Sv. Klement Maria Hofbauer Moravský rodák, apoštol Varšavy, patrón Viedne

Len málokto tuší, kde leží dedinka Tasovice. Správne, na Morave neďaleko Znojma. Kto by to bol povedal, že sa v nej narodí jeden zo svätcov, ktorí výrazne ovplyvnili Európu. Svätého Klementa si „privlastňujú“ tri európske krajiny – Česko, Poľsko a Rakúsko.

Klement Maria sa narodil v roku 1751 Pavlovi a Marii Dvořákovcom a dostal meno Jan. Keďže nemecky hovoriaci obyvatelia Tasovíc nevedeli vyslovovať slovo Dvořák, rodičia meno zmenili na Hofbauer.

Jan bol deviatym z dvanástich detí, z ktorých sedem zomrelo ešte v detskom veku. Keď mal šesť a pol roka, zomrel mu otec.

Rodina stratila hlavný príjem. Malý Klement bol veľmi smutný a pýtal sa matky: „Kto sa teraz o nás postará, keď otec zomrel?“ Matka ho vzala za ruku, vyšla s ním z domu a priviedla ho ku krížu pri ceste. Ukázala na ukrižovaného Ježiša a povedala mu: „Odteraz je toto tvoj Otec. Nikdy na to nezabudni.“ Táto veta vraj neskôr ovplyvnila celý jeho život.

Jan už od detstva túžil stať sa kňazom. Na štúdiá však nezostávali peniaze, a tak sa stal pekárskym učňom. Bol veľmi usilovný, zbožný a šikovný. Pri práci si ho všimol premonštrátsky opát Lambek z Klosterbrucku pri Znojme a dovolil mu študovať v kláštornej škole. Vyzeralo to nádejne, ale o štyri roky opát zomrel a Jan musel zanechať školu a vrátiť sa k pekárskemu remeslu.

Jan sa spoznal s ďalším pekárskym učňom Petrom Kunzmannom. Obaja sa v roku 1782 vybrali pešo do Ríma. Navštívili hroby prvých mučeníkov ako tisícky iných pútnikov. Tým sa to však neskončilo. Priatelia si hľadali vhodné miesto, kde by mohli žiť ako pustovníci.

Nakoniec ho našli v Tivoli neďaleko Ríma. Aj keď to vyzerá ako mladícke dobrodružstvo, po čase im biskup dal pustovnícke rúcha a nové mená – Janovi Klement a Petrovi Emanuel. Jan si okrem toho pridal ešte aj meno Maria.

Aj toto vyzeralo nádejne, ale ani tento pokus o zasvätený život nevyšiel. Cisár Jozef II. zrušil pustovnícke rády a Klement sa vrátil do pekárne vo Viedni. Chcel sa stať kňazom, ale vyzeralo to nedosiahnuteľne. Klement každú nedeľu miništroval v Dóme sv. Štefana. Tam si ho všimli tri zámožné sestry, ktoré mu poskytli finančnú podporu, aby mohol študovať.

Klement sa dostal na univerzitu spolu s priateľom Tadeášom Hüblom. A opäť všetko vyzeralo nádejnejšie. Obom sa im však nepozdávali profesori, ktorí im pripadali príliš osvietenskí. Preto prerušili štúdium vo Viedli a vydali sa do Ríma. V Ríme sa zoznámili s čerstvo založenou rehoľou redemptoristov a vstúpili do nej. Sám zakladateľ rehole Alfonz z Liguori o nich vraj povedal, že pre rehoľu budú veľkým prínosom.

Po skončení štúdií filozofie v roku 1785 zložili rehoľné sľuby a boli vysvätení za kňazov. V tom istom roku odišli do Viedne, kde chceli založiť kláštor. Štátna moc s tým však nesúhlasila, a tak sa obaja po roku ponúkli, že pôjdu na misie do Ruska.

Cestovali cez Varšavu a tam miestny biskup požiadal Klementa o dočasnú správu Kostola sv. Benona. Klement nakoniec strávil v tomto kostole ďalších dvadsať rokov a založil tu prvý kláštor redemptoristov severne od Álp.

Varšavská misia nebola jednoduchá. Musela čeliť odporu zo strany niektorých Poliakov aj okupantov. Kostol redemptoristov sa však stal živým misijno-pastoračným centrom. Denne sa tu vysluhovali sviatosti, slúžili omše a kázalo, lebo ako hovorieval Klement: „Evanjelium sa musí hlásať vždy nanovo.“

Okrem liturgického a sviatostného života misia ponúkala kurzy o viere, starala sa o konvertitov a vlastnila aj tlačiareň. Klement založil sirotinec a učňovské školy pre deti z ulice ohrozené prostitúciou. Neskôr inicioval aj založenie kňazského seminára.

Peniaze získaval veľmi prácne. Nehanbil sa však žobrať od domu k domu. Časom dokonca pomáhal zakladať redemptoristické kláštory v ruskom Kursku, Nemecku a vo Švajčiarsku. Dobre rozbehnuté projekty však zhatilo Napoleonovo dobytie Varšavy, ktoré so sebou prinieslo aj zrušenie rehoľných rádov a deportáciu rehoľníkov do iných krajín.

Klement sa opäť ocitol vo Viedni. Už nie ako pekár, aj keď stále išlo o chlieb. Ten eucharistický. Prežité utrpenie a zničené diela ho nezlomili. Ešte viac ho napĺňali silou a odhodlaním. Klement sa vo Viedni stal obľúbeným kňazom, ktorý sa venoval chudobným a chorým.

Po niekoľkých rokoch sa stal správcom Kostola sv. Uršule. Bol vyhláseným kazateľom, ktorého vyhľadávali vzdelanci, intelektuáli, literáti, umelci aj študenti. Keďže občas z kazateľnice napádal aj jozefínsku cirkevnú politiku, bol v hľadáčiku miestnej polície. Neraz ho sledovali a vypočúvali.

Klement sa však vo Viedni stal takým populárnym a známym, že si ho napriek všetkým narážkam na politiku postupne obľúbil aj sám cisár a začal ho chrániť. Prekvapivo vydal aj nariadenie, ktorým povolil založiť rehoľu redemptoristov v Rakúsku.

Klement ešte začal proces jej založenia, no nestihol ho doviesť do konca. Zomrel 15. marca 1820.

Rodák z moravskej dedinky, pekársky učeň, český svätec, apoštol Varšavy, patrón Viedne. Ale hlavne človek, ktorý sa nedal zlomiť neúspechmi. Šiel za svojím snom a naplnil ho. Pretože Boh dokáže vyriešiť aj zdanlivo beznádejnú situáciu.