Tajomstvá slovenského Vatikánu Ošumelé múry Spišskej Kapituly ukrývajú spletitý svet histórie, umenia aj mystiky

Spišská Kapitula patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku. Od roku 1993 je toto cirkevné mestečko a sídlo spišských biskupov zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Dominantou „slovenského Vatikánu“ je Katedrála svätého Martina. Pred impozantným chrámom sa stretáme s historikom a vysokoškolským pedagógom Vladimírom Olejníkom, ktorý pôsobí aj ako riaditeľ Dokumentačného centra Spišskej diecézy.

S pohľadom upretým do diaľky na Spišský hrad nás upozorňuje, že Kapitula bola odjakživa duchovným protipólom svetskej správy. Asi najsilnejšie to bolo cítiť v 16. storočí, keď hrad ovládal protestantský rod Thurzovcov. Situáciu zvrátil až príchod jezuitov, ktorí sa pričinili o rekatolizáciu Spiša.

„V budove kapitulskej starej fary zriadili gymnázium, na mieste dnešného kňazského seminára založili kláštor a iniciovali aj začiatok výstavby Spišského Jeruzalema,“ vypočítava historik Olejník.

Ďalšou ranou pre Kapitulu boli protihabsburské povstania, počas ktorých ju vyrabovali hajdúsi Štefana Bočkaja. „Preto v polovici 17. storočia padlo rozhodnutie, že okolo budú vystavané hradby, ktoré toto miesto obklopujú dodnes,“ vysvetľuje náš sprievodca.

Vráťme sa však na začiatok.

Spišský hrad vynímajúci sa na pozadí Spišskej Kapituly. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Do katedrály sa už zahryzol zub času. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Historik Vladimír Olejník. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Od prepoštstva k biskupstvu

Prvé, dnes už neexistujúce cirkevné objekty sa na vyvýšenine zvanej Pažica nachádzali už v 11. storočí. Na prelome 12. a 13. storočia tu bolo založené Spišské prepošstvo, ktoré až do zriadenia samostatnej diecézy v roku 1776 bolo súčasťou Ostrihomskej arcidiecézy. Druhé prepoštstvo sídlilo v Bratislave, pričom obe miesta spájalo to isté patrocínium – svätý Martin. 

„Prepošt, ktorý jurisdikčne zastupoval ostrihomského arcibiskupa, mal viaceré biskupské právomoci a nosil biskupské insígnie. Okolo neho sa časom sformoval zbor poradcov – kanonikov, takzvaná kapitula,“ vysvetľuje historik Olejník.

Keďže kanonici mohli vykonávať hospodársku činnosť, postupne si začali budovať svoje sídla – kanónie, ktoré lemujú hlavnú kapitulskú ulicu. Paradoxom je, že za komunistického režimu boli v honosných domoch umiestnené nízkoštandardné byty, ktoré nájomcovia rokmi úplne zdevastovali.

V tom čase nikto nemohol tušiť, že najslávnejší obyvateľ na toto miesto ešte len príde – v roku 1995 bol počas návštevy Slovenska v kanónii číslo 6 ubytovaný pápež Ján Pavol II.    

Kapitulská ulica s kanonickými domami. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Kapitulský cintorín, v popredí hroby biskupov Františka Tondru a Štefana Sečku. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Miesto nehody, na ktorom v roku 2024 zomreli tri mladé dievčatá. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Pri vstupe do katedrály cez sakristiu nám do nosa udrie výrazná vôňa kadidla. Pôvodná stavba z 13. storočia bola postupne rozširovaná a prestavovaná, najmä v 15. storočí, takže dnes môžeme hovoriť o románsko-gotickej katedrále s neskoršími úpravami.   

„Najpôvodnejším zo všetkých oltárov je bočný Oltár korunovania Panny Márie v Kaplnke Zápoľských. Všetky ostatné vrátane hlavného Oltára sv. Martina boli neskôr barokizované a regotizované,“ prezrádza Vladimír Olejník.  

Busta v tejto časti katedrály pripomína, že v jednej z krýpt sú uložené aj telesné ostatky bývalého spišského biskupa Jána Vojtaššáka, ktoré tu boli prenesené z cintorína v Zákamennom v rámci prebiehajúceho procesu blahorečenia. Spolu s ním v podzemí odpočívajú stovky ďalších tiel.

Zdola sa vyberáme nahor. Pri výstupe na chór s dominujúcim organom z roku 1890 nás prekvapí rozsiahla knižnica, ktorá sa nachádza nad starou sakristiou. Uchováva viac ako desaťtisíc knižných zväzkov z 15. – 20. storočia vrátane vzácnych kódexov, inkunábul a rukopisov. A nejde len o teologickú literatúru. Nájdu sa tu aj knihy o včelárstve, medicíne, práve či cestopisy a zbierky máp.    

Duchovné aj intelektuálne centrum

V tesnom susedstve katedrály sa nachádzajú ďalšie dve významné budovy. Prvou je biskupská rezidencia, ktorá vznikla niekoľkými rozšíreniami a prestavbami pôvodne neskororománskeho prepoštského paláca. 

Okrem obytných a úradných priestorov návštevníka zaujme kaplnka, ktorá bola v roku 1946 modernizovaná – pôvodný barokový oltár nahradil nový travertínový a pribudli aj maľby Mikuláša Klimčáka.

Druhou významnou budovou je kňazský seminár, ktorý bol otvorený v roku 1815 a obnovený po páde komunistického režimu, počas ktorého v ňom fungovala škola Verejnej bezpečnosti. V priľahlej budove, v ktorej od roku 1819 sídlil najstarší učiteľský ústav v Uhorsku, bol zasa umiestnený Archív Ministerstva vnútra ČSSR.

Okrem cirkevných predstaviteľov, ako boli biskupi Vojtaššák či jeho predchodca Ján Ladislav Pyrker, neskorší benátsky patriarcha a jágerský arcibiskup, sa po týchto miestach pohybovali kňazské osobnosti, ako boli Ferko Skyčák, Ján Jalovecký, Jozef Špirko, Ladislav Hanus a ďalší. Všetci menovaní sa pričinili o to, že Spišská Kapitula sa stala jedným z najvýznamnejších duchovných a intelektuálnych centier svojej doby.

Pohľad do presbytéria. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Oltár korunovania Panny Márie v Kaplnke Zápoľských. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Monumentálny organ z 19. storočia. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Knižnica s tisíckami vzácnych exemplárov. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Jeden z relikviárov vystavených v starej sakristii. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Oproti kňazskému semináru je neprehliadnuteľnou baroková hodinová veža, ktorá je zároveň vstupnou bránou do rozľahlej biskupskej záhrady. Okrasná časť je v nej doplnená ovocným sadom. Tieto nedávno zrekonštruované priestory pritom ostro kontrastujú s viacerými miestami – vrátane exteriéru samotnej katedrály –, ktoré nezakryto nahlodal zub času.

„Treba si uvedomiť, že posledné veľké úpravy tu boli vykonané ešte v roku 1895 pri príležitosti osláv tisícročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny,“ pripomína historik Olejník.       

Alternatívna história síce neexistuje, ale ak by v minulosti bolo došlo v srdci Spiša k nerealizovanému prepojeniu hradu a katedrály, svetského a duchovného centra, mohlo na týchto miestach vyrásť mesto porovnateľného významu, ako je Praha či Záhreb.

No práve vďaka tomu, že sa tak nestalo, si Spišská Kapitula zachovala síce trochu ošumelý, no o to silnejší duchovný ráz. Počas ranných oparov či večerného šera až priam mystický.