Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
31. 03. 2017, 08:48

Fenomén Duka

Robili sme rozhovor s pražským kardinálom a bol to zážitok.
Fenomén Duka

Foto: Aleš Masner

Rozhovor si na našej stránke budete môcť prečítať túto nedeľu podvečer, ale ku kardinálovi by som rád napísal pár viet už teraz.

Kardinál Duka, to je silný príbeh.

Bývalý disident, muž, ktorý sedel vo väzení s Havlom, dodnes dokáže skĺbiť silný vzťah k pravde a slobode. Nie je to samozrejmé, len sa pozrite, koľko ľudí v politike a verejnej sfére kvôli slobode zrádza pravdu a koľko iných, vidieť to aj v Cirkvi, sa kvôli ochrane pravdy bojí slobody. A pritom to krívanie na pohľad špatí jedno aj druhé.

Nedávno, počas biskupskej konferencie o migrácii v Bratislave, to bolo vidieť úplne názorne. Vystupoval jeden slovenský kňaz s vysokým postavením, vybral si viacero citátov z katechizmu a encyklík a snažil sa preukázať, že pápeži už dali odpoveď na tému imigrácie, len ju politici nechcú počuť. Akoby to bolo vlastne celkom jednoduché.

Prihlásil sa kardinál Duka.

Bol úctivý a tvrdý. Upozornil vystupujúceho, že ide o závažnú vec, a spýtal sa ho, či si myslí, že napríklad citát o odpustení dlhov by podľa neho riešil situáciu, keďže dlhy by sa odpustili zjavne skorumpovaným vládam, ktoré by ich rýchlo urobili znovu. Je to vážna vec, hovoril dôrazne kardinál, auditórium to cítilo. Nespochybnil inštitút odpustenia dlhu, len upozornil, že k problému treba pristupovať vážne, nie mechanicky hľadať citáty v encyklikách a katechizme. Bol to jeden z vrcholov konferencie.

Katolicizmus je nudný a fádny, hovoria mnohí. A mnohí katolíci to len potvrdzujú. Lenže katolicizmus je v skutočnosti elektrizujúci, tá krátka polemika ukázala prečo.

Kardinála Duku považujem za stelesnenie hierarchie. Nie v tom lacnom zmysle, že stojí na čele biskupov susednej krajiny, so sídlom na hrade. Nie. Kardinál myslí a koná s citom pre hierarchiu, uprednostní to, čo považuje za dôležité, menej podstatného sa vzdá.

V tom sa jeho štýl tak výrazne líši od Tomáša Halíka, ktorý počas starších diskusií o európskej ústave napísal veľa slov o Bohu v preambule, hľadal rôzne paradoxy, ponúkal sofizmy... ale čo z toho zostalo? Kto sa dnes vráti k jeho textu?

Dokonale to ukázala ich staršia vianočná diskusia na Českej televízii, povedzme časť o islame. Halík zmierňuje reálny obraz islamu, radšej ako o zločinoch páchaných v jeho mene hovorí o kritikoch islamu, spravidla rovnako uletených ako politicky marginálnych. Duka sa vyjadroval k islamu, jeho rozdielom s kresťanstvom a západným poňatím spoločnosti.

Ale kardinál Duka najviac vyniká niečím iným. Presahuje českú kotlinu, venuje sa európskym témam, hovorí autentickým západným hlasom, a predsa Západ upozorňuje na nebezpečenstvo nihilizmu, liberalizmu či indiferentizmu. Veľa sme sa s ním rozprávali o politike, pýtali sme sa na jeho vzťah k prezidentovi Zemanovi, hovorili sme o morálke vo verejnom priestore aj o Pussy Riot, Masarykovi (až som mal chvíľami pocit, že sa prezident Masaryk, vášnivý to kritik katolicizmu, musí v hrobe obracať, ako ho cituje pražský primas) a, samozrejme, pápežovi Františkovi.

Nestáva sa v dnešnej dobe, že človek má pocit, že vo funkciách sú ľudia, ktorí tam majú byť. Na pražskom arcibiskupstve to tak je. Keď hovoril kardinál o vzťahu k moci, malo to oporu v dejinách aj výsledky v súčasnosti. Keď sa zapojil do českej politickej diskusie o imigrácii, povedal vety, ktoré nedokázal povedať žiaden politik. Nielen o nákladoch na prijatie veľkého počtu imigrantov, ale aj tú o 400-tisícoch imigrantov, ktorí v nedávnom období našli v Česku domov. Premiér Sobotka ani politici opozície počas celej diskusie neponúkli inšpiratívnejší a presvedčivejší argument. Keby bol Sobotka v Bruseli a Berlíne hovoril polovicu z toho, čo povedal Duka, politický imidž Česka by bol iný.

A napokon, keď hovorí o islame, presahuje tým Duka ďaleko hranice strednej Európy. Hovorí slobodne a odvážne, nešpekuluje a vie, prečo má o tom hovoriť, pritom pomenúva jeho odlišnosti, nebojí sa vysloviť o jeho učení, berie jeho svätú knihu vážne, ctí si obete toho, čo Huntington nazval „krvavými hranicami islamu“, ale ctí si aj obete islamu medzi moslimami a chápe, prečo tak otvorene nemôžu hovoriť biskupi a politici na Západe.

Máloktorý biskup dnes svojím verejným vystupovaním tak pripomína Benedikta XVI. ako práve pražský arcibiskup. Duka dokáže využiť našu autentickú skúsenosť, ktorú Západ nemá, dokáže zaujať.

Pred rozhovorom sme navštívili jeho súkromnú kaplnku, s obdivom sme hľadeli na krásu a výzdobu arcibiskupského paláca, s kardinálom sme sa zasmiali aj ponúkli polemickú poznámku. V nedeľu si môžete celý rozhovor prečítať.

Keď som išiel potom po rozhovore domov, kolega Imrich Gazda, s ktorým sme rozhovor robili, mal v Prahe ešte ďalší program, rozmýšľal som nad dvomi vecami. Mám úprimnú radosť, že na čele českej Cirkvi stojí tento myslením robustný a kompetentný kňaz. Cíti ale vo svojich kruhoch podporu, ocenenie? Viem, že na to nečaká, že to asi ani nepotrebuje. Ale rovnako viem, že si také slová zaslúži.

A napokon, vždy mám mrazivý zážitok, keď stretnem človeka, ktorý zvládol väzenie aj najvyššiu funkciu, ktorý dokázal obstáť na frontovej línii aj v salóne. Nie je to samozrejmé, poznáme na to dosť prípadov.

Ale keď sa to podarí, stojí to za to.

Odporúčame