Irán a náboženstvo Dominuje sekularizácia, ale kresťanstvo tu možno rastie rýchlejšie ako kdekoľvek inde

Na území Iránu žije menšina kresťanov už od počiatkov nášho letopočtu. Kresťanstvo sa však typicky viazalo k etnickým skupinám, dnes napríklad k Arménom či Asýrčanom. V súčasnosti to už celkom neplatí.

V roku 1979, keď ajatolláh Chomejní zvrhol šáha Mohammada Pahlavího, bolo v Iráne asi päť stoviek kresťanov, ktorí pochádzali z moslimského prostredia. V roku 2005 sa odhady obrátencov z islamu pohybovali okolo 40-tisíc.

Prenasledovanie kresťanov sa rokmi stále zvyšovalo. Ale aj napriek tomu dnes rôzne zdroje tvrdia, že moslimských konvertitov na Kristovu vieru môže byť aj milión. Ak je to pravda, Irán by stál medzi krajinami s najrýchlejšie rastúcou kresťanskou populáciou, možno až na prvom mieste.

Výsledok vojny USA a Izraela proti iránskeho režimu preto môže mať veľký dosah na budúcnosť kresťanstva na Blízkom východe.

No ešte než začneme preberať zamotanú iránsku prítomnosť a špekulovať o jeho budúcnosti, čaká nás krátka exkurzia do histórie.

Stručné dejiny iránskej religiozity

Irán – alebo Perzia – je jednou z najstarších súvisle existujúcich civilizácií na svete. Jej počiatky siahajú do siedmeho storočia pred Kristom, azda aj ďalej. Zhruba niekedy v tomto čase prorok Zarathuštra zreformoval dobové iránske náboženstvo a vznikol zoroastrizmus.

Je to záhadná viera. V jej jadre stojí Ahura Mazdá, nestvorený a najvyšší dobrý boh, ale odborníci sa nezhodnú, či ide o mono- alebo polyteizmus. Nevedno ani to, kedy Zarathuštra žil, možno už pred rokom tisíc pred Kristom, ani či jeho učenie ovplyvnilo judaizmus a západnú kultúru alebo sa im neskôr samo priblížilo.

Tak či onak, zoroastrizmus bol dlhé roky oficiálnym a väčšinovým náboženstvom ríš na perzskom území. Popri tom sa však na západe darilo aj židom, na východe dokonca budhistom. Neskôr prišli kresťania. Arméni či Asýrčania tu majú svoje cirkvi dodnes, ale hovoria svojím jazykom, majú odlišnú kultúru a zostávajú menšinou v počte – podľa odhadov do 300-tisíc veriacich, respektíve 20-tisíc, niektoré organizácie uvádzajú aj nižšie počty.

V treťom storočí tu vznikol synkretický manicheizmus, rozšíril sa do okolitého sveta, ale zoroastrizmus z trónu zosadili až moslimské výpady v siedmom storočí nášho letopočtu (zoroastrizmus prežíva v malom počte veriacich dodnes). Trvalo pár storočí, kým sa z prevažnej väčšiny Peržanov stali moslimovia.

Dominantných sunnitov vytlačila v šestnástom storočí dynastia Safíjovcov, keď Ismail I. zo šiitského hnutia „dvanástnikov“, dnes nesporne najrozšírenejšej vetvy šiitizmu, urobil oficiálnu vieru. Tak to zostalo dodnes.

Od islamskej revolúcie z roku 1979 sa Iránci dostali do zovretia autoritatívnej, niekto by povedal heretickej verzie šiitskeho islamu. Jej hlavným dizajnérom bol klerik a revolucionár Rúholláh Chomejní.

Na nebi rakety, na zemi romantikaReportážny roadtrip po Jordánsku počas americko-iránskej vojny

Juraj Valach

V jadre iránskeho zriadenia, ktoré ovplyvnili aj sekulárne politické filozofie, napríklad marxizmus, je princíp velájat-e fakíh. Ten tvrdí, že nad náboženskými aj spoločenskými záležitosťami moslimského sveta majú bdieť znalci islamského práva, až kým znovu nepríde Mahdí a nevezme vládu do svojich rúk.

Al-Mahdí je podľa dvanástnikov posledný z dvanástich imámov, priamych nástupcov Mohameda. Imám Mahdí žije od desiateho storočia až podnes „v skrytosti“, odtajní sa až v plnosti času a obnoví islam, rozšíri ho do celého sveta a na zemi zavládne raj.

V Chomejního verzii šiitizmu je prakticky dočasným zástupcom dvanásteho imáma práve najvyšší vodca Iránu.

Historička Ladan Boroumand tvrdí, že keď Chomejní svojím výkladom tradície úzko prepojil náboženskú a politickú autoritu vo svojej osobe, nesúhlasila s tým väčšina ajatolláhov (vysokí klerici).

Ale zároveň si ako rozhodný vodca získal podporu od socialistov odmietajúcich západné poriadky a nižšie postavených klerikov, ktorí sa desili modernity a úpadku náboženstva v spoločenskom živote.

Našli sa aj šiitskí liberálni učenci, ktorí sa snažili o reformu, prichádzali s interpretáciami Koránu a tradície, ktoré podporujú autonómiu jednotlivca, ľudské práva a demokraciu. Režim ich však vždy potlačil.

No keď sa vodcovia Chomejní a neskôr Chámeneí snažili obyvateľstvo hrubou silou prekuť do podoby ideálneho homo islamicus, podaril sa im pravý opak. Zlá ekonomická situácia v krajine len zvyšovala nespokojnosť Iráncov s autoritárskym teokratickým režimom a prestali čakať na reformu tunajšieho šiitizmu.

„V roku 2000 oficiálny prieskum zistil, že 75 percent všetkých Iráncov a 86 percent študentov nerecituje denné modlitby. Do roku 2009 polovica mešít v krajine prestala fungovať,“ píše Boroumand.

Mešita imáma Chomejního v iránskom Isfaháne. Ilustračné foto: Unsplash/Mohsen khorrampour

Náboženská (ne)sloboda a nepresné štatistiky

Cieľom Iránskej islamskej republiky, ako znie celý názov, je vytvoriť a udržiavať moslimskú spoločnosť. Je to štát moslimov a pre moslimov. Nečudo, že je ťažké dopátrať sa presných štatistík o jeho skutočnom náboženskom zložení. Priznať nárast odpadlíctva od islamu nie je v záujme vlády a často ani obyvateľstva.

V praktickom živote je ťažké žiť ako nemoslim, hoci iránska ústava oficiálne uznáva ako náboženské menšiny zoroastriánov, židov a kresťanov. Dokonca majú zastúpenie v parlamente (arménski kresťania dve kreslá, asýrski jedno a židia a zoroastriáni po jednom).

Kresťania môžu slúžiť bohoslužby, ale nie v perzštine. Pokiaľ si tunajší Arméni a Asýrčania hovoria svojimi jazykmi, znamená to, že sa nesnažia pritiahnuť moslimov a zároveň zostávajú uzavretí vo svojej bubline menšinovej kultúry. Nehovoriac o tom, že aj tieto „etnické“ cirkvi pociťujú tlak moslimskej teokracie, od revolúcie mnohí z nich utiekli do USA, Európy či Austrálie.

Zákony o odpadlíctve nie sú priamou súčasťou iránskeho práva. Podľa neziskovky venujúcej sa slobode vyznania v Iráne Article 18 tak je pre strach z medzinárodného tlaku. Ale trestať odpadlíkov je stále možné, pretože iránska ústava dovoľuje sudcom v oblastiach, ktoré nie sú ošetrené štátnym právom, postupovať podľa šaríje. Aj tak vraj obvinenia priamo z odpadlíctva prichádzajú zriedka.

Ale podľa neziskovky Article 19 „štátne orgány čoraz častejšie využívajú ustanovenia týkajúce sa národnej bezpečnosti, ako sú ‚propaganda proti systému‘ a ‚členstvo v nezákonných a nepriateľských skupinách‘, na prenasledovanie kresťanských konvertitov za to, že uplatňujú svoje právo na slobodu prejavu a vierovyznanie“.

Podľa organizácie Open Doors je Irán desiatou najhoršou krajinou na svete v prenasledovaní kresťanov. Minuloročná dvanásťdňová vojna len zvýšila paranoju vlády a prenasledovanie narástlo. Hrozba väzenia, diskriminácie a rôznych spôsobov sťažovania existencie, ako napríklad znemožnenie štúdia, vedie k tomu, že Iránci svoje náboženské názory pred verejnosťou radšej taja.

Christian HeitmannOd spojenca USA po „Veľkého satana“. Prečo sa Irán radikalizoval a čo urobí vojna?

Miro Pastorek

Podľa oficiálneho cenzu spred desiatich rokov má byť obyvateľstvo z 99,6 percenta moslimské. Všetkých kresťanov, ktorí tu predstavujú druhé najpočetnejšie náboženstvo, narátali len 130-tisíc. Podobné čísla namerali aj nezávislé výskumy.

Neziskovka GAMAAN so sídlom v Holandsku, ktorá sa venuje výskumu postojov iránskeho obyvateľstva, tu v roku 2020 spravila prieskum vierovyznania na vzorke 50-tisíc. Ich dáta možno označiť za veľmi dôveryhodné, pretože ich na rozdiel od ostatných dostupných prieskumov zbierajú anonymne a respondenti sa tak nemusia báť štátnej represie.

Výsledky boli mimoriadne zaujímavé. Len necelých 40 percent sa označilo za moslimov, z toho 3,2 percenta za súfiov (mystická vetva islamu). Až 22 percent neuviedlo nič, 8,8 ateizmus a 6 agnosticizmus, 7,7 zoroastrizmus (čo autori pripisujú skôr iránskemu nacionalizmu a hľadaniu alternatívy voči islamu než skutočnému praktizovaniu viery).

Kresťanov je podľa tohto prieskumu 1,5 percenta, čo vo vyše 80-miliónovom Iráne predstavuje 1,2 milióna veriacich. Keď odrátame Arménov a Asýrčanov, zostane nám zhruba milión kresťanov z moslimského prostredia.

Aj tento prieskum treba brať opatrne. Nasledujúce roky GAMAAN urobil ešte ďalšie ankety, zakaždým dostal iné čísla. Napríklad v roku 2023 sa za ateistov označilo len 6,5 percenta respondentov, za zoroastriánov 2,8 a za kresťanov 0,5. Čo sa však opakovalo, je úbytok ľudí ochotných označiť sa za moslimov – vždy výrazne pod 50 percent.

Sekularizácia

Opäť, presné dáta neexistujú, no zdá sa, že rast kresťanstva v Iráne je exponenciálny. Od desiatok tisíc konvertitov na začiatku storočia cez niekoľko stoviek tisíc až po dnešný milión. Toto číslo je tiež otázne, kresťanská neziskovka Open Doors hovorí o 800-tisíc, ale nájdu sa aj optimisti, ktorí počty kladú vysoko nad milión.

Ale z pohľadu absolútnych čísel si srdcia odpadlíkov od islamu získava predovšetkým „cirkev bez vyznania“, ktorá dlho zažívala rozkvet aj na Západe.

Režim v roku 2022 odsúdil 23-ročného Madžídrezu Rahnavarda za pobodanie dvoch členov milícií. Než ho verejne obesili na žeriave, jeho posledné prianie znelo: „Nechcem, aby niekto plakal na mojom hrobe, recitoval z Koránu alebo sa modlil. Nech sa ľudia tešia a hrá veselá hudba.“ Toto uprednostnenie pozemského života pred náboženskou tradíciou rezonovalo s mnohými mladými, ktorí v islamskom zriadení nevidia budúcnosť.

Podľa dát GAMAAN-u sú dvadsiatnici najrýchlejšie sa sekularizujúcou skupinou. Až 52 percent z nich uviedlo, že počas svojho života prestali byť „nábožensky založení“. Rovnakú odpoveď dalo 46 percent 30- až 49-ročných a 41 percent zo skupiny 50+.

Krátke dejiny IránuDve iránske revolúcie, ktoré krajinu ovplyvňujú dodnes

Christian Heitmann

Ešte pred revolúciou v roku 1975 viac ako 80 percent Iráncov praktizovalo islam, pravidelne sa modlili aj držali ramadán. No dnes sa prevažná väčšina nemodlí a nepostí. Ťažko povedať, čo je hlavným katalyzátorom sekularizácie perzských pomerov. Na jednej strane je ľahké si predstaviť, že útlak šiitskej teokracie Iráncom znechutil moslimskú vieru. Na druhej strane aj v tejto krajine sa posledné desaťročia modernizovalo a tento proces prudko zmenil spoločenské poriadky (napríklad strmý nárast gramotnosti a urbanizácie, internet), čo mohlo viesť k poklesu religiozity.

Budúcnosť Iránu by mala byť sekulárna, nie kresťanská.

Hoci sa to zdá pravdepodobnejšie, nie je to také jednoduché. Hoci 47 percent všetkých Iráncov vo výskume GAMAAN-u uviedlo, že stratilo svoje náboženstvo, 80 percent tunajšieho obyvateľstva stále verí v Boha. Na druhej strane len 37 percent verí v posmrtný život, ešte menej v nebo a peklo a len 27 „verí v náboženstvo“.

„Nones“, ako sa ľuďom bez jasne definovanej viery hovorí, totižto nie sú nutne metafyzickí materialisti ani militantní antiteisti. Zvyčajne sa sklamali v náboženstve alebo ich neoslovilo, ale pokiaľ z tejto skupiny vyjmeme explicitných ateistov, sú pomerne otvorení náboženskej či spirituálnej perspektíve. Aj podľa výskumov v USA či Británii si väčšina z nich drží presvedčenie o existencii Boha alebo duchovných síl.

Tak či onak, je zázrak, že počet kresťanov tu rastie tak rýchlo. Od štátom vynucovaného náboženstva ťažko zlúčiteľného s niektorými stránkami moderného života sa – aspoň v súkromí – odpadá celkom ľahko. Ale prijať vieru, ktorú vládny aparát aktívne potláča a cenzuruje, to chce odhodlanie.

Snímka z iránskeho mesta Kazvín. Ilustračné foto: Unsplash/Miaad Mohammadi Panah

Pole neorané

Irán je tak najmä krajinou s evanjelizačným potenciálom. Tunajšie obyvateľstvo má k náboženstvu bližšie ako západné štáty s dlhou históriou sekularizácie, ktorej počiatky kladieme už do osvietenskej éry. A milosrdný Boh kresťanov má v porovnaní s Alahom, ako ho predstavili iránski ajatolláhovia, veľkú konkurenčnú výhodu, čo sa týka prívetivosti.

Ale väčšina populácie sa s kresťanstvom takmer nestretla. Problém, ako evanjelizovať v krajine, ktorá evanjelizáciu zakazuje, sa preto snažia riešiť mnohé, typicky protestantské organizácie so základňou na slobodnom Západe.

Lana Silk vedie kresťanskú neziskovku Transform Iran (Premeniť Irán). Narodila sa v roku 1978 v Iráne na „Čierny piatok“, najkrvavejší deň revolúcie. Jej rodičia, pôvodom z arménskych kresťanských rodín, boli praktizujúci evanjelikáli. V Teheráne založili malé spoločenstvo. No o desať rokov neskôr, ako prenasledovanie kresťanov narastalo, ich prostredníctvom sna Boh povolal z krajiny preč do Európy. Nechceli, ale šli.

Svoju úlohu videli v pomoci iránskej cirkvi zo zahraničia. Spojili sa s ďalšími veriacimi emigrantmi z krajiny a vytvorili spomínanú organizáciu, ktorú dnes vedie ich dcéra. Vychovali už mnohých lídrov, ktorí v Iráne založili stovky cirkevných spoločenstiev.

Čo moslimských konvertitov priťahuje na kresťanstve?

Sherry Weddell

Podobných organizácií je viac a príbeh za nimi je často rovnaký – kresťanskí emigranti v exile vytvoria zázemie a usilujú sa o evanjelizáciu doma.

Lily Meschi sa narodila v Teheráne, ale keď mala osemnásť, jej rodina odišla do USA, kde konvertovala na kresťanstvo. Dnes je vo vedení organizácie Iran Alive Ministries, ktorá má za cieľ „urobiť z Iránu kresťanský národ“. Usilujú sa o to pomocou distribúcie biblií či podporou iránskych cirkví, napríklad tréningom kresťanských lídrov, ale aj vysielaním kresťanského online obsahu vo fársí (perzštine).

Iránsky režim síce dlhodobo blokuje prístup k slobodnému internetu, ale domáci sa to naučili obchádzať rôznymi spôsobmi, napríklad pomocou VPN.

„Iránska cirkev dnes žije v podzemí, veriaci sa stretávajú v domácnostiach ako v Číne,“ tvrdí pre youtubový kanál Radical Nima Alizadeh, ktorý z USA vedie perzskú časť kresťanskej organizácie The Gospel Coalition.

Veriaci tu musia byť opatrní na každom kroku. Keď si cez telefón plánujú stretnutia, nesmú hovoriť priamo. Všetko sa deje v tajnosti, počas bohoslužieb sa spieva potichu a vždy niekto stojí pri okne.

Kresťanstvo sa tu preto šíri za pomoci zahraničnej diaspóry predovšetkým organicky cez osobné stretnutia a vďaka odvahe tunajších veriacich.

Risk je zisk

Jeden z takýchto príbehov rozpráva pre novinára Justina Brierleyho David Yeghnazar z organizácie Elam, ktorá sa taktiež usiluje o evanjelizáciu Perzie: manželia Ali a Mariam sú obyčajní iránski kresťania, k viere sa dostali cez internet. Jedného dňa sa kvôli peniazom museli presťahovať ďaleko od svojej komunity do budovy s desiatimi bytmi. Po pár týždňoch mali so susedmi spoločnú grilovačku.

Ako jedia kurací kebab, jeden zo susedov sa na nich zahľadí: „Vy dvaja ste nejakí iní. Nie ste ako my ostatní. Prečo ste iní?“ Ali nechce nič povedať, ale cíti všetky oči na sebe a Duch mu vraví, že má prehovoriť. „Stretli sme Krista a zmenil naše životy,“ s obavami vysvetľuje. V noci mu ktosi klope na dvere. Je to sused a chce vedieť viac. Ráno príde ďalší a po ňom ďalší a prijímajú vieru v Ježiša. V každom byte o dva týždne žije aspoň jeden kresťan.

„Niektorí ľudia robia aj autobusovú evanjelizáciu,“ hovorí Nima Alizadeh. „Je to riskantné. Keď idú vystúpiť, postavia sa a vyhlásia ‚Ježiš je spasiteľ‘, nechajú tam niekoľko biblií a odídu.“

Poučenie z minulých vojenV čom spočíva iránska pasca

Jozef Majchrák

Ale nie vždy to dopadne dobre. Iman, ktorý dnes žije v Turecku, cez Vianoce v Iráne rozdával tašky s čokoládami, medzi ktorými bola ukrytá kresťanská literatúra. O tretej v noci mu na dvere zaklopali dvaja veľkí chlapi. Pobrali mu knihy a počítač a zatvorili ho do väzenia. Mesiac strávil v malej cele. Keď sa potom postavil pred súd, obvinili ho zo špionáže pre Izrael, pretože Irán nechce oficiálne priznať, že prenasleduje kresťanov.

Oslovovať ďalších a ďalších ľudí je náročné. Našťastie, ako tvrdí Lily Meschi z Iran Alive Ministries, Iránci často kresťanské organizácie kontaktujú sami od seba.

„Mnohí, naozaj mnohí, sa nám ozvú, pretože videli Ježiša. Hovoria: ‚Viete, videli sme Ježiša vo sne a on nás uzdravil z tej a tej choroby priamo na nemocničnej izbe. Neviem, kde začať... Chcem v neho veriť. Chcem mu dôverovať.“

Aj spomínaná Lana Silk hovorí o rovnakom jave: „Boh neustále používa sny, aby hovoril k Iráncom.“

Spomína napríklad moslimskú ženu, ktorá sa v trinástich rokoch vydala za násilného manžela. Časom začala mať vízie Krista stojaceho pri jej dverách, neskôr aj sny. „Poď a dôveruj mi, nasleduj ma,“ hovoril jej. Žena sa zľakla, ešte pevnejšie sa upla k svojej islamskej viere, ale nakoniec sa poddala a dnes pôsobí ako pastorka.

Ako pre podcast Maybe God tvrdí pastor a publicista Tom Doyle, podobné sny majú moslimovia po celom Blízkom východe.

Budúcnosť

Dnes to v Iráne vrie. Podľa správ miestnych evanjelizátorov chcú ľudia zmenu, sú hladní po pravde a ochotní počúvať kresťanskú ponuku.

Podľa najnovšieho prieskumu GAMAAN-u žiada obyvateľstvo zmenu režimu, drvivá väčšina chce demokraciu, i keď sa nezhodne na jej konkrétnej podobe. Korunný princ Rezá Pahlaví, ktorý je najvýraznejším lídrom opozície v emigrácii, hovorí o sekulárnom zriadení.

No aj keby islamistický režim pod tlakom nespokojného obyvateľstva a americko-izraelských útokov padol, neznamená to, že Perzia bude po prvý raz za svoju tritisícročnú históriu skutočne kresťanská. Možno bude pokračovať na svojej ceste rýchlej sekularizácie, možno sa zjaví moslimské obrodenie, možno všetko spolu.

Ale ak by ten deň naozaj prišiel, okrem toho, že konečne dostaneme spoľahlivé štatistiky, evanjelizácia sa (azda) bude môcť rozbehnúť naplno. A až potom sa ukáže, ako to je s dušou iránskeho ľudu.