fernándezom dokument s názvom Nie požehnávaniu homosexuálnych párov v katolíckych cirkvách.

Africký kardinál však dôrazne opakoval, že biskupi sú v jednote s pápežom, ale homosexuálne páry požehnávať nebudú.

Pred pohrebom pápeža Františka kardinál Ambongo v rozhovore pre Vatican News vyhlásil, že František vojde do dejín ako „pápež reformy“.

Zdôraznil, že jeho reformné kroky vrátane premeny Rímskej kúrie, financií a spôsobu správy cirkvi dosiahli bod, z ktorého niet návratu.

Kardinál Fridolin Ambongo Besungu prichádza na zasadnutie kolégia kardinálov vo Vatikáne v stredu 30. apríla 2025. Foto: TASR/AP Photo/Gregorio Borgia

Kardinál Ambongo pripomenul silné prepojenie pápeža Františka s Afrikou – počas svojho 12-ročného pontifikátu navštívil desať afrických krajín a dôrazne kritizoval neokoloniálne ekonomické praktiky. 

Najvýraznejšie sa to prejavilo pri návšteve Konžskej demokratickej republiky, kde zaznelo Františkovo: „Ruky preč od Afriky!“ 

Ako člen Rady kardinálov Ambongo potvrdil, že synodálny proces a reformy, ktoré František spustil, sú živým dedičstvom pre celú cirkev. Reforma bude podľa neho pokračovať – ako snaha o priblíženie cirkvi svetu, aby bola skutočne „soľou zeme a svetlom sveta“.

Müller: Dúfam, že kardináli nebudú ovplyvnení tým, čo čítajú v novinách

Nemecký kardinál Gerhard Müller, ktorý patril v posledných rokoch k otvoreným kritikom pápeža Františka, minulý týždeň varoval, že Katolícka cirkev riskuje schizmu, ak si nezvolí „ortodoxného“ pápeža.

Bývalý prefekt Dikastéria pre náuku viery nesúhlasí s používaným označením „liberálni“ a „konzervatívni“ kardináli, podľa neho je rozdelenie v cirkvi hlbšie. Nový pápež podľa 77-ročného Müllera „musí byť ortodoxný – ani liberál, ani konzervatívec“.

„Modlím sa, aby Duch Svätý osvietil kardinálov, pretože heretický pápež, ktorý sa každý deň prispôsobuje tomu, čo hovoria masmédiá, by bol katastrofou,“ skonštatoval nemecký prelát v rozhovore pre britský The Times.

Budúci pápež by podľa Müllera nemal „hľadať potlesk sekulárneho sveta, ktorý vníma cirkev ako humanitárnu organizáciu vykonávajúcu sociálnu prácu“.

Kardinál Müller zároveň poznamenal, že „pápeža Františaka dobre vnímali médiá a existuje riziko, že [kardináli] si povedia: ‚Mali by sme pokračovať‘“. Namiesto toho majú podľa neho „zodpovednosť zvoliť človeka, ktorý je schopný zjednotiť cirkev v zjavenej pravde“.

„Dúfam, že kardináli nebudú až takí ovplyvnení tým, čo čítajú v titulkoch novín,“ dodal Müller.

Parolin zakomponoval do kázne zamestnancov Vatikánu

Kardinál Parolin, ktorý bol počas Františkovho pontifikátu vatikánskym štátnym sekretárom, viedol v Nedeľu Božieho milosrdenstva eucharistiu za prítomnosti vyše 200-tisíc mladých, ktorí prišli na svoje jubileum.

Išlo o druhú z deviatich omší za zosnulého pápeža Františka. 

V príhovore sa zameral na milosrdenstvo, ktoré často zdôrazňoval pápež František. Podľa Parolina by nemala naša láska k Františkovi ostať len chvíľkovým citom. „Jeho dedičstvo máme prijať a pretaviť do života, otvoriť sa Božiemu milosrdenstvu a sami sa stať milosrdnými jedni voči druhým,“ hovoril taliansky kardinál.

Iracký kardinál SakoNový pápež by mal byť otcom, nie sudcom. Na konkláve bude do troch dní rozhodnuté

Jozef MajchrákLukáš Kekelák

Príhovor niekdajšej „dvojky“ Svätej stolice bol predovšetkým duchovný, svojou šírkou však oslovil nielen mladých – Parolin, ktorý povedie konkláve, sa v ňom totiž prihovoril aj zamestnancom Vatikánu.

„Bratia a sestry, práve v Nedeľu Božieho milosrdenstva si s láskou spomíname na nášho milovaného pápeža Františka. Táto spomienka je zvlášť živá medzi zamestnancami a veriacimi Vatikánskeho mestského štátu, z ktorých mnohí sú tu dnes prítomní a ktorým chcem vyjadriť vďaku za ich každodennú službu,“ povedal bývalý štátny sekretár.

Reina: Nesmie to byť čas balansovania či taktizovania

Oveľa konkrétnejší smerom ku konkláve bol kardinál Baldassare Reina, vikár pre Rímsku diecézu. Ten na druhý deň po Parolinovi predniesol homíliu v rámci smútočnej omše novendialis. 

Začal tým, že Ježiš, pravý pastier dejín, „pozná bremeno, ktoré dolieha na každého z nás, keď pokračujeme v jeho misii, zvlášť v týchto chvíľach, keď budeme hľadať jeho prvého pastiera na zemi“.

Podľa Reinu je úloha obrovská a spomenul aj pokušenia, ktoré zakrývajú jedinú podstatnú vec: túžiť, hľadať, konať v očakávaní „nového neba a novej zeme“.

„A toto nesmie byť čas balansovania, taktizovania, opatrnosti, čas ustupovania inštinktu vrátiť sa späť alebo ešte horšie — čas pomsty a mocenských spojenectiev. Potrebná je radikálna ochota vstúpiť do Božieho sna, zvereného do našich chudobných rúk,“ vravel Reina vo Svätopeterskej bazilike 28. apríla. 

„Myslím na početné reformné procesy života cirkvi, ktoré začal pápež František a ktoré presahujú náboženské hranice. Ľudia mu priznali, že bol univerzálnym pastierom, a Petrova loď potrebuje práve túto širokú plavbu, ktorá sa nebojí hraníc a prekvapení. Títo ľudia nesú v srdci nepokoj a ja v ňom vnímam otázku: Čo bude s týmito procesmi?“ pýtal sa Františkov zástupca vo vedení Rímskej diecézy.

Kardinál Baldassare Reina celebruje omšu počas tretieho z deviatich dní smútku za zosnulého pápeža Františka v Bazilike sv. Petra 28. apríla 2025. Foto: TASR/AP Photo/Andrew Medichini

Podľa Reinu by „našou povinnosťou malo byť rozlišovať a usmerniť to, čo sa začalo, vo svetle požiadaviek našej misie, smerom k novému nebu a novej zemi, zdobiac Nevestu pre Ženícha“. Upozornil na pokusy „obliecť Nevestu podľa svetských záujmov, vedení ideologickými nárokmi, ktoré trhajú jednotu Kristovho rúcha“.

„Hľadať pastiera dnes znamená predovšetkým hľadať vodcu, ktorý dokáže zvládnuť strach zo strát pred požiadavkami evanjelia,“ dodal 54-ročný kardinál.

Vyslúžilý kardinál navrhuje štyri priority pre konkláve

Taliansky kardinál Camillo Ruini, ktorý v minulosti predsedal medzinárodnej komisii vyšetrujúcej pravosť údajných zjavení v Medžugorí, ponúkol štyri kritériá pre nastávajúce konkláve.

Na blogu Settimo Cielo ich uverejnil taliansky vatikanista Sandro Magister.

Kardinál Ruini sa vo veku 94 rokov nezúčastní na konkláve, navrhuje však štyri aspekty života cirkvi, ktoré by rád videl v budúcom pontifikáte.

Najprv hovorí o dobrej a dobročinnej cirkvi. Podľa neho láska dovedená do živej účinnosti je najvyšším zákonom kresťanského svedectva, a teda aj cirkvi. „Náš štýl vlády preto musí byť zbavený všetkej zbytočnej rigidnosti, všetkej malichernosti a suchopárnosti,“ napísal.

V druhom bode sa odvoláva na slová Benedikta XVI., že viera je dnes plameňom, ktorému hrozí zhasnutie. Oživenie tohto plameňa je preto ďalšou veľkou prioritou cirkvi. Podľa Ruiniho je preto potrebná aj istota pravdy a pevnosť učenia. „Už príliš veľa rokov zažívame, že ak sa tieto oslabia, všetci, pastieri aj veriaci, sme tvrdo potrestaní,“ uviedol.

Následne sa v treťom bode dotýka vládnutia, podľa talianskeho kardinála „pontifikát Benedikta XVI. bol oslabený jeho slabou schopnosťou vládnuť a to je obava, ktorá platí pre všetky časy vrátane blízkej budúcnosti“, píše. Pripomenul, že základným zákonom je láska: „Spôsob vládnutia a odvolávanie sa na zákony musí byť čo najviac v súlade s týmto zákonom, ktorý je pre každého veľmi náročný.“

Napokon Ruini upozorňuje na určité hrozby pre jednotu a spoločenstvo cirkvi. „Na ich prekonanie a na vyzdvihnutie toho, čo rád nazývam ,katolíckou podobou‘ cirkvi, je opäť rozhodujúca vzájomná láska, ale dôležité je aj znovu prebudiť vedomie, že cirkev, ako každý spoločenský útvar, má svoje pravidlá, ktoré nikto nemôže beztrestne ignorovať,“ uzavrel kardinál. 

Tancujúci Tagle a reakcie pred bránami Vatikánu

Do „predkonklávovej“ atmosféry môžu vstupovať aj sociálne siete, kde sa vyskytujú rôzne archívne materiály o niektorých kardináloch.

Takto sa šíri video s tancujúcim „papabilom“ kardinálom z Filipín. Luis Antonio Tagle, ktorý bol proprefektom Dikastéria pre evanjelizáciu (prefektom je sám pápež), na ňom tancuje spolu s mladými v poľskom meste Lodž v roku 2018. Vedľa neho je miestny biskup Rys, neskoršie takisto vymenovaný za kardinála.

Ako sme spomínali v úvode textu, novinári sa pokúšajú dostať vyjadrenia od kardinálov aj priamo na ulici pri vstupe do Vatikánu.

Niektorí kardináli sa vyjadria, iní prejdú popri reportéroch mlčky.

Kardinála Saka z Iraku sa napríklad spýtali, čo hovorí na slová kardinála Reinu, že Františkom zvolené smerovanie sa už nedá zvrátiť. Sako sa s týmto smerovaním podľa vlastných slov stotožňuje. 

Viacerí kardináli hovoria, že predpokladajú krátke konkláve. „Taký mám dojem z toho, ako sedíme vnútri,“ povedal kardinál Gregorio Rosa Chávez zo Salvádora.

Vznikajú aj úsmevné momenty, napríklad keď kamery zachytili reakciu kardinála Fernanda Chomalího Gariba z Čile na poznámku, či bude novým pápežom. „Ja? Nie. Ďakujem, ste veľmi milý.“ 

Kardinál Lazar Ju Hung-sik z Južnej Kórey zase čelil otázke, či by privítal pápeža z Východu. „Pre Pána neexistuje Východ a Západ,“ odvetil so smiechom. „Uvidíme, čo povie Duch svätý,“ dodal.