Po zemetrasení v Báči Mysleli sme, že strieľajú Rusi alebo Ukrajinci, vravia miestni. Otrasy poškodili historický kostol

„Máme pár prasklín a popadanú omietku,“ vraví osemdesiatnička Mária, ktorá akurát vyprevádza z návštevy svoju kamarátku. Sobotné zemetrasenie s magnitúdom 4,3 vystrašilo v obci Báč takmer všetkých. Dedina sa nachádzala len kúsok od epicentra.

Dôchodkyňa necítila chvenie, no počula dunivý rachot, okamžite preto utekala von z domu a rozmýšľala, čo sa deje. „Myslela som, že Rusi už aj tu strieľajú,“ hovorí Mária. „Alebo Ukrajinci, všetko je možné v dnešnej dobe,“ dopĺňa ju kamarátka.

Neskôr uvažovali, či niečo nevybuchlo v Slovnafte, vzdialenom pár kilometrov. Napriek intenzívnym otrasom nezaznamenali veľké materiálne škody. 

„Mne nič nepopadalo. V komore mám takú krivú skriňu plnú fliaš na zaváranie a ostali tam, kde majú,“ dodá spokojne. Od susedov počula o popadaných garnižiach či obrazoch. „Ja mám veľké obrazy, ale zostali visieť.“

Božia muka v Báči. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Aj ďalší obyvatelia Báča pre Postoj hovorili o tom, že pri zemetrasení si hneď spomenuli na vojnu. „Stále o nej počúvame, preto som myslela, či nejaký dron nespadol,“ vraví pani Ilona, ktorú dopĺňa Pavol: „Pripadalo mi to, ako keby niekto strelil z húfnice pri mojom baráku.“

Aj dievča so zelenou stužkou na bunde hovorí, že najprv si mysleli, že niečo vybuchlo. „Začal byť taký divný tlak a zrazu sa veci a nábytok zatriasli.“

Sobotné otrasy na západe Slovenska sa podľa seizmológov zaradia medzi silné zemetrasenia, aj keď vo svetovom meradle išlo o slabé zemetrasenie. Cítiť ho bolo aj v Česku, Rakúsku či Maďarsku.

Poškodilo starý kostol

Bezprostredne po otrasoch boli ľudia zmätení a neistí. Potvrdzuje to aj miestny farár Csaba Mikus, podľa ktorého ľudia vybiehali von z domov a pýtali sa, čo sa stalo. „Akoby bomba spadla,“ opisuje moment zemetrasenia.

„Najprv to znelo, akoby sa zo strechy zosúval sneh, bolo to také hrmenie, potom nastalo obrovské buchnutie,“ vraví Mikus. Až neskôr pochopil, že išlo zrejme o zemetrasenie. „Bol to pocit, akoby ste stáli na mieste a zem sa pod vami v okamihu prepadla o niekoľko centimetrov,“ opisuje. 

Farár v Báči Csaba Mikus v sakristii. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Keďže na fare nezaregistroval žiadne zmeny, vyšiel von, aby si pozrel kostol. „Chvalabohu, stojí,“ povzdychol si. Až neskôr zistili, že 350-ročný rímskokatolícky Kostol sv. Antona Paduánskeho poškodilo zemetrasenie zvnútra.

Na viacerých miestach kostola opadala omietka. Kusy zo stropu aj zo stien zostali na podlahe a koberci, ktorý sa tiahne pozdĺž celej lode chrámu. Na stenách a pri oknách sa tiež objavili viditeľné praskliny.

Poškodenia Kostola sv. Antona Paduánskeho. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Praskliny a popadaná omietka. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Z preventívnych dôvodov sa v nedeľu svätá omša nekonala v kostole, ale vedľa u františkánok. Prizvaný statik Vladimír Kohút skonštatoval, že objekt je možné aj naďalej využívať, kým sa presne nevyčísli rozsah škôd. Kvôli vyhodnoteniu poistnej udalosti nechali poškodenia v pôvodnom stave, počas týždňa príde poisťovňa škody vyčísliť.

Ostatné predmety sa zdajú nepoškodené, iba soche Panny Márie spadla z hlavy kráľovská koruna. Podľa Mikusa existuje aj obava z poškodenia pôvodného organu z 18. storočia, do ktorého mohla popadať omietka.

Soche Panny Márie odpadla kráľovská koruna. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Organ z 18. storočia bol darom z Komárna. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Kostol je spojený s bývalým františkánskym kláštorom, z ktorého sa pri zemetrasení zosypal celý dvojitý komín. Kusy betónu aj tehly ostali spadnuté na dvore.

Zosypaný komín bývalého františkánskeho kláštora. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Kláštor má za sebou aj temnejšie obdobie – v rokoch 1950 až 1960 slúžil ako integračný tábor pre kňazov, ktorých sem režim zvážal.

Pútnický Kostol sv. Antona Paduánskeho v Báči v časti zvanej Svätý Anton vyrástol pri františkánskom kláštore v druhej polovici 17. storočia. 

Stavať ho dal v roku 1660 ostrihomský arcibiskup György Lippay a areál dokončili približne do roku 1674. V roku 1712 kostol prešiel úpravami, no jeho povesť sa neskôr najviac spojila s milostivým obrazom Panny Márie. Podľa tradície obraz 19. júna 1715 „slzil“ – hovorí sa aj o krvavých slzách – a práve to priťahovalo do Báča množstvo pútnikov.

Interiér dnes dopĺňajú secesné nástenné maľby zo začiatku 20. storočia. V roku 1951 františkánov vyhnal komunistický režim a kláštor premenili na internačný tábor pre kňazov. Po uvoľnení pomerov koncom 80. rokov a po roku 1989 sa púte a náboženský život v kláštornom areáli postupne obnovili.

Škody majú aj františkánky 

Zemetrasenie intenzívne pocítili aj u sestier františkánok z Kongregácie dcér sv. Františka Assiského. „Bol to zvláštny, dunivý buchot. Potom sa začalo všetko triasť,“ vraví sestra Anna Zuzčáková s tým, že išlo o približne štvorsekundovú záležitosť.

V zadnej časti budovy im otrasy rozbili sklá. Zostatky akurát vybíjali a zametali muži, ktorí sestrám františkánkam prišli pomôcť. Popadali im aj obrazy, rozbili sa tiež niektoré sošky.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Evidujú aj popadanú omietku, vravia však, že zem v tejto oblasti pracuje aj pre susedný kanál, ako nazývajú vodné dielo Gabčíkovo. Plánujú ich zato odškodniť aj z ministerstva.

Poisťovne hlásia vyše 200 škôd

Poisťovne od víkendu prijali stovky hlásení škôd po zemetrasení. Napríklad Allianz do utorkového rána zaznamenal 129 hlásení a očakáva, že sa v najbližších dňoch toto číslo výrazne zvýši. Nahlasená škoda zatiaľ presahuje 126-tisíc eur, uviedla pre Postoj Helena Kanderková z Allianzu.

Podľa riaditeľa odboru likvidácie poistných udalostí Dáriusa Nógliho išlo najmä o „poškodené omietky, praskliny na stenách, rozbité sklenené a porcelánové predmety či poškodený nábytok“.

„V lokalitách priamo zasiahnutých epicentrom budeme po nahlásení škody priamo kontaktovať poškodených klientov a dohodneme s nimi ďalší postup. V lokalitách, kde bude potvrdená úroveň zemetrasenia 6 EMS (pozn. Európska makroseizmická stupnica zemetrasenia EMS 98), budeme poistné plnenie vyplácať automaticky,“ dodal Nógli.

Zemetrasenie pri BratislavePri Rohovciach malo magnitúdo úroveň až 4,3. Vedci prosia verejnosť o vyplnenie dotazníka

Jakub LiptákTASR

ČSOB Poisťovňa aktuálne eviduje 70 poistných udalostí, pričom celková odhadovaná výška škôd je podľa hovorkyne Zuzany Fečovej vo výške približne 90-tisíc eur.

Komunálna poisťovňa eviduje desať poistných udalostí na majetku, pričom Natália Hudecová z poisťovne odpísala, že „očakávané poistné plnenie je vo výške 28-tisíc eur“.