Pápež pri Urbi et orbi Zvykáme si na násilie, zmierujeme sa s ním a stávame sa necitlivými na utrpenie

Už po stáročia cirkev s jasotom spieva o udalosti, ktorá je pôvodom a základom jej viery: „Mŕtvy pán života vládne živý. Kristus, to vieme sami, naozaj z mŕtvych vstal. Zmiluj sa nad nami, Víťaz, náš kráľ.“ (Sekvencia Veľkej noci)

Veľká noc je víťazstvom: života nad smrťou, svetla nad tmou, lásky nad nenávisťou. Je víťazstvom za veľmi vysokú cenu: Kristus, Syn živého Boha (porov. Mt 16, 16), musel zomrieť, a to na kríži, po nespravodlivom odsúdení, po posmechu a mučení, keď prelial všetku svoju krv. Ako pravý obetovaný Baránok vzal na seba hriechy sveta (porov. Jn 1, 29; 1 Pt 1, 18 – 19) a tak oslobodil nás všetkých a spolu s nami aj celé stvorenstvo spod nadvlády zla.

Ale ako Ježiš zvíťazil? Aká je sila, ktorou raz navždy premohol starého protivníka, knieža tohto sveta (porov. Jn 12, 31)? Aká je moc, ktorou vstal z mŕtvych, nevrátil sa k predchádzajúcemu životu, ale vstúpil do večného života a vo svojom tele otvoril prechod z tohto sveta k Otcovi?

Foto: TASR/AP/Alessandra Tarantino

Tou silou, tou mocou je sám Boh: Láska, ktorá tvorí a rodí, Láska verná až do konca, Láska, ktorá odpúšťa a vykupuje.

Kristus, náš „víťazný kráľ“, bojoval a zvíťazil svojím dôverujúcim odovzdaním sa vôli Otca, jeho plánu spásy (porov. Mt 26, 42). Tak prešiel až do konca cestou dialógu, nie slovami, ale skutkami: aby našiel nás stratených, vzal si telo; aby oslobodil nás otrokov, stal sa otrokom; aby daroval život nám smrteľným, dal sa usmrtiť na kríži.

Sila, ktorou Kristus vstal z mŕtvych, je úplne nenásilná. Je podobná sile pšeničného zrnka, ktoré keď odumrie v zemi, rastie, preráža si cestu medzi hrudami, klíči a stáva sa zlatým klasom. Ešte viac sa podobá sile ľudského srdca, ktoré zranené urážkou odmieta pud pomsty a naplnené súcitom sa modlí za toho, kto ho urazil.

Bratia a sestry, toto je pravá sila, ktorá prináša ľudstvu pokoj, pretože vytvára vzťahy založené na úcte na všetkých úrovniach: medzi jednotlivcami, v rodinách, v spoločenských skupinách i medzi národmi. Nesleduje vlastný záujem, ale spoločné dobro; nechce presadzovať vlastný plán, ale prispievať k tomu, aby sa spolu s druhými vytváral a uskutočňoval.

Áno, Kristovo zmŕtvychvstanie je počiatkom nového ľudstva, je vstupom do pravej zasľúbenej zeme, kde vládne spravodlivosť, sloboda a pokoj, kde v druhom vidíme brata a sestru, deti toho istého Otca, ktorý je láska, život, svetlo.

Bratia a sestry, svojím zmŕtvychvstaním nás Pán ešte naliehavejšie stavia pred drámu našej slobody. Pred prázdnym hrobom sa môžeme nechať naplniť nádejou a úžasom ako učeníci alebo strachom ako stráže a farizeji, ktorí sa uchýlili ku klamstvu a k úskoku, len aby nemuseli priznať, že ten, ktorý bol odsúdený, naozaj vstal z mŕtvych (porov. Mt 28, 11 – 15).

Vo veľkonočnom svetle sa nechajme prekvapiť Kristom! Nechajme si jeho nesmiernou láskou k nám premeniť srdce! Kto má v rukách zbrane, nech ich odloží! Kto má moc rozpútavať vojny, nech si zvolí pokoj! Nie pokoj presadzovaný silou, ale pokoj budovaný dialógom! Nie vôľou ovládnuť druhého, ale túžbou stretnúť sa s ním!

Foto: TASR/AP/Alessandra Tarantino

Zvykáme si na násilie, zmierujeme sa s ním a stávame sa necitlivými na utrpenie. Sme ľahostajní k smrti tisícov ľudí. Nevšímame si následky nenávisti a rozdelenia, ktoré konflikty zasievajú. Sme necitliví na hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré prinášajú a ktoré všetci pociťujeme. Čoraz viac sa šíri „globalizácia ľahostajnosti“, aby sme použili výraz blízky pápežovi Františkovi, ktorý pred rokom z tejto lodžie adresoval svetu svoje posledné slová a pripomenul nám: „Koľko vôle po smrti denne vidíme v rozličných ozbrojených konfliktoch vo svete!“ (Posolstvo Urbi et orbi, 20. apríla 2025)

Kristov kríž nám vždy pripomína utrpenie a bolesť, ktoré sprevádzajú smrť a hrôzu, ktorú prináša. Všetci sa smrti bojíme a zo strachu sa odvraciame, radšej sa na ňu nechceme pozerať. Nemôžeme však zostať ľahostajní! A nemôžeme sa zmieriť so zlom! Svätý Augustín učí: „Ak sa bojíš smrti, miluj zmŕtvychvstanie!“ (Sermo 124, 4) Milujme aj my zmŕtvychvstanie, ktoré nám pripomína, že zlo nemá posledné slovo, pretože bolo porazené Zmŕtvychvstalým.

Prvá Veľká noc s novým pápežomLev XIV. počas Veľkonočnej vigílie pokrstil desiatich katechumenov a apeloval  na ľudí, aby nezostali ľahostajní k svetovým konfliktom

Imrich Gazda

On prešiel smrťou, aby nám daroval život a pokoj: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Nie ako svet dáva, ja vám dávam.“ (Jn 14, 27)

Pokoj, ktorý nám Ježiš darúva, nie je pokojom, ktorý len umlčí zbrane, ale pokojom, ktorý sa dotýka a premieňa srdce každého z nás! Obráťme sa ku Kristovmu pokoju! Dajme zaznieť výkriku pokoja, ktorý vychádza zo srdca! Preto pozývam všetkých, aby sa so mnou spojili v modlitbovej vigílii za pokoj, ktorú budeme sláviť v Bazilike svätého Petra v sobotu 11. apríla.

V tento sviatočný deň zanechajme každú túžbu po spore, nadvláde a moci a prosme Pána, aby daroval svoj pokoj svetu sužovanému vojnami a poznačenému nenávisťou a ľahostajnosťou, ktoré v nás vyvolávajú pocit bezmocnosti, čeliac zlu. Pánovi zverujeme všetky srdcia, ktoré trpia a očakávajú pravý pokoj, ktorý môže dať iba on. Zverme sa mu a otvorme mu svoje srdce! Len on robí všetko novým (porov. Zjv 21, 5)!

Preklad Martin Jarábek zo slovenskej redakcie Vatican News.