Vladyku Milana Lacha uviedli do úradu bratislavského eparchiálneho biskupa

V Katedrále povýšenia vznešeného a životodarného Kríža sa začala archijerejská liturgia slávnostným sprievodom, ktorý sprítomňuje druhý príchod Krista v sláve.

Prítomných privítal hovorca Bratislavskej eparchie Stanislav Gábor. Zdôraznil hlboký duchovný význam prítomnosti biskupa v spoločenstve, odkazujúc na slová sv. Ignáca Antiochijského, že tam, kde je biskup, tam je celá Cirkev.

Medzi prítomnými nechýbal apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli či slovenskí biskupi na čele s predsedom KBS arcibiskupom Bernardom Boberom. Zo zahraničia prijal pozvanie viedenský kardinál Christoph Schönborn, biskup Larry James Kulick z USA so slovenskými koreňmi či olomoucký arcibiskup Josef Nuzík.

Výrazné zastúpenie mali gréckokatolícki biskupi z Ukrajiny, Maďarska, Rumunska a zo Srbska, pričom nechýbali ani predstavitelia iných kresťanských cirkví na čele s generálnym biskupom ECAV a predsedom Ekumenickej rady cirkví Ivanom Eľkom. Prítomný bol aj veľvyslanec SR pri Svätej stolici Juraj Priputen.

Obrad intronizácie nasledoval po čítaní evanjelia. Dvaja biskupi – vladyka Cyril, košický eparchiálny biskup, a vladyka Peter, emeritný bratislavský eparchiálny biskup – priviedli nového biskupa Milana pred metropolitu Jonáša, ktorý požiadal apoštolského nuncia Girasoliho o prečítanie menovacej buly.

Po jej prečítaní nunciom a potvrdení voľby radostným spevom ľudu „Axios!“ (Je hodný) nasledoval samotný akt usadenia na katedru.

Vladyku Milana k biskupskému stolcu sprevádzali vladyka Cyril Vasiľ a vladyka Peter Rusnák. Kľúčovým momentom bolo odovzdanie biskupského žezla metropolitom Jonášom Maximom, ktoré má byť novému eparchovi oporou v službe a nástrojom otcovskej starostlivosti.

Foto: TK KBS/Nikolas Fečunda

Arcibiskup Jonáš Maxim vo svojej homílii vychádzal z byzantskej liturgickej tradície a postáv Lie a Ráchel ako starozákonných predobrazov konania a nazerania. Zdôraznil, že kresťanský život, a osobitne služba biskupa, vyžaduje rovnováhu medzi aktívnou prácou (stelesnenou Martou) a duchovným spočinutím pri Pánových nohách (stelesneným Máriou).

Pripomenul, že obe tieto stránky sú nevyhnutné a vyžadujú si duchovnú námahu, bez ktorej sa duša nemôže napraviť. Vladyku Milana povzbudil, aby vo svojej novej službe v Bratislavskej eparchii dokázal tieto dva svety prepájať a čerpať silu z prameňa dobra, ktorým je sám Kristus.

V ďalšej časti metropolita prirovnal úrad biskupa k práci roľníka a vinohradníka. Biskup ako roľník má podľa jeho slov trpezlivo obrábať zverenú roľu Božím slovom a prinášať poctivý „chlieb života“, pričom sa nemá dať zlákať povrchnými riešeniami.

Foto: TK KBS/Nikolas Fečunda

Citoval svätého Augustína, pričom vykreslil túto službu ako náročnú úlohu pri sprevádzaní všetkých bez rozdielu a v láske ku každému. Ako vinohradník je zasa biskup povolaný byť vinicou naštepenou na Krista, cez ktorú prúdi životodarná miazga milosti, prinášajúca svetu útechu, radosť a nádej evanjelia.

V závere homílie arcibiskup Jonáš zdôraznil dôležitosť neustálej prítomnosti pri Kristových nohách, čo je kľúčom k tomu, aby pastier „nevyschol“ vo víre pastoračných povinností. Na príklade mnícha z textov Teodora Studitu uistil vladyku Milana, že Pán bude v Bratislave stáť po jeho boku rovnako, ako stál pri ňom doteraz.

Za najvyšší vzor počúvania a následnej realizácie Božieho slova dal novému eparchiálnemu biskupovi Presvätú Bohorodičku. Svoju homíliu uzavrel prianím, aby vladyka Milan v moci tohto Božieho sprevádzania vytrvalo hľadal stratené ovce a sprostredkovával Božiu milosť každému veriacemu.

Vladyka Milan sa v závere liturgie, keď sa prihovorili viacerí rečníci, zveril pod ochranu patrónov eparchie a blahoslavených slovenských mučeníkov s nádejou, že jeho pôsobenie v hlavnom meste prispeje k ďalšiemu rozkvetu gréckokatolíckeho spoločenstva.