V auguste 2024 ukrajinský parlament prijal zákon, ktorý zakazuje Ruskú pravoslávnu cirkev a zavádza súdny postup na zákaz Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ak táto nepreruší väzby s Ruskom.
Pri oznámení promulgácie zákona prezident Zelenskyj zdôraznil, že zákon konečne prinesie duchovné oslobodenie ukrajinského pravoslávia od „moskovských diablov“. O deväť mesiacov neskôr ukrajinská vláda začala s jeho implementáciou. Na základe výskumnej štúdie vláda uznala, že Ukrajinská pravoslávna cirkev zostala pridružená k Ruskej pravoslávnej cirkvi, a vydala nariadenie, ktorým cirkev vyzvala, aby toto pridruženie zrušila. Ak Ukrajinská pravoslávna cirkev odmietne, vláda bude mať dôvod podniknúť konečný krok a postúpiť prípad súdu.
V máji – júni 2025 ukrajinská Štátna služba pre etnické záležitosti a slobodu svedomia (DESS) uskutočnila štúdiu o tom, či je riadiaci orgán Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (Kyjevská metropólia) pridružený k Ruskej pravoslávnej cirkvi. Štúdiu uskutočnila výskumná skupina zložená z prvého zástupcu riaditeľa DESS a štyroch zamestnancov DESS. Žiaden z členov výskumnej skupiny nemá odborné znalosti v oblasti pravoslávnej ekleziológie alebo kánonického práva, hoci prvý zástupca riaditeľa DESS pred vstupom do štátnej služby pôsobil v akademickej oblasti v odbore náboženstvo a politika.
Výskum dospel k záveru, že Ukrajinská pravoslávna cirkev – Kyjevská metropólia – zostala pridružená k Ruskej pravoslávnej cirkvi. Nebolo to veľkým prekvapením. DESS už v roku 2023 uskutočnila podobnú štúdiu s rovnakým záverom.
Podľa DESS sa odvtedy v statuse Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi nič nezmenilo, takže štúdia v roku 2025 nemohla dospieť k odlišnému záveru. A navyše riaditeľ DESS, dlhoročný kritik Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, neustále zdôrazňoval, že táto cirkev si uchovala svoje spojenie s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Výskumná skupina zložená z jeho podriadených to mohla len ťažko ignorovať.
Názor výskumnej skupiny sa podstatne opiera o dva hlavné argumenty.
Po prvé, štúdia poskytuje dlhé a vágne vysvetlenie, že status Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi nikdy nebol nezávislý od Ruskej pravoslávnej cirkvi, a to aj napriek tomu, že Ukrajinská pravoslávna cirkev v roku 2022 vyhlásila „úplnú nezávislosť“. Štúdia argumentuje, že iba autokefália alebo podobný status môže urobiť miestnu pravoslávnu cirkev nezávislou, ale Ukrajinská pravoslávna cirkev sa nikdy neusilovala o autokefáliu a Ruská pravoslávna cirkev ju nikdy nemala v úmysle udeliť.
Ustanovujúcim dokumentom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi zostáva rozhodnutie moskovského patriarchu Alexeja II. z roku 1990, ktorým bola tejto cirkvi udelená autonómia (nie však nezávislosť). Výskumná skupina poukazuje aj na to, že Ukrajinská pravoslávna cirkev nereagovala na zasahovanie Ruskej pravoslávnej cirkvi do jej vnútorných záležitostí (anektovanie eparchií Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a odstraňovanie biskupov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom).
Po druhé, DESS argumentuje v prospech pridruženia, pretože štatút Ruskej pravoslávnej cirkvi stále uznáva Ukrajinskú pravoslávnu cirkev ako súčasť Moskovského patriarchátu, a predpisuje, že Ukrajinská pravoslávna cirkev dostáva myro od Ruskej pravoslávnej cirkvi, a určuje, že hierarchovia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa zúčastňujú na zasadnutiach orgánov Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Výskumná skupina konkrétne uvádza, že prímas Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, metropolita Onufrij, je vedený ako člen Svätej synody Ruskej pravoslávnej cirkvi na oficiálnej webovej stránke Ruskej pravoslávnej cirkvi. Ako je možné vidieť, výskumná skupina uprednostňuje oficiálne dokumenty a zdroje Ruskej pravoslávnej cirkvi a nie dokumenty Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, hoci Ukrajinská pravoslávna cirkev deklaruje svoju nezávislosť a nepodriadenosť orgánom Ruskej pravoslávnej cirkvi a ich rozhodnutiam a hlava Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi informovala DESS, že pozastavila svoje členstvo v Svätej synode Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Je pozoruhodné, že člen výskumnej skupiny DESS verejne vyhlásil, že cirkevné obce Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi nemožno vyhlásiť za pridružené k Moskovskému patriarchátu, ak verejne odsúdili toto pridruženie. Ako som už argumentoval inde, toto tvrdenie nie je založené na zákone, ktorý stanovuje, že ustanovenia týkajúce sa Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v oficiálnych dokumentoch Ruskej pravoslávnej cirkvi predstavujú dôvod na uznanie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi za pridruženú k Ruskej pravoslávnej cirkvi, a to bez ohľadu na slová a činy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.
Hoci sa štúdia DESS zamerala na Ukrajinskú pravoslávnu cirkev – Kyjevská metropólia –, je aplikovateľná na celú cirkev alebo aspoň na všetky jej eparchie a iné subjekty, ktoré sú priamo podriadené Kyjevskej metropólii. Zákon zakazuje priame pridruženie k Ruskej pravoslávnej cirkvi, ako aj pridruženie k subjektom, ktoré sú pridružené k Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Na základe DESS môže byť teda zakázaná akákoľvek organizácia vrátane všetkých eparchií Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi pridružených ku Kyjevskej metropólii a nie je nutná žiadna osobitná štúdia každej organizácie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. DESS už zverejnila zoznam organizácií pridružených ku Kyjevskej metropólii, a teda aj k ruskej cirkvi.
Po uznaní pridruženia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi vydala DESS nariadenie, v ktorom požadovala, aby Ukrajinská pravoslávna cirkev „eliminovala porušenia právnych predpisov o slobode svedomia a náboženských organizáciách“, t. j. aby prerušila svoje väzby s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Konkrétne musí hlava Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi urobiť nasledovné kroky:
(1) poskytnúť vláde rozhodnutia najvyšších orgánov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi o vystúpení Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi zo štruktúry Ruskej pravoslávnej cirkvi,
(2) predložiť rozhodnutie najvyšších orgánov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi o zrušení všetkých ustanovení štatútu Ruskej pravoslávnej cirkvi pre Ukrajinskú pravoslávnu cirkev,
(3) poskytnúť rozhodnutia najvyšších orgánov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktoré sa týkajú odvolania všetkých duchovných Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi zo všetkých orgánov a organizácií Ruskej pravoslávnej cirkvi,
(4) poskytnúť rozhodnutia najvyšších orgánov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktoré vyhlasujú za neplatné všetky rozhodnutia Ruskej pravoslávnej cirkvi týkajúce sa anexie eparchií Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (všetky sa nachádzajú na okupovaných územiach) a menovania hláv eparchiálnych správ v eparchiách Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi,
(5) verejne vyhlásiť nesúhlas s vymenovaním do riadiacich orgánov Ruskej pravoslávnej cirkvi a pripraviť vyhlásenie o ukončení členstva v orgánoch Ruskej pravoslávnej cirkvi a o prerušení vzťahov s Ruskou pravoslávnou cirkvou.
Nariadenie taktiež vyžaduje, aby všetky rozhodnutia uvedené vyššie boli zverejnené pre veriacich Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Cirkev má na vykonanie tohto nariadenia 30 dní. Táto lehota môže byť predĺžená až o 60 dní. Ak Ukrajinská pravoslávna cirkev nariadenie nevykoná, vláda môže podať žalobu požadujúcu zákaz cirkvi.
Zaujímavé je, že nariadenie DESS sa nevzťahuje na súčasnú hlavu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, metropolitu Onufrija, ale na „metropolitu Kyjeva a celej Ukrajiny, prímasa Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi... (locum tenens)“. Hoci táto formulácia môže byť príkladom byrokratického jazyka, môže súvisieť aj s nedávnym zrušením Onufrijovho občianstva prezidentom Zelenským.
Jedným z dôsledkov zrušenia je, že Onufrij ako cudzí štátny príslušník musí požiadať o povolenie na pobyt a prácu na Ukrajine. Ak mu budú tieto žiadosti zamietnuté, nebude môcť vykonávať svoje funkcie prímasa Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorému je nariadenie DESS adresované.
Ukrajinský zákon o slobode svedomia a náboženských organizáciách z roku 1991 zaručuje právo založiť náboženskú organizáciu iba ukrajinským občanom. To je v rozpore s ukrajinskou ústavou, ktorá zaručuje slobodu náboženského vyznania (vrátane práva založiť náboženskú organizáciu) všetkým občanom.

Stratégia DESS sa zdá byť nasledovná: Ukrajinská pravoslávna cirkev buď (1) vykoná nariadenie a ocitne sa v cirkevnej sivej zóne globálneho pravoslávia, (2) alebo odmietne vykonať nariadenie a bude čeliť súdnemu zákazu.
Akékoľvek rozhodnutie cirkvi bude mať obrovský vplyv na štruktúru Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a donúti mnoho cirkevných obcí (a potenciálne aj eparchií) odísť, prejsť do ilegality alebo zaniknúť, buď preto, že nechcú byť súčasťou cirkvi s pochybným cirkevným statusom, alebo preto, že nechcú byť zakázané.
Vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi je neaktívne a rozdelené v otázke budúcnosti cirkvi. Metropolita Onufrij je veľmi neochotný prerušiť všetky cirkevné väzby s Ruskou pravoslávnou cirkvou, ak mu nebude ponúknutá cirkevná alternatíva (napríklad určitý status v rámci jurisdikcie ekumenického patriarchátu). Niektorí vysokopostavení duchovní Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a hlavný sponzor cirkvi Vadym Novynskyi aktívne pôsobia proti ukrajinskému štátu na medzinárodnej úrovni, pričom využívajú nielen právnikov a lobistov, ale aj médiá, ktoré sa často pridávajú na stranu ruskej propagandy šíriacej naratívy o „antikresťanskej/nacizmus glorifikujúcej/antisemitskej Ukrajine“.
Podporuje ich ruská vláda, ktorá zdôrazňuje, že zachovanie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi je súčasťou akejkoľvek mierovej dohody s Ukrajinou. Toto podnecuje proticirkevné nálady v ukrajinskej spoločnosti a pomáha štátnym úradníkom a politikom, ktorí sú proti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, presadzovať pred Volodymyrom Zelenským zákaz tejto cirkvi ako jediné účinné riešenie.
Vzhľadom na postoje oboch strán sa toto tango vedenia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a vlády môže len ťažko skončiť inak ako zákazom cirkvi.
Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Preložil o. Ján Krupa.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.