• Ako hodnotiť pontifikát Františka?
• Čo očakávať po Františkovi?
• A prečo sa máme báť viac umelej inteligencie ako Leva?
Na festivale Bratislavské Hanusove dni aj o týchto témach diskutovali 13. júna 2025 Michal Čop, biskup Jozef Haľko a Pavol Rábara. Moderoval Samuel Trizuljak.
Biskup Jozef Haľko v súvislosti s pápežom Františkom spomenul dve veci – po jeho voľbe sa ľudia začali spovedať.
„Nástup pápeža Františka mal taký impakt, že mnohí sa išli zmieriť so sebou a s Bohom na svätú spoveď. Ťažko vysvetliť, čím to bolo, jednoducho spôsob, akým on od prvých chvíľ svojho pontifikátu uchopil komunikáciu s ľuďmi, mal tento efekt,“ uviedol biskup Haľko.
Pripomenul aj návštevu pápeža Františka v Šaštíne. „V určitom momente príhovoru sa pápež pozrel na nás ako biskupov a povedal: ,Buďte prorokmi.‘ A to mi zostalo v pamäti aj ako výzva, že prorok je človek, ktorý počúva Boží hlas, prorok je človek, ktorý veľmi silno vníma aktuálnu situáciu, v ktorej žije, v ktorej sa pohybuje a nastavuje nejakým spôsobom aj zrkadlo najprv sebe a potom aj ostatným,“ povedal bratislavský pomocný biskup.
Vedúci redaktor Sveta kresťanstva v denníku Postoj Pavol Rábara pri hodnotení Františkovho pontifikátu skonštatoval, že išlo o pápeža, ktorý ho nútil študovať otázky katolíckej viery a cirkvi. „Práve pre niektoré jeho kroky, ktorým sme nie vždy rozumeli, tak nás to vlastne nútilo zisťovať si, ako to je. Vďaka polemike, ktorá vznikala,“ povedal.
Publicista a komentátor Michal Čop prežil podľa vlastných slov pri pápežovi Františkovi „pubertu svojej viery“. „Musel som prísť na to, ako vnímam vieru, a vybudovať si s ním vzťah a takisto ako s rodičmi nemusíte vo všetkom súhlasiť a napriek tomu ich máte radi, tak podobne vyzeral aj môj vzťah s pápežom Františkom,“ vravel.
Michal Čop dúfa, že v novom pápežovi budeme sledovať návrat k tradícii, ktorý môže opäť zjednotiť cirkev, a zároveň môže nový pápež nadviazať na Leva XIII., pápeža v čase industriálnej revolúcie, ktorý je považovaný za zakladateľa sociálnej náuky cirkvi. „Myslím, že Lev XIV. na to nadviaže a prinesie pohľad cirkvi na novú technologickú alebo industriálnu revolúciu, ktorá prichádza s umelou inteligenciou,“ povedal Čop.
Zmeny podľa Michala Čopa neprichádzajú rýchlo a zároveň dedičstvo po predchádzajúcom pontifikáte prináša veľa náročných otázok – nemeckú synodálnu cirkev, Fiducia supplicans, prijímanie pre rozvedených a znovu zosobášených, politikov, ktorí podporujú potraty a chodia na prijímanie, predkoncilovú liturgiu a rôzne ďalšie veci.
Pavol Rábara si myslí, že tak ako Františkove periférie boli chudobní, imigranti, istým spôsobom ľudia na okraji, tak Levove periférie môžu predstavovať ľudia, ktorí pracujú v pomyselnej fabrike médií a digitálneho fenoménu. „To nie je len o umelej inteligencii, ale už iba to, koľko podnetov dostáva dnešný človek, prináša výzvy. Čiže videl by som to v širšom kontexte, že nový pápež nám ponúkne svoj pohľad na to, ako žiť vieru vo svete, ktorý je taký prepodnetovaný a uponáhľaný,“ dodal.
Diskusia sa dotkla aj budúcnosti cirkvi na Slovensku a jej možného smerovania v nasledujúcich desaťročiach. Viac o festivale Bratislavské Hanusove dni nájdete tu.