OSOBNOSŤ SVETA KRESŤANSTVA 2011: „Kladivo“ na liberálnych teológov

Nemecký novinár Peter Seewald je známy najmä ako autor rozhovorov s kardinálom Josephom Ratzingerom. V tomto roku vyšiel aj v slovenčine jeho bestseller Svetlo sveta – historicky prvý knižný rozhovor s pápežom. Do povedomia sa tiež zapísal ostrou kritikou memoranda nemeckých teológov.

Peter Seewald prešiel skutočne zaujímavou životnou cestou. Vyrastal síce v bavorskej katolíckej rodine, ale v revolučných 60. rokoch si ho získali módne marxistické ideály. V roku 1976 založil a viedol radikálny týždenník Wochenzeitung, neskôr pracoval v popredných nemeckých periodikách ako Spiegel, Stern a Süddeutsche Zeitung. Od roku 1993 je novinárom na voľnej nohe.

V čase prípravy prvej knihy rozhovorov s kardinálom Josephom Ratzingerom, ktorá vyšla v roku 1996 pod názvom Soľ zeme, bol mimo cirkvi, z ktorej pred rokmi dobrovoľne vystúpil. V predhovore k druhej knihe rozhovorov Boh a svet z roku 2001 však priznáva, že opäť začal chodiť do kostola. „Hoci som mal pochybnosti a nedôveroval som posolstvám Zjavenia, zdalo sa mi nevyvrátiteľné, že svet nie je náhodný, že nie je výsledkom výbuchu alebo čohosi podobného, ako tvrdí Marx a ostatní. A už vôbec nie je stvorený ľuďmi, ktorí nie sú schopní vyliečiť ani nádchu, ani zabrániť pretrhnutiu hrádze. Uvedomoval som si, že za spleťou liturgie, modlitieb a prikázaní musí jestvovať nejaký základ, nejaká pravda,“ napísal dnes 57-ročný Seewald. „Opustiť Cirkev, ktorá sa mi zdala pred rokmi vyprázdnená a reakcionárska, nie je celkom jednoduché, vrátiť sa však do nej je ešte ťažšie. Človek nechce len veriť v to, čo vie, ale aj vedieť, v čo verí.“

Poslednú knihu rozhovorov s názvom Svetlo sveta z roku 2010 už Seewald písal ako zapálený katolík a obhajca súčasného pápeža. „Zapôsobil na mňa dojmom mladého a moderného človeka – nie úzkoprsého, ale odvážneho, ktorý naďalej zostáva človekom tohto sveta. Učiteľ, ktorý je sám sebou, no nemôže sa spokojne prizerať, ako strácame to, čoho sa v skutočnosti nemožno vzdať,“ vyznal sa v predhovore.

Kým vo všetkých troch knihách dával Seewald priestor najmä názorom svojho respondenta – aj keď z otázok jasne presakovali jeho postoje – naplno sa prejavil až začiatkom tohto roka. V rozhovore pre rakúsky magazín Kath.net konštatoval, že s podpísanými teológmi nemá zmysel púšťať sa do vecnej diskusie z niekoľkých dôvodov: návrhy ako je liberalizácia celibátu, uznávanie homosexuálnych zväzkov či svätenie žien neriešia súčasnú krízu cirkvi, len ju prehlbujú; zdanlivý progresivizmus 143 teológov v skutočnosti vedie do slepej uličky, kam sa dostali protestantské cirkvi; ľudia už majú plné zuby nikam nevedúcej diskusie.

Svojich názorových oponentov Seewald zároveň počastoval niekoľkými dávkami irónie a sarkazmu. „Memorandum nemeckých teológov je druh teologického stalinizmu... Toto nie je povstanie mladých, ale vzbura v domove dôchodcov... Ako zhnité vetvy môžu napáchať škody, keď spadnú zo stromu.“

Bývalý marxista Seewald, ktorý dnes patrí medzi najhlasnejších apologétov súčasného pápeža, je podľa Sveta kresťanstva pozoruhodným zjavom. Jeho knihy rozhovorov s Benediktom XVI. sú inšpiratívnou trilógiou, po ktorej musí siahnuť každý, koho aspoň trochu zaujíma myslenie hlavy Katolíckej cirkvi. Navyše, všetky tri knihy sú čítavé nielen pre akademikov, ale aj laikov, tak pre katolíkov, ako aj pre ostatných kresťanov či neveriacich. Čitateľ sa však neubráni dojmu, že otázky Seewalda, ktorý hľadá a pochybuje, idú k podstate veci viac ako otázky Seewalda – obrancu viery.

Platí to aj o polemike s nemeckými teológmi. Namiesto dialógu, ktorý sa Vatikán usiluje viesť s lefébvristami – pričom Seewald medzi nich a autorov memoranda kladie znamienko rovnosti („Obe skupiny sa prekonávajú v detinskej vzbure a vulgárnostiach proti pápežovi.“) – páli na liberálnych teológov rovnako ostré šípy, akými kedysi z marxistických pozícií odstreľoval Katolícku cirkev.

Imrich Gazda

Foto: martinus.sk