Modlí sa pred potratovými klinikami Nie je to pre davy. Musíte mať v sebe lásku k tým, ktorí potraty robia

V Bratislave je 14 miest, kde sa vykonávajú potraty či podstupuje umelé oplodnenie. V rámci akcie 9 mesiacov za život sa ľudia stretávajú v modlitbe na šiestich z nich: v Petržalke pred nemocnicou na Antolskej a pred potratovou klinikou na Strečianskej, v Ružinove pred nemocnicou aj klinikou IVF na Ulici svätého Vincenta, na Kramároch a v Starom Meste pred Sanatóriom Koch.

Nemodlí sa však len v Bratislave. Dokopy sa s týmto úmyslom v modlitbe stretávajú ľudia na 75 miestach v 38 slovenských mestách.

Projekt 9 mesiacov za život sa začína symbolicky na sviatok Zvestovania Pána 25. marca a končí na sviatok Narodenia Pána 25. decembra, hoci na niektorých miestach sa modlí celoročne. Aktuálne paralelne prebieha aj projekt 40 dní za život, počas ktorého si 2. novembra spoločnosť pripomína aj Deň nenarodeného dieťaťa.

Prišli sme sa tak pozrieť pred nemocnicu Koch v bratislavskom Starom Meste. V stredu ráno sme tam našli dvoch ľudí – Katarínu Kapinajovú, prevádzkarku fitnescentra, a Tomáša Kováčika, predsedu Asociácie za život a rodinu. 

Prečo sú tu, ako čelia odporcom a aké má ich modlitba výsledky, sme sa rozprávali s Katarínou Kapinajovou, ktorá je súčasťou modlitbového tímu v Bratislave už vyše deväť rokov.

Pred Nemocnicou Koch sme vás našli modliť sa len dvoch. Je to bežné číslo v rámci Bratislavy alebo vás býva niekde aj viac?

Je to individuálne. Prvé dva roky nás sem chodilo päť až desať, teraz priamo tu bývame dvaja či traja. Bratislavský rekord bol, keď raz pred ružinovskú nemocnicu prišlo vyše 20 ľudí. Teraz sa nás asi dvadsať modlí dokopy v celej Bratislave, preto pozývam aj ďalších do tejto služby, lebo je veľmi dôležitá.

Čím to je, že ľudia stratili záujem?

V prvom rade je Bratislava v tomto smere iná ako Košice. No keďže tento rok sa končí už desiaty ročník iniciatívy, je to viac o vytrvalosti. Ani pozývanie do podobnej služby nie je ľahké. Keď sme aj po nedeľnej svätej omši niekde dostali priestor na prezentáciu, aj v kostole sme sa niekedy stretli s údivom či až nepriateľským postojom.

Čo potom do tejto služby priviedlo vás?

Cítila som viacnásobné pozvanie. Keď som sa v roku 2015 obrátila, stará mama, ktorá sa za moje obrátenie modlila 13 rokov, mi dala modlitebnú knižku, v ktorej bola modlitba duchovnej adopcie za nenarodené dieťa. Zapáčila sa mi a začala som sa ju modliť.

O tejto službe som neskôr počula v rádiu a potom prišiel do našej farnosti aj otec Dušan Škurla, ktorý je koordinátorom projektu 9 mesiacov za život. Oslovilo ma to, išla som na stretnutie a odvtedy som v projekte zapojená.

Vytrvalosť modlitby svätého ruženca, ktorý sa moja 91-ročná stará mama modlí denne, mi aj cez moje osobné potvrdenie dáva zmysel aj pri tomto úmysle. Je to však služba, ktorá nie je pre davy.

Ako to myslíte?

Človek, ktorý sem prichádza, musí mať v sebe lásku k tým, ktorí potraty robia. To je to, čo premieňa srdcia a prináša svetlo a modlitbu na miesta, kde sa zlo koná. Veríme, že práve láska premení srdcia aj za múrmi kliník, a modlitbou o to vyprosujeme.

Vravíte, že túto službu môže robiť len ten, kto má k ľuďom vykonávajúcim umelé potraty lásku. Druhá strana takýto prejav z vašej strany však vníma ako niečo nenávistné, nátlakové či provokačné. S akými reakciami ste sa za tie roky stretli?

S rôznymi. Zväčša s ľahostajnosťou, no niekedy dostávame rôzne odporúčania, že sa máme modliť inde, v kostole alebo prečo si nezoberieme všetky tie potratené deti domov.

Nikdy však nejdeme do konfliktnej konverzácie. Táto téma je o premene srdca, ktorú nezmôžem argumentmi, modlitba zmôže oveľa viac. Preto po skúsenostiach už na tieto útoky nereagujeme, pokračujeme v modlitbe a nechávame to odznieť.

Vždy keď sme začali komunikovať s človekom, ktorý bol natoľko dotknutý, že potreboval takto reagovať, naša odpoveď ho ešte viac naštartovala. Keď však vidíme, že niekto sa nás chce len čosi opýtať, aj náš prístup je iný. Buď sa jeden z nás odpojí z modlitby, alebo s ním komunikujeme všetci.

Katarína Kapinajová s Tomášom Kováčikom. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Prišli vás na miesto konfrontovať aj zdravotníci?

Pred ružinovskou nemocnicou sa stalo, že za nami prišla zdravotná sestra, ktorá tam pracuje priamo na gynekológii. Ona si síce uplatňuje výhradu vo svedomí, aby nemusela asistovať pri potratoch, ale mnohí jej kolegovia nie. Poďakovala sa nám, že sme tu, že veľmi silno cíti naše modlitby. Bolo to aj pre nás v tej chvíli veľmi silné.

Ale áno, mali sme aj iné stretnutie s lekárom, šéfom kliniky IVF (umelého oplodnenia, pozn. red.). Vídavam ho vždy, keď sa tam modlím, a neraz za nami vyjde aj von. Raz keď sme sa modlili za všetky deti, ktoré boli počaté akýmkoľvek neprirodzeným spôsobom, vyšiel na pár minút medzi nás s albumom detí, ktoré sa narodili na klinike, so slovami, že proti tomuto sa tu modlíme.

Aká bola vaša reakcia?

Odpovedala som, že sa nemodlíme proti týmto deťom, ale za všetky ostatné deti, ktoré sú zmrazené, prípadne likvidované v štádiu embrya. Toto je jedna klinika, ale po svete sú ich tisíce. A on mi sám na to povedal, že tým zmrazeným deťom treba dať šancu žiť.

Centrá asistovanej reprodukcie na SlovenskuNevieme, koľko zmrazených embryí skladujú. Štát sa už desaťročia nezaujíma, čo vlastne robia

Alena Potocká

Aj táto jeho odpoveď bola pre mňa silným dôkazom, že v jeho srdci sa čosi deje, lebo pri prvom našom stretnutí mi ešte o týchto deťoch nehovoril ako o deťoch, ale ako o biologickom materiáli, ktorý možno likvidovať ako akýkoľvek iný. Po dvoch rokoch je to už aj pre neho dieťa, v čom vnímam malý, ale dôležitý posun.

Uvidíme, ako to dopadne. Pána doktora som si zobrala do svojho srdca ako brata a modlím sa za neho.

Oznamujete vopred klinikám či nemocniciam, pred ktorými sa modlíte, že tam budete chodiť pravidelne?

Takto by to malo byť a tak to pokladám aj za správne. Jednak priamo ich konfrontovať s naším svedectvom a s pravdou, o ktorej chceme svedčiť, ale zároveň byť voči nim korektní a féroví.

Predtým než sme sa napríklad začali modliť pred touto klinikou IVF, prišla som za vedením, aby vedeli, že tam budeme. Predstavili sme im svoje dôvody a vysvetlili, prečo s IVF nesúhlasíme.

Je to neraz náročné, človek musí naberať istotu, ale aj tu mi dáva silu Boh hlásať evanjelium. Viem, že veľa ľudí sa za mňa v danej chvíli modlí, a ja to cítim, lebo napriek všetkému dokážem byť v danej chvíli pokojná.

Zavolal na vás už niekto aj políciu?

Áno, práve tu pred Kochom, kde stojíme. Paradoxne, keď som začínala v tejto službe, zobrali nás sem, aby sme videli, ako to prebieha. Akurát v tom čase sem prišli dve feministky, ktoré na nás zavolali políciu. Vystrašilo nás to, ale pokračovali sme v modlitbe. Polícia bola však slušná, odkomunikovali sme si to.

Nekričíme tu, naše banery nie sú agresívne, sme tu, aby sme mohli poskytnúť pomoc a prijatie. Na modlitebné zhromaždenie okrem iného nie je potrebné žiadne ohlásenie a modlitbu na verejnom priestranstve nikto nezakazuje.

Britský súd už potrestal muža za modlitbu pred potratovou klinikou. Aj v Nemecku uzákonili okolo potratových kliník „nárazníkové zóny“ a niekde sa trestá už len myšlienka na modlitbu. Ako vnímate, že za to, čo robíte, by ste v zahraničí skončili vo väzení?

Je to len potvrdenie toho, akú veľkú silu modlitba má. Aký dosah musí mať, keď sa jej úrady boja až do vzdialenosti stoviek metrov od kliniky?

Som vďačná, že Slovensko má ten dar a milosť, že našu vieru tu môžeme naozaj slobodne praktizovať. Je to úžasný dar slobody, za ktorý treba ďakovať.

Neobávate sa čohosi podobného aj na Slovensku?

Nežijem v obavách, nemyslím na to, čo príde. Ak by sa to stalo, budeme tomu čeliť, ako budeme mať silu, ale dôverujem našej patrónke Sedembolestnej Panne Márii. Po novele ústavy, ktorú mnohí vnímame ako malý-veľký zázrak, by to bol však krok späť.

Pokuta a podmienka za tichú modlitbuBritský súd potrestal vojenského veterána za modlitbu pred potratovou klinikou

Michal Lukáč

Vraveli ste, že ani mnohí veriaci vašu službu nechápu. Prečo vnímate dôležitosť modlitby práve pred múrmi potratových kliník?

Samozrejme, modlíme sa za to aj v kostole, to je základ. Ak sa mi dá, snažím sa chodiť denne na svätú omšu, pretože bez podobnej posily by som túto službu robiť nevedela. Na druhej strane nás aj pápež František vždy pozýval, aby sme chodili na periférie, kde sú ľudia úplne zabudnutí.

Takto nenarodené deti sú zabudnuté od vlastných rodičov, zdravotníkov, vnímajú ich, akoby tu neboli. Preto aj toto miesto pokladáme za perifériu.

Zároveň je to miesto, kde reálne môžeme prísť aj do kontaktu s mamičkou, ktorá zvažuje potrat.

Viete o prípadoch, keď žena vďaka vám na potrat nakoniec nešla?

Máme veľmi silné svedectvo z Košíc. Keď sa tam raz otec Dušan Škurla modlil, prišla za ním pani s dcérkou so slovami, že pred siedmimi rokmi tadiaľto prechádzala, išla na potrat, no niekto sa tam práve modlil. Ona ich zbadala a otočila sa. A s vďakou mu ukázala dcérku, ktorá sa pre ich službu narodila. To sú momenty, pri ktorých si poviete, že už len kvôli tomuto jednému dieťaťu to celé má zmysel.

Iné svedectvo otca Škurlu totiž hovorí aj to, ako za ním raz prišla pani s výčitkou, že keby na danom mieste boli pred 30 rokmi, dnes by mala 30-ročného syna. Sú to slová, ktoré sa človeka silno dotýkajú.

Máte podobnú skúsenosť aj z Bratislavy?

Raz nám jeden pán pred ružinovskou nemocnicou hovoril, ako tu boli rodičia, ktorí so sebou ťahali dcéru, a práve na mieste, kde sa modlievame, sa zvrtla so slovami, že na nich kašle a o svoje dieťa sa postará. Stalo sa to vraj pár hodín predtým, než sme sa prišli pravidelne modliť. Ale osobne sme čosi podobné ešte nezažili.

Aktuálne však po celom svete prebieha aj kampaň 40 dní za život, z ktorej je už reálne známych vyše 25-tisíc zachránených detí.

Katarína Kapinajová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Aké výsledky má tento projekt za sebou na Slovensku?

Na desiatich miestach, kde sa modlilo, sa už potraty nerobia. A to aj v Bratislave. Svojho času sa robili v nemocnici Penty Medissimo, no raz práve počas Dušičiek išiel pred nemocnicu modlitebný sprievod a po ňom sa tam potraty robiť prestali. Môžeme zásluhy pripisovať Pánu Bohu a možno to bola len zhoda náhod, ktovie, ale my veriaci máme iný vzťah k náhodám. (Úsmev.)

Aj v Trnave sa v roku 2021 celkom prestali vykonávať potraty, no ľudia sa tam modlia naďalej, aby za to poďakovali.

Je vo vašom modlitebnom tíme žena, ktorá si v minulosti prešla potratom?

Áno, a sú medzi nami aj ženy, ktoré dlhodobo užívali umelú antikoncepciu s abortívnym efektom. Niektoré si to dlho neuvedomovali a dnes tým trpia. V zásade je však pravidlom, že veľa žien, ktoré boli na potrate, sa dnes angažuje práve v tejto službe.

Prečo?

Vnímajú to ako formu nejakého uzdravenia či aj zadosťučinenia a odprosenia. A rovnako možnosť modlitby za tie matky, ktoré pred týmto rozhodnutím stoja, aby následne nemuseli prežívať to, čím všetkým si prešli ony po potrate.

Po umelom potrate mala mesiace pocit, že je stále tehotnáUž si nemyslím, že každý sa môže rozhodnúť, ako chce

Jana Holubčíková

Protistrana by v tomto prípade mohla argumentovať aj ženami, ktoré počali dieťa pri znásilnení a pre ktoré môže byť bolestivé takéto dieťa vynosiť. Akú máte na to odpoveď?

Cez prázdniny sa pri nás presne s touto otázkou pristavila jedna pani. Odpovedala som jej, že ani toho násilníka nepopravíme, prečo by sme mali popraviť to dieťa? Začala na mňa vtedy útočiť, že čo keby moju malú dcéru znásilnili. Začala hovoriť priamo na ňu, lebo sa vtedy prišla modliť so mnou. A zakončila to slovami: veď počkaj, ja za tebou pošlem niekoho do školy. Bola to priama verbálne vyhrážka na moju dcéru.

Čo dokážete robiť v takej chvíli?

Napadlo mi len zodvihnúť ruženec a modliť sa k svätému Michalovi Archanjelovi. Pani sa v tej chvíli zvrtla a odišla preč. Bol to dôkaz, že keď ide o život, je to aj duchovný boj.

Ako ste to vysvetlili dcére?

Vždy sa o tom, čo sa môže stať alebo sa stalo, s dcérkou porozprávame. Zažila už aj predtým rôzne situácie, vie, že nežijeme v bubline, ale v reálnom svete, a chápe to. V takej chvíli sa prikrývame modlitbou. Prosíme Ducha Svätého o radu, ako v takom prípade konať či skôr nekonať.

Bolo správne zobrať ju na podobnú akciu, ak nie je vopred pripravená čeliť podobným stretom?

Nebrala by som ju tam, keby ísť nechcela, ale ona opakovane chce a nie preto, že by som ju nútila alebo jej to kázala. Chce ísť so mnou, a keď chce, je to jej sloboda.

Deti sú však v tomto dobrým lakmusovým papierikom sveta nás dospelých. Im je úplne jasné, že niečo ako zničiť život dieťaťa v maminom brušku je neprípustné.

To, že nás ľudia atakujú, znamená, že sa ich tá modlitba dotkla a niečo sa v nich deje. Mňa nebolia útoky, ale skôr ľahostajnosť a ignorácia.