Prevzatie nemocnice milosrdných Agelom KBS rokovania nekomentuje, arcibiskupa Vasiľa to neteší. Môže ešte zasiahnuť Vatikán?

Skupina Agel v pondelok potvrdila, že je v záverečnej fáze rokovaní s Hospitálskou rehoľou sv. Jána z Boha, ktorá prevádzkuje Univerzitnú nemocnicu s poliklinikou Milosrdní bratia v centre Bratislavy. Obe strany podľa súkromnej siete pracujú na finalizácii potrebnej dokumentácie.

Správa o prevzatí nemocnice prišla krátko po tom, čo zariadenie oznámilo hromadné prepúšťanie 90 zamestnancov a rušenie viacerých oddelení. Agel teraz avizuje, že jeho cieľom je zachovanie rozsahu súčasnej zdravotnej starostlivosti a udržanie pracovných miest.

K ohlásenému prepúšťaniu by tak dôjsť nemalo. Naopak, nemocnica by sa mala rozširovať o ďalšie oddelenia.

Riaditeľ nemocnice milosrdných Tibor Kőszeghy pritom ešte začiatkom novembra tvrdil, že myšlienka prevzatia Agelom je vylúčená a „nijako nežije“, hoci zariadenie bolo vo finančných problémoch.

Budúcnosť nemocnice milosrdných bratovZariadenie v centre Bratislavy predsa prevezme Agel. Oddelenia sa vraj rušiť nebudú

Lukáš KekelákKristína Votrubová

Rehoľa zatiaľ nepovedala, prečo sa pre tento krok rozhodla, ani to, či boli v hre aj iní záujemcovia. 

Keď sa však o prevzatí Agelom rokovalo minulý rok, provinciál rehole milosrdných bratov Saji Mullankuzhy to vtedy vysvetľoval zamestnancom snahou zachovať rozsah poskytovaných služieb a pracovných miest.

Zisťovali sme, čo si dnes o tomto kroku myslia biskupi, ako aj to, či musí prevzatie nemocnice súkromníkom schvaľovať Svätý stolec.

Nie je to dobrá správa, reaguje Cyril Vasiľ

Konferencia biskupov Slovenska sa k rokovaniam nechce vyjadrovať. Na otázku, či prevzatie rehoľnej nemocnice sieťou Agel schvaľuje, hovorkyňa Katarína Jančišinová odpísala, že „KBS nie je oprávnená bližšie komentovať konkrétne kroky rokovaní“.

Akékoľvek rozhodnutia prislúchajú podľa hovorkyne reholi milosrdných bratov. Obdobne sa vyjadrila aj Bratislavská arcidiecéza, na ktorej území sa nemocnica nachádza.

Hovorkyňa KBS napriek tomu uviedla, že slovenskí biskupi rozumejú, aké je v súčasnosti „veľmi zložité zachovať ekonomický chod nemocnice“, o čom podľa KBS svedčia aj posledné snahy o finančnú a personálnu udržateľnosť nemocnice.

Jasnejšie sa k situácii vyjadril gréckokatolícky arcibiskup a košický eparcha Cyril Vasiľ, ktorý je profesorom kánonického práva. „Strata jediného katolíckeho zdravotníckeho zariadenia takéhoto rozsahu na Slovensku nie je dobrou správou,“ uviedol v reakcii pre Štandard.

Cyril Vasiľ. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

KBS nie je vlastníkom ani zriaďovateľom nemocnice milosrdných bratov. Ide o samostatný právny subjekt danej rehole, ktorá sa slovenským biskupom priamo nezodpovedá, preto majú aj v súčasnej situácii len obmedzené možnosti.

Keď prvé rokovania medzi rehoľou a Agelom koncom apríla 2024 stroskotali, rád to zdôvodňoval právnymi a organizačnými prekážkami. Podľa informácií denníka Postoj však svoju rolu zohrala aj slovenská cirkev, keďže tlak na rehoľu v danom čase vyvíjali aj viacerí vysokopostavení cirkevní predstavitelia.

Mali milosrdní bratia osloviť susedné alžbetínky?

Právnik Igor Augustinič hovorí, že podľa usmernenia kánonického práva sa v prípadoch, ak sa chce rehoľa z nemocnice stiahnuť, očakáva dialóg medzi miestnym arcibiskupom a rehoľou.

V tomto smere je tiež dobrou praxou, ak by rád milosrdných bratov oslovil inú miestnu rehoľu, aby sa ujala správy jeho nemocnice.

V tomto prípade prichádza do úvahy napríklad Rehoľa svätej Alžbety, ktorá prevádzkuje len pár desiatok metrov od zariadenia milosrdných Onkologický ústav sv. Alžbety, ktorému sa dlhodobo darí. Jeho zisk vlani dosiahol takmer dva milióny eur. 

„Podľa kánonického práva je ideálny stav hľadať alternatívne riešenia primárne v rámci cirkevných štruktúr a ešte špecifickejšie v rámci iných inštitútov zasväteného života, ak je to vôbec možné,“ hovorí Augustinič.

Igor Augustinič. Foto: Postoj/Adam Rábara

V rakúskom Linzi napríklad nemocnice patriace týmto dvom reholiam úzko spolupracujú. Podľa Augustiniča je cieľom podobného kroku zachovať prítomnosť rehoľníkov a ich diel na danom území, hoci aj v rukách inej než pôvodnej rehole.

Či rehole milosrdných bratov a alžbetínok o tomto kroku spolu rokovali, nie je známe.

Cirkvi naďalej záleží na kresťanskom profile nemocnice

Keď sa súkromník prvýkrát pokúšal o prevzatie nemocnice, vyvolalo to medzi ľuďmi vlnu nevôle a obavy o jej ďalšie hodnotové smerovanie.

Viaceré z nemocníc Agelu totiž robia aj umelé potraty na požiadanie, zatiaľ čo v rehoľnej nemocnici milosrdných vznikla v roku 2004 prvá pro-life gynekologická poradňa s podporou slovenských biskupov a na jej fasáde visí aj pamätná tabuľa nenarodeným deťom.

Rehoľníci rokovania s Agelom hájili aj tým, že nikdy nedovolia, aby sa v zariadení „išlo proti Bohu a kresťanskej morálke“.

Pamätná tabuľa nenarodeným deťom na nemocnici. Zdroj foto: epocha.sk

Ako pred rokom, tak aj dnes Agel odmieta špekulácie o strate duchovného rozmeru nemocnice po jej prevzatí.

„Pre Agel je kľúčové zachovať hodnotový a duchovný charakter UNsP Milosrdní bratia. Táto jedinečnosť je podľa skupiny dôležitou súčasťou identity nemocnice, ktorú chce rešpektovať a podporovať,“ uviedla sieť v tlačovej správe. „Vnímame duchovný rozmer tohto zariadenia ako nesmierne dôležitú hodnotu, ktorá si zaslúži chrániť a rozvíjať,“ dodal šéf Agelu Michal Pišoja.

Biskupi dnes veria, že vo finálnych rokovaniach bude zohľadnená aj otázka „etického kódexu“.

„Záleží nám na tom, aby nemocnica aj naďalej poskytovala kvalitné zdravotnícke služby s rešpektom ku kresťanským hodnotám personálu aj pacientov a vytvárala priaznivé zázemie pre chorých,“ odpísala KBS.

Musia obchod schváliť aj vo Vatikáne?

Prevzatie nemocnice milosrdných bratov Agelom bude posudzovať aj protimonopolný úrad. Keďže ide o rehoľnú nemocnicu, v cirkevných kruhoch sa vynorili aj otázky, aké slovo má pri podobnej transakcii Vatikán. 

V zmysle platných cirkevných predpisov sa totiž pri nakladaní s cirkevným majetkom postupuje podľa kánonického práva. Hovorkyňa KBS Jančišinová tvrdí, že ak je zariadenie vo „výhradnom vlastníctve rehole, nie je potrebné na transakciu schválenie Svätého stolca“.

Zatiaľ nie je úplne zrejmé, o akú formu „prevzatia nemocnice“ ide. Rehoľa na otázky Postoja neodpovedala.

Advokát Igor Augustinič, ktorý sa venuje civilnému aj cirkevnému právu, hovorí, že pokiaľ by to malo byť prezvatie výlučne na úrovni eseročky, ktorá prevádzkuje nemocnicu, tá nespadá priamo pod pôsobnosť kánonického práva, keďže ide o obchodnú spoločnosť podľa slovenského práva.

V tomto prípade sú podľa neho aj možnosti priameho zásahu cirkvi limitované.

Ustanovenia Kódexu kánonického práva by sa podľa cirkevného právnika aplikovali až vtedy, ak by sa forma spolupráce s Agelom priamo dotkla majetkových práv milosrdných bratov ako cirkevnej právnickej osoby.

Svätý stolec by do hry vstúpil až vtedy, ak by išlo o predaj nemocnice a hodnota obchodu by presahovala 1,6 milióna eur. V tomto prípade by sa totiž vyžadoval súhlas Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Podľa informácií denníka Postoj však nejde o kúpu. Agel by mal s nemocnicou podpísať zmluvu o 20-ročnom dlhodobom prenájme.

„V kánonickom práve sú dokonca aj také názory, že súhlas sa vyžaduje nielen pri predaji, ale aj pri dlhodobom prenájme,“ dodáva na margo toho Augustinič. 

Ani cirkev nechce, aby boli jej nemocnice v strate

Pomocný biskup bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Milan Lach, ktorý je v Konferencii biskupov Slovenska zodpovedný za zdravotníctvo, pred rokom povedal, že v normálne fungujúcom zdravotníckom systéme si vie predstaviť existenciu i prosperitu cirkevných nemocníc.

„Kto však vidí viac do problematiky slovenského zdravotníctva, vie, že to nie je vôbec také jednoduché,“ dodal.

Veriaci by podľa neho nemali očakávať, že KBS v reakcii na zlú ekonomickú situáciu rehoľnej nemocnice usporiada zbierku na vyrovnanie jej dlhov. Očakáva sa totiž, že za normálnych, nediskriminačných podmienok budú aj tieto zariadenia schopné odborne a ekonomicky prosperovať.  

Biskup Milan Lach. Foto: Postoj/Adam Rábara

Najväčšie finančné problémy nemocnici v poslednom čase spôsobili chyby vo vykazovaní zrealizovaných výkonov v minulosti. Zjednodušene povedané, nemocnica štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni poslala nesprávne údaje napríklad o operáciách, ktoré obsahovali nižšie ako skutočné výdavky.

Poisťovňa následne uhradila iba to, čo bolo vykázané. Vznikla tak diera medzi skutočnými nákladmi a príjmami. 

Nemocnica požadovala opravu a doplatok, poisťovňa však platby upraviť neplánovala. VšZP to vysvetľovala práve tým, že v rokoch 2023 a 2024 zaplatili nemocnici o 3,6 milióna eur viac, ako bol skutočný rozsah poskytnutej starostlivosti, preto súčasné platby dnes viac odzrkadľujú realitu.

Šéf nemocnice sa sťažoval, že štátna poisťovňa s ním nechcela na túto tému mesiace vôbec komunikovať. Rehoľa tak musí na fungovanie nemocnice mesačne prispievať stovky tisíc eur, inak by nemocnica skončila.

Právnik Igor AugustiničCirkev nemôže fungovať spôsobom, že „náš človek“ je dobrý veriaci, a tak s ním urobí biznis za státisíce

Pavol Rábara

Právnik Augustinič pripomína, že usmernenie kánonického práva príslušného dikastéria stanovuje reholiam udržateľnosť ich diel, potrebu monitorovať stratové projekty aj „prekonať mentalitu závislosti“ od pomoci.

Krytie strát bez vyriešenia problémov v riadení znamená aj podľa cirkevného práva plytvanie zdrojmi, ktoré by mohli byť použité na iné projekty.

„Ani kánonické právo tak nezatvára oči pred riešením ekonomických problémov apoštolských a charitatívnych diel a pripúšťa aj také riešenia, ktoré sa môžu zdať bolestivé a defenzívne,“ uzatvára Augustinič.