Pius XI. o hospodárskej kríze

Benedikt XVI. nie je v dejinách prvým pápežom, ktorý musí reagovať na zásadné ekonomické a sociálne otrasy v spoločnosti. Podobnej výzve čelil už Pius XI. v 30. rokoch minulého storočia.

Pius XI. (1922 – 1939) bol pápežom počas obdobia veľkej hospodárskej krízy. Táto skutočnosť, ktorá – rovnako, ako dnes – priniesla masovú nezamestnanosť a zhoršenie sociálnej situácie pracujúcich, ho podnietila vydať dve osobitné encykliky, v ktorých sa vyjadruje k vzniknutej situácii.

Prvou z nich je krátka, iba 13-článková encyklika Nova impendet (Nová pohroma) s podtitulom O ekonomickej kríze. Osemdesiate výročie jej vydania pripadlo práve na tento rok. Pápež píše o finančnej kríze, ktorá zaťažila národy a vo všetkých krajinách spôsobila rast nezamestnanosti. Ako najviac postihnuté skupiny obyvateľstva spomína deti, pracujúcu triedu, remeselníkov a „tých, čo nič nemajú“ (čl. 1). S prichádzajúcou zimou (dokument bol podpísaný na sviatok anjelov strážcov, 2. októbra 1931) si osobitne všíma trpiace deti a pripomína, že nastávajúce ročné obdobie zhorší aj následky pohromy nezamestnanosti (čl. 2, 3). Podobnosť so súčasnosťou je badateľná v pápežovom upozornení na to, že veľké finančné prostriedky sú odčerpávané z verejného blaha na bezcitnú súťaž v zbrojení (čl. 8).

Pius XI. zároveň apeloval na kresťanský ľud, aby prejavil svoju štedrosť a praktizoval prikázanie lásky: „Pozdvihujeme svoj hlas a upriamujeme naše volanie ku všetkým tým, v ktorých sú viera a kresťanská dobročinnosť živé“ (čl. 4). Vyzval preto podniknúť „krížovú výpravu dobročinnosti a podpory, zbožnosti a lásky“ (čl. 4, 5). Zároveň vyjadril vieru, že „iba táto štedrosť srdca, iba táto vrúcnosť kresťanských duší dychtivo sa prejavujúca v sebaobetujúcom sa oddaní bratom (predovšetkým tým, ktorí sú v najväčšej núdzi, ako sú zástupy nevinných detí) uspeje, prostredníctvom veľkého a jednomyseľného úsilia, v prekonávaní veľkých ťažkostí týchto čias“ (čl. 7).

V 35-článkovej encyklike Caritate Christi compulsi (Nútený Kristovou láskou) vydanej 3. mája 1932 na Sviatok Nájdenia sv. Kríža (zrušený II. vatikánskym koncilom ako duplicitný k Sviatku Povýšenia sv. Kríža, ktorý sa slávi 14. septembra) znova opisuje neblahé následky ekonomickej krízy a poukazuje na skutočnosť, že „hoci v tomto problémovom čase je celé ľudské pokolenie tak pritláčané nedostatkom peňazí a tiesňami hospodárskej krízy, že čím viac bojuje za svoje oslobodenie, tým viac sa cíti nerozlučiteľne obmedzované“ (čl. 2). Pius XI. v tejto encyklike odsúdil egoizmus, chamtivosť a túžbu po peniazoch, ktorá je „koreňom všetkého zla“ (1 Tim 6,10), ako aj z nich plynúcu sebalásku a závisť (čl. 3). Taktiež ostro odsúdil protináboženský charakter komunizmu, varoval pred rozširovaním ateizmu a jeho následkami a vyzval k modlitbe a pokániu.

Záver encykliky sa nesie v znamení odovzdanosti sa Kristovmu Najsvätejšiemu Srdcu, ktorému je celý dokument venovaný. Pápež napokon vyzval biskupov (ktorým boli až do čias Jána XXIII. encykliky výlučne adresované), aby napomohli ťažko sociálne trpiacim veriacim „prijať s pokorným a dôvery plným srdcom z Božích rúk dôsledky chudoby...“ (čl. 33).

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org