Kardinál sa stretol s Lukašenkom Bieloruskí katolíci si želajú návštevu Leva XIV.

Vatikánsky kuriálny kardinál Claudio Gugerotti sa stretol s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Ako informovala prezidentská webová stránka, Lukašenko na stretnutí 27. októbra v Minsku povedal, že ho veľmi tešia rokovania o otázkach, ktoré „sa nakopili v našich vzťahoch“. Podľa slov prezidenta všetci ľudia v Bielorusku vnímajú kardinálovu návštevu pozitívne.

Kardinál Gugerotti vedie vatikánske Dikastérium pre východné katolícke cirkvi. Keďže v rokoch 2011 až 2015 bol pápežským nunciom v Bielorusku, je považovaný za znalca tejto krajiny. Päťdňovú návštevu Bieloruska absolvoval od 24. októbra ako pápežský vyslanec pri príležitosti osláv 100. výročia zriadenia diecézy Pinsk.

Na stretnutí 27. októbra v Minsku s metropolitom Veniaminom, najvyšším predstaviteľom Bieloruskej pravoslávnej cirkvi, kardinál Gugerotti rokoval aj o možnej návšteve pápeža Leva XIV. v Bielorusku. Bieloruská pravoslávna cirkev na svojej webovej stránke informovala aj o Veniaminovej otvorenosti voči prvej návšteve pápeža v Bielorusku.

V správe bola zároveň zdôraznená zhoda Veniamina a Gugerottiho v tom, že „návštevu je dôležité prerokovať aj s najsvätejším patriarchom Moskvy a celej Rusi Kirillom a treba zohľadniť aj názor Svätého synodu Bieloruskej pravoslávnej cirkvi“.

To zjavne znamená, že Lev XIV. by mal prísť do Bieloruska len so súhlasom moskovského patriarchu a vedenia Bieloruskej pravoslávnej cirkvi. Veniamin poukázal na to, že v každej krajine je návšteva pápeža výnimočnou udalosťou. Takáto cesta by mala sprostredkovať „ducha mieru, svornosti, vzájomného porozumenia a rešpektovania miestnych zvláštností a tradícií“.

Katolíci pozvali pápeža

V polovici októbra Lev XIV. prijal na súkromnej audiencii vo Vatikáne minsko-mahiľovského arcibiskupa Iosifa Staneuského, ktorý je zároveň predsedom Bieloruskej katolíckej biskupskej konferencie.

Podľa informácií portálu miestnej Katolíckej cirkvi v Bielorusku catholic.by arcibiskup odovzdal pápežovi oficiálne písomné pozvanie na návštevu Bieloruska. „Dokument bol odovzdaný v mene biskupskej konferencie, duchovenstva a všetkých veriacich krajiny,“ uvádza sa v správe.

Staneuski povedal bieloruskej sekcii Vatican News, že Lev XIV. prijal pozvanie s úsmevom a pochopením a vyhlásil, že bude starostlivo posúdené. „Z audiencie sme odišli plní nádeje,“ povedal Staneuski.

Arcibiskup uviedol aj dôvod na pápežskú návštevu v Bielorusku: v roku 2026 bude Katolícka cirkev v tejto krajine oslavovať 35. výročie obnovenia svojich štruktúr. Arcibiskup navrhol pápežovi, aby sa sám presvedčil, či v Bielorusku skutočne žijú približne dva milióny katolíkov.

Ruská pravoslávna cirkev považuje všetky štáty bývalého Sovietskeho zväzu, s výnimkou Gruzínska a Arménska, za svoje kánonické územie.

Keď pápež Ján Pavol II. v roku 2001 navštívil Ukrajinu, vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a pravoslávnym Moskovským patriarchátom sa ocitli v kríze. Vtedajší moskovský patriarcha Alexij II. totiž dal predtým Vatikánu jasne najavo, že je kategoricky proti takejto pápežskej návšteve.

Moskovský patriarcha Kirill nemal žiadne námietky proti návštevám pápeža Františka v Kazachstane (2022) a v Litve, Lotyšsku a Estónsku (všetky v roku 2018). Na rozdiel od týchto krajín má však Bielorusko prevažne pravoslávne obyvateľstvo. A okrem toho podľa Kirilla patrí Bielorusko k „Svätej Rusi“ rovnako ako Rusko a Ukrajina.

Štátny útlak katolíkov v krajine

V Bielorusku sú vzťahy medzi Pravoslávnou a Katolíckou cirkvou považované za uspokojivé až dobré.

Po rozhovore metropolitu Veniamina s kardinálom Gugerottim Pravoslávna cirkev v krajine konštatovala, že vzťahy medzi oboma cirkvami sa vyvíjajú „pozitívne“ – napriek predošlým „ťažkým obdobiam“.

Gugerotti prišiel do Bieloruska ako pápežský vyslanec na oslavy 100. výročie zriadenia diecézy Pinsk. Pri tejto príležitosti bieloruských katolíkov uistil, že pápežovi na nich záleží. Na oslavách v Pinsku a Breste sa zúčastnili aj miestni pravoslávni biskupi.

Bieloruské štátne orgány opakovane cieleným a tvrdým spôsobom zakročujú proti miestnej Katolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlási takmer desať percent obyvateľstva.

Kardinál Gugerotti počas eucharistickej bohoslužby vo veľkomeste Brest pri hranici s Poľskom opatrne nadhodil tému náboženskej slobody. Podľa cirkevného portálu catholic.by kardinál ubezpečil, že Vatikán sa intenzívne zaoberá otázkou náboženskej slobody.

Lukašenkov režim aktuálne zadržiava troch katolíckych kňazov v trestných táboroch. Bieloruské centrum pre ľudské práva Viasna a Európsky parlament považujú obvinenia proti tejto trojici za vymyslené a zaradili ich medzi viac ako 1 200 politických väzňov v Bielorusku.

Domáci rehoľníci Henryk Akałatowicz a Andrzej Juchniewicz boli odsúdení na 11, respektíve 13 rokov väzenia. Tretím uväzneným katolíckym duchovným je od septembra poľský kňaz Grzegorz Gaweł.

Zatiaľ čo Vatikán doteraz otvorene nehovorí o prenasledovaní Katolíckej cirkvi v Bielorusku a nekritizuje ho, Európsky parlament v polovici októbra vo svojej rezolúcii ostro odsúdil represie v tejto krajine.

Útlak sa „čoraz viac zameriava proti náboženskej slobode“, uvádza sa v texte, ktorý sa zaoberá aj opatreniami proti angažovaným občanom, obhajcom ľudských práv, právnikom, novinárom, umelcom a odborárom v Bielorusku.

Nový bieloruský zákon o slobode svedomia a náboženských organizáciách podľa názoru Európskeho parlamentu „značne ohrozuje práva a oficiálnu existenciu náboženských spoločenstiev“. Ako príklad tvrdého postupu voči duchovným sa uvádza odsúdenie katolíckeho kňaza Akałatowicza.

Poslanci Európskeho parlamentu „dôrazne vyzvali Lukašenkov autoritársky režim, aby okamžite zastavil trestné stíhanie náboženských spoločenstiev a cirkví“.