Pastierske listy biskupi venovali hospodárskej kríze

Na začiatku roka 2012 si mohli slovenskí katolíci vypočuť viaceré pastierske listy. Okrem tradičného vianočného posolstva v sebe obsahovali aj zamyslenia nad hospodárskou krízou.

Na druhý sviatok vianočný sa obyvateľom Žilinskej diecézy prihovoril svojím listom biskup Tomáš Galis. Vo výrazne duchovne ladenom dokumente odmietol stotožňovať Vianoce so „zbožnou tradíciou“ a vyzval na „osobné stretnutie s Kristom“ podľa vzoru prvého mučeníka, sv. Štefana. Tematicky podobne bol ladený aj novoročný pastiersky list nitrianskych biskupov Viliama Judáka a Mariána Chovanca, ktorí sa zamerali na problematiku prežívania svätej omše.

Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský sa inšpiroval aktuálnym posolstvom Benedikta XVI. k 45. Svetovému dňu pokoja. Nevyhol sa však ani téme hospodárskej krízy: „V konečnom dôsledku ide o krízu duchovnú a morálnu, v kríze je náš súčasný spôsob života, naša kultúra, náš vzťah k sebe samým, k ľudskej osobe, k jej dôstojnosti a hodnote.” Podľa arcibiskupa Zvolenského na súčasnú spoločnosť zostupuje „tmavý mrak problémov”. V takejto situácii je podľa neho jedinou nádejou kresťana ostávať v Božej blízkosti.

Asi najoriginálnejšie sa veriacim prihovoril Marián Bublinec, administrátor Banskobystrickej diecézy. Ako námet svojho listu si vybral podobenstvo o márnotratnom synovi, kde však jeho úlohu preberá „dcéra Európa“. Pri jej návrate späť do otcovho domu ju stretávajú záchrancovia „zľava“ a „sprava“. Tí zľava jej radili: „Pozri, máš stádo svíň, ktoré pasieš. Znárodníme ho, odoberieme majiteľovi a vždy keď budeme hladní, jednu sviňu zabijeme, spravíme si klobásky a budeme šťastne žiť...“ A začali hodovať...” Európa si však podľa Bublinca „veľmi rýchlo uvedomila, že sa dlho nedá žiť na dlh“.

Takzvaní záchrancovia sprava jej následne poradili, aby svoje stádo nezabíjala, ale obchodovala s ním. „Peniaze sa síce točili, aj pribúdali, ibaže ich hodnota ubúdala. Zároveň – ako pribúdalo peňazí – každý začal myslieť sám na seba a pocit prázdnoty bol stále väčší. Na Európu, ktorá svine pásla, si nikto nespomenul.“

Napokon Mons. Bublinec odkryl pointu inovovaného podobenstva: „Žiť bez perspektívy večnosti, žiť v ateizme, znamená žiť bez zajtrajška, bez nádeje, ale to je zúfalé. Na druhej strane – žiť pre tvrdý biznis, kapitalizmus, bez kúska solidarity a bez kúska srdca, znamená pozerať sa na seba i na druhých ako na stroj. No ten nevie lásku prijímať ani dávať, a nakoniec ničí všetko, čo mu stojí v ceste... Tak prichádzame k paradoxnej, ale pravdivej situácii: Ak chceme ísť dopredu, musíme sa vrátiť...” Cieľom tohto návratu má byť Boh – Otec. Inak podľa Bublinca „stratená dcéra Európa, ktorá sa desí slova kríza“ nemá šancu na prežitie.

Špecifickú výzvu adresoval aj cirkvi, ktorá „vždy vyzývala ľudí, aby jej verili“. Podľa Mariána Bublinca „nastal čas, aby aj ona verila ľuďom“.

Prehľad ďalších pastierskych listov nájdete aj na stránke TK KBS.

Marián Sekerák

Foto: picasaweb.google.com (Fara Lamač)