Pápežská komisia pre ochranu maloletých vo svojej správe ocenila úsilie KBS v oblasti prevencie a riešenia prípadov zneužívania. Za výzvy označila nedostatok nezávislosti a financovania služieb pre obete, kultúrne tabu a strach z nahlasovania, ako aj nejasné kompetencie medzi rehoľnými a sekulárnymi inštitútmi.

Pápežská komisia pre ochranu maloletých zverejnila svoju druhú správu, v ktorej spomína aj Slovensko.

Vo svojej správe ocenila úsilie Konferencie biskupov Slovenska v oblasti prevencie a riešenia prípadov sexuálneho zneužívania. Vyzdvihla najmä vysokú mieru spolupráce diecéz (83 %), vznik iniciatívy Memorare, zameranej na jednotný prístup Cirkvi k téme ochrany, ako aj prácu biskupa Mareka Forgáča ako predsedu komisie KBS.

Pozitívne hodnotila aj národné smernice z roku 2022, ktoré jasne definujú postupy pri podozreniach, a činnosť Centra pre ochranu maloletých v Košiciach, ktoré zabezpečuje formáciu kňazov, seminaristov i laikov. Komisia ocenila aj otvorenosť biskupov, ktorí v marci 2024 verejne požiadali o odpustenie obete zneužívania.

Za výzvy označila komisia nedostatok nezávislosti a financovania služieb pre obete, kultúrne tabu a strach z nahlasovania, ako aj nejasné kompetencie medzi rehoľnými a sekulárnymi inštitútmi. Upozornila tiež na absenciu vnútorného kontrolného mechanizmu, potrebu lepšieho dohľadu nad dobrovoľníkmi a väčšie zapojenie laikov – najmä žien – do systémov nahlasovania.

Komisia uzavrela, že Cirkev na Slovensku urobila významné kroky k transparentnosti, no kľúčové bude zabezpečiť trvalé zdroje, odbornú nezávislosť a kultúru dôvery, ktorá umožní obetiam slobodne hovoriť a nájsť uzdravenie.

Na globálnej úrovni dokument uvádza, že hoci niektoré cirkvi v Amerike, Európe a Oceánii prejavujú silné odhodlanie v oblasti reparácií, zároveň sa pozoruje „nadmerné spoliehanie“ na finančné odškodnenie, ktoré môže obmedziť „celostné chápanie“ procesu uzdravenia.

V mnohých oblastiach Strednej a Južnej Ameriky, Afriky a Ázie však stále chýbajú primerané zdroje na sprevádzanie obetí. Správa popritom uvádza aj pozitívne príklady, ako sú tradičná prax komunitného uzdravenia Hu Louifi v Tonge, výročná správa o službách sprevádzania obetí v USA, procesy revízie usmernení v Keni, Malawi a Ghane či výskumný projekt Odvaha pozrieť sa pravde do očí v diecéze Bolzano-Bressanone.

Dokument predstavuje aj praktickú príručku s pokynmi na „citlivé a empatické vypočutie“ a na ekonomickú, psychologickú i duchovnú podporu obetí. Zdôrazňuje sa potreba transparentnejšej komunikácie, verejného prevzatia zodpovednosti zo strany Cirkvi a zjednodušenia mechanizmov nahlasovania.

Dokument podľa Vatican News prináša súbor usmernení, ktoré majú pomôcť cirkevným spoločenstvám pri uplatňovaní tzv. „reparačných opatrení“, sprevádzajúc krok za krokom proces podania oznámenia a usilujúc sa o jeho celkové zjednodušenie. Medzi odporúčaniami sa uvádza počiatočné „empatické vypočutie“, prístup k informáciám o vlastnom prípade a ekonomická, psychologická i duchovná podpora. To všetko má sprevádzať transparentné oficiálne vyhlásenia, ktoré „uznávajú spôsobenú škodu“ a verejne preberajú zodpovednosť.