Pápež Lev XIV. si prvé výročie svojho pontifikátu pripomenul na juhu Talianska, zavítal do Pompejí s pútnickým miestom Panny Márie Ružencovej a následne navštívil Neapol, kde si uctil relikvie patróna mesta sv. Januária. 

Svätyňu Panny Márie Ružencovej v Pompejach založil v 19. storočí bývalý satanistický kňaz Bartolo Longo po tom, ako znovuobjavil katolícku vieru. 

Táto mariánska svätyňa má spojenie aj s pápežom Levom XIII., ktorý bol iniciátorom sociálnej náuky cirkvi. Práve tento pápež v roku 1901 povýšil pompejskú svätyňu na pápežskú baziliku. Jej zakladateľ Longo bol v roku 1980 pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásený za blahoslaveného. Kanonizovaný bol v októbri 2025.

Pápež v tzv. Nových Pompejach odslúžil omšu na Námestí Bartola Longa. Predtým sa v miestnom konferenčnom centre stretol s rodinami a dobrovoľníkmi z organizácie Charitatívneho diela pompejskej svätyne (Opere caritative del Santuario), ktorá zahŕňa detský domov, domov pre seniorov, vzdelávacie centrum a jedáleň pre chudobných pomenovanú po Levovom predchodcovi pápežovi Františkovi.

Zverenie pontifikátu pod ochranu Panny Márie

Ako píše americká agentúra EWTN News, pápež Lev XIV. počas návštevy Pompejí a Neapola zveril svoj pontifikát pod ochranu Panny Márie. V Pompejach slúžil omšu pre približne 20-tisíc ľudí pred Svätyňou Panny Márie Ružencovej, ktorej sviatok pripadá práve na 8. mája.

„Presne pred rokom,“ povedal pápež v homílii za búrlivého potlesku zhromaždených veriacich, „keď mi bola zverená služba Petrovho nástupcu, bol to práve deň prosby k Panne Márii – tento krásny deň prosby k Panne Márii svätého ruženca z Pompejí! Preto som musel prísť sem, aby som svoju službu zveril pod jej ochranu.“

„Výber mena Lev ma stavia do šľapají Leva XIII., ktorý okrem svojich mnohých zásluh rozvinul aj bohaté magistérium o svätom ruženci. K tomu všetkému sa pridáva nedávna kanonizácia svätého Bartolomeja Longa, apoštola ruženca,“ dodal Lev XIV.

Ešte pred svätou omšou pápež navštívil samotnú svätyňu. Napriek predpovediam dažďa zapĺňali tisíce ľudí Námestie Bartola Longa už od skorého rána. Vo svätyni sa Svätý Otec stretol s organizáciou, ktorá pomáha ľuďom v ťažkých životných situáciách. Pred eucharistickým slávením pozdravil aj chorých a ľudí so zdravotným postihnutím.

Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

Vo svojom príhovore Lev XIV. vyzdvihol modlitbu Zdravas, Mária. „Zdravas, Mária, opakovaná v posvätnom ruženci, je aktom lásky,“ povedal. „Generácie veriacich boli formované a chránené touto modlitbou – jednoduchou a populárnou, no zároveň schopnou mystických výšin a sýtenou najzákladnejšou kresťanskou teológiou.“ Modlitbu Zdravas, Mária nazval tiež „pozvánkou k radosti“.

„Keď svätý Ján Pavol II. vyhlásil Rok ruženca (2002 – 2003), chcel ho osobitným spôsobom podriadiť pohľadu Panny Márie Pompejskej,“ pokračoval Lev XIV. „Časy sa odvtedy nezlepšili. Vojny, ktoré stále prebiehajú v mnohých regiónoch sveta, si vyžadujú obnovené úsilie – nielen ekonomické a politické, ale aj duchovné a náboženské. Pokoj sa rodí v srdci. Nemôžeme sa zmieriť s obrazmi smrti, ktoré nám správy denne predkladajú.“

Na záver omše sa pápež spolu s veriacimi pomodlil tradičnú prosbu k Panne Márii Pompejskej. Túto modlitbu napísal v roku 1883 svätý Bartolomej Longo. Slávnostne sa recituje dvakrát ročne – na poludnie 8. mája a v prvú októbrovú nedeľu. Prosba bola zložená ako odpoveď na pozvanie pápeža Leva XIII., ktorý vo svojej prvej encyklike o ruženci Supremi apostolatus officio vyzval na duchovné úsilie v boji proti zlu v spoločnosti.

Návšteva Neapola: výzva na solidaritu a spravodlivosť

Po súkromnom obede pápež odletel vrtuľníkom približne 25 kilometrov severozápadne do Neapola, hlavného mesta regiónu Kampánia. V neapolskej katedrále sa stretol s kňazmi a so zasvätenými osobami. V katedrále si uctil relikviu krvi sv. Januária a prítomných ňou požehnal.

Po krátkej adorácii sa pápež prihovoril zhromaždeným: „V meste poznačenom nerovnosťou, nezamestnanosťou mladých ľudí, vysokou mierou predčasného ukončenia školskej dochádzky a krehkými rodinnými situáciami nemožno ohlasovanie evanjelia oddeliť od konkrétnej a podpornej prítomnosti, ktorá zahŕňa všetkých – kňazov, rehoľníkov aj laikov.“

Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

Pontifex následne prešiel v papamobile na hlavné námestie Piazza del Plebiscito, kde ho podľa úradov čakalo približne 50-tisíc ľudí. Pápežov prejav sa zameral na mier a spravodlivosť, no hovoril aj o takzvanom „neapolskom paradoxe“. Poukázal na to, že na jednej strane v meste vidíme výrazný nárast cestovného ruchu, ktorý však len ťažko vytvára ekonomickú dynamiku schopnú skutočne zapojiť celú spoločenskú komunitu.

Mesto opísal ako miesto „poznačené sociálnym rozdelením, ktoré už neoddeľuje len centrum od periférií, ale je zjavné v každej štvrti, kde sú existenčné periférie zasadené priamo v srdci historického centra“. Konfrontovaný s týmito rozdielmi Lev XIV. pripomenul, že prítomnosť štátu je „potrebnejšia ako kedykoľvek predtým, aby poskytovala občanom bezpečnosť a dôveru a odobrala priestor organizovanému zločinu“.