Páter Milan Hromník, SJ Zomrel dlhoročný redaktor časopisu Posol. Odvaľme kameň zo svojho srdca, hovoril

Milan Hromník sa narodil 21. júna 1938 v Bratislave. Detstvo a mladosť prežil v Trenčianskom Jastrabí. Do večnosti nás predišiel na sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v sobotu 13. júna 2026.

„Už odmalička prejavoval istú túžbu po duchovnom poznaní,“ napísal študent Jakub Novák o pátrovi Hromníkovi vo svojej práci venovanej prenasledovaniu cirkvi. Práca napísaná pod vedením PhDr. Alice Virdzekovej vyhrala v roku 2026 celoslovenskú súťaž SOČ.

Sú v nej zachytené spomienky Marty Valachovej z Trenčianskeho Jastrabia, ako sa k malému Milankovi dostal misál vydaný v SSV v latinskom a slovenskom jazyku. „Začal tajne chodiť do sakristie, a ako pán farár Jozef Pižurný slúžil svätú omšu, slúžil ju akoby spolu s ním. Neskôr slúžil svätú omšu deťom z dediny. Takýmto spôsobom sa už v detstve hral na svoje budúce povolanie.“

Samotný Hromník si na svoje detstvo spomínal slovami: „Latinsko-slovenský misál z roku 1952 sa mi v nasledujúcich rokoch stal sprievodcom na svätých omšiach, ktoré sa v tom čase slúžili po latinsky. Vďaka nemu som nielenže rozumel svätej omši, ale mohol som ju aj duchovne prežívať v ústraní sakristie. Takže mám za čo ďakovať Spolku svätého Vojtecha.“

S láskou spomínal aj na svojich najbližších: „Vieru i kresťanskú radosť primerane detskému chápaniu babka dokázala sprostredkovať aj mne...“

Taktika vyčkávania

Po strednej škole v Trenčíne vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave a pracoval v oblasti knižničnej vedy, ako stredoškolský učiteľ a ako redaktor periodík. Prečo sa neprihlásil na štúdium teológie? Jakub Novák uvádza: „Pretože sa obával zásahu ŠtB. Vo vedľajšej obci totiž urobila Štátna bezpečnosť domovú prehliadku maturantovi, ktorý sa prihlásil do kňazského seminára, a nakoniec ho neprijali. Rozhodol sa preto radšej zvoliť taktiku vyčkávania.“

Neskôr pracoval ako redaktor krížovkárskeho časopisu Lišiak. A práve táto jeho pracovná pozícia inšpirovala ŠtB, aby mu dala krycie meno Lišiak v čase, keď naň zaviedla operatívny spis.

Do roku 1990 pracoval v Slovenskej akadémii vied, v školských službách aj ako redaktor.

Jezuita

Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 25. marca 1969 v Bratislave. Teologickú formáciu nadobudol na tajnom Teologickom inštitúte sv. Alojza. Veľmi si vážil pátra Emila Krapku, ktorého označil slovami: „To je vedec a svätec.“ Používal jeho pokojné slová, keď sa doťahovali redaktorské práce: „Len spokojno!“

Sviatosť kňazstva prijal tajne 19. novembra 1983 v Hornej Lehote pri Handlovej z rúk biskupa Petra Dubovského, SJ. Spoločne s ním boli vysvätení aj jeho spolubratia Aurel Štefko a Peter Zahoránsky. O svojom svätiteľovi napísal aj krátku spomienku v knihe pod názvom Obetovali svoj život, ktorá vyšla v Dobrej knihe v roku 2010.

Rehoľnú formáciu ukončil slávnostnými rehoľnými sľubmi 3. decembra 1983. Navonok pracoval v civilných zamestnaniach, no tajne pôsobil ako kňaz v spoločenstvách stredoškolských a vysokoškolských študentov, bohoslovcov a rodín.

Jakub Novák uvádza: „Ako tajného kňaza ho predstavení rehole jezuitov poverili formáciou mladých ľudí, u ktorých bol známy pod krycím menom Andrej. Súčasne pomáhal pri výučbe bohoslovcov a novicov v tajnej cirkvi a poskytoval aj prednášky iným jezuitom.“

Milan Hromník v redakcii časopisu Lišiak. Zdroj: redakcia časopisu Posol

Páter Milan Hromník, SJ, snímka z januára 2000. Zdroj: redakcia časopisu Posol

Spis s názvom Lišiak

V osemdesiatych rokoch, keď pracoval ako metodik pre úsek knižníc v Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave, ŠtB na neho založila spis s názvom Lišiak (22. apríla 1983). V jeho byte na bolo nainštalované odpočúvacie zariadenie.

„K menovanému boli získané doposiaľ nepotvrdené poznatky, že by sa mal zapodievať rozširovaním náboženskej literatúry,“ uvádza sa v návrhu na založenie spisu. „Cieľom previerky Hromníka bude aj vyjasniť možnosti jeho prípadného využitia v prospech ŠtB.“

Neskôr, 15. októbra 1985, ŠtB sumarizovala poznatky o jeho osobe slovami: „pôsobí ako laický kňaz medzi mládežou v Bratislave“, „ani jeden z poznatkov priamo nepotvrdil vzťah objektu k nelegálnej cirkvi“, „Nákup (odpočúvacie zariadenie – poznámka autora) nepotvrdil jeho styky s osobami z cirkevnej oblasti v ČSSR ani v KZ (kapitalistickom Západe – poznámka autora)“.

Archív ÚPN v Bratislave, fond KS ZNB S ŠtB Bratislava

Napriek tomu, že sa nepodarilo nájsť dôkazy o jeho „podvratnej činnosti“, ocitol sa pod nesmiernym tlakom. „Nasadení agenti ŠtB sa pokúšali zlomiť jeho odhodlanie hlavne nátlakom a vytváraním atmosféry strachu. Anonymné telefonáty plné rôznorodých vyhrážok vrátane vyhrážok smrťou sa stali skoro až každodennou súčasťou jeho života. Mnohokrát sa v noci aj niekoľkokrát budil na búchanie na dvere a nedokázal sa vyspať. Súčasne po krátkom období neprítomnosti často nachádzal očividné znaky prehľadávania svojho bytu v Bratislave. Sám neskôr priznal, že to bolo jedno z najťažších období jeho života a nechýbalo veľa, aby tomuto psychickému nátlaku podľahol,“ uvádza na základe jeho spomienok študent Novák.

Redaktor časopisu Posol

Od roku 1990 verejne pôsobil ako kňaz v jezuitskom kostole v Bratislave. Meno pátra Hromníka je však spojené predovšetkým s časopisom Posol.

V rokoch 1991 – 2008 redigoval tento mesačník slovenských katolíkov s celým názvom Posol Božského Srdca Ježišovho. Ako redaktor a ľudový misionár prešiel množstvo obcí a miest na Slovensku.

Páter František Sočufka, SJ, v roku 2020 uviedol: „Je to najstarší slovenský katolícky časopis. Prvé číslo vyšlo v júni 1897 v náklade 2000 kusov.“ Počas komunistického režimu bolo jeho vydávanie zakázané, k obnoveniu došlo až v roku 1991 (v kanadskom exile ho vydávali jezuiti od roku 1974). „Po obnovení vydávania na Slovensku – najmä zásluhou redaktora pátra Milana Hromníka – dosiahol Posol v roku 1998 rekordný počet výtlačkov: viac ako 50-tisíc.“ 

Terajší šéfredaktor páter Jozef Bartkovjak, SJ, o pátrovi Hromníkovi napísal: „Apoštolátu modlitby zasvätil svoj talent, keď dlhé roky viedol časopis Posol Božského Srdca Ježišovho.“

Oceňovaný

V roku 2013 prevzal za pátra Milana Hromníka pamätnú plaketu provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku Peter Bujko, SJ. Páter Hromník dostal Cenu Andreja Radlinského „za prínos pre katolícke médiá“. Počas ocenenia zazneli aj tieto slová: „Ako redaktor – ľudový misionár prešiel množstvo obcí a miest na Slovensku. Vydal 31 publikácií s duchovnou tematikou a 20 historických publikácií.“

Viaceré publikácie vydal aj pod rôznymi pseudonymami. Väčšina je uvedená v Lexikóne katolíckych kňazských osobností Slovenska, niektoré tam však chýbajú, lebo ich vymyslel neskôr. Často totiž musel písať články sám...

Milan Hromník sa ocitá aj medzi osobnosťami, ktoré nám priniesli slobodu. Jozef Žatkuliak v knihe November ’89 napísal: „Ku katolíckej a k evanjelickej opozícii či disentu patrili Ján Ch. Korec, Ján Čarnogurský, František Mikloško, Pavel Uhorskai, Vladimír Jukl, Ladislav Hanus, Michal Vaško, Ladislav Stromček, Ján Letz, Jozef Porubčan, Ivan Polanský, Viktor Trstenský, Anton Srholec, Helena Gondová, Anton Habovštiak, Silvester Krčméry, Marián Zajíček, Róbert Gombík, Milan Hromník, Rudolf Lesňák, Pavol Strauss, Peter Murdza a ďalší.“

Rodáci z Trenčianskeho Jastrabia

Veľmi si ho vážili aj v jeho rodnej obci. „Keď sme hľadali významného rodáka, po ktorom by mohla byť pomenovaná naša školská knižnica, spolu s Margitou Koreňovou a Darinou Rehákovou sme zašli za pátrom Hromníkom,“ spomína bývalá riaditeľka školy v Trenčianskom Jastrabí Helena Križanová. Stalo sa tak v roku 2011. Páter s vďakou súhlasil.

Pre žiakov školy sa jeho meno a činnosť stali živým dôkazom toho, „že aj človek z malej obce pod Inovcom môže svojou usilovnosťou, vierou a vytrvalosťou dosiahnuť veľké veci. Bol jedným z nich – dieťaťom z Trenčianskeho Jastrabia – a práve preto sa stal ich prirodzeným vzorom“, spomína bývalá riaditeľka.

Rodnej obci venoval publikáciu Trenčianske Jastrabie v dejinách do roku 2000. Na základe nej sa v obci podarilo zrekonštruovať aj dávne miestne kroje.

Pátrovi Milanovi nešlo o slávu, pocty. Najdôležitejšími boli osobné stretnutie a kontakt a na ten aj po rokoch spomína Helena Križanová slovami: „Bol aj človekom s veľkým srdcom. V jednej z najťažších chvíľ môjho života, keď môj syn utrpel vážnu haváriu, mi poskytol duchovnú aj ľudskú oporu. Jeho slová povzbudenia, modlitby a záujem mi pomáhali niesť bremeno bolesti a neistoty. Na túto pomoc nikdy nezabudnem.“ A nebola sama, ktorej takto pomohol ľudsky i duchovne.

P. Milan Hromník slúži svätú omšu za čitateľov Posla v Kežmarku 2. júna 2000. Zdroj: redakcia časopisu Posol

Mocou Božieho Ducha

„Na sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v sobotu 13. júna 2026 popoludní v hodine Božieho milosrdenstva si Pán povolal do večnosti nášho rehoľného spolubrata pátra Milana Hromníka, SJ. Zomrel v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji vo veku nedožitých 88 rokov po dlhoročnej ťažkej chorobe, pripravený sviatosťami a sprevádzaný modlitbami najbližších pri jeho lôžku,“ čítame na stránke Spoločnosti Ježišovej.

V stredu 17. júna 2026, niekoľko dní pred jeho 88. narodeninami, bude o 10. hodine slúžená v Ivanke pri Dunaji zádušná svätá omša v Kostole sv. Jána Krstiteľa. 

V roku 2024 páter Hromník pre časopis Posol napísal: „Vstal z mŕtvych! Ako sa to mohlo stať? Mocou Božieho Ducha. Povedané rečou teológie – Kristovo telo bolo oslávené, prežiarené Božím Duchom. Povedané rečou prírodných vied – pre to telo prestali platiť zákonitosti hmoty. Nadobudlo novú existenciu, o ktorej my ľudia nemáme ani len poňatia.“

Ďalej píše o odvalenom kameni a o tom, že aj my máme odvaliť kameň... „Ten kameň môže byť veľmi osobného charakteru. Kto z nás nemá nejaké osobné utrpenie, bolesť? Ten kameň zo srdca nám môže odvaliť jedine Zmŕtvychvstalý – mocou Božieho Ducha. Ak sa ním necháme prežiariť, premeniť, ak do žiary tohto Ducha vložíme všetko to bolestné, čo nás trápi, čo vnáša do nášho života nedôveru, strach. (...) Dajme sa ním prežiariť, vnútorne premeniť. So silnou osobnou prosbou: Pane Ježišu Kriste, vstaň z mŕtvych... duchovne... vo mne.“

Ani v posledných rokoch, keď mu zdravie nedovoľovalo písať vlastnou rukou, neprestával tvoriť. Takto ho vnímali jeho najbližší. Helena Križanová dodáva: „Svoje príbehy, úvahy a básne diktoval ďalej, pretože jeho duch zostával živý, tvorivý a otvorený svetu. Bol človekom viery, múdrosti, pokory a neúnavnej služby druhým.“